BRATISLAVA. Detská psychiatria má po detskej neurológii najväčší problém s nedostatkom doktorov. Vyhlásila to v rozhovore pre tlačovú agentúru SITA detská psychiatrička Terézia Rosenbergerová, podľa ktorej na Slovensku značne chýbajú aj lôžka pre detských pacientov s duševnými poruchami.
Problémy na východe krajiny
V súčasnosti máme 100 lôžok, z ktorých funguje okolo 70 pre nedostatok doktorov. Mladí kolegovia nemajú podľa Rogenbergerovej veľký záujem o prácu detského psychiatra, aktuálne je približne 30 lekárov v predatestačnej príprave.
Problém podľa nej ešte viac vyeskaluje, keď starší psychiatri odídu do dôchodku.
„Máme zhruba 33 až 35 lekárov, ktorí pracujú na lôžkových oddeleniach. Tie máme v Bratislave, Martine, Kremnici, Prešove a v Michalovciach. Máme okolo do 50 psychiatrov, ktorí pracujú na ambulanciách. Tie čísla sa rôznia a nie sú nikdy spočítateľné, pretože sú lekári, ktorí súčasne musia pracovať aj na troch ambulanciách, pretože niektoré okresy sú úplne nepokryté,” uviedla psychiatrička Rosenbergerová.
Na východnom Slovensku je podľa jej slov napríklad 13 okresov, ktoré vôbec nemajú detského psychiatra. Stredné Slovensko má minimum týchto odborníkov, pokrytá je tam určitá sústava ambulancií. Trochu lepšie je na tom už západné Slovensko.
Problémy v detskej psychiatrií podľa detskej odborníčky štát nerieši od čias, kedy bola ministerkou zdravotníctva Andrea Kalavská. Odvtedy podľa Rosenbergerovej chýbajú lôžka a aj lekári.
Vzdeláva o násilí v rodine: Ženy si nezvyknú vymýšľať. Naopak, skôr hovoria opatrne a uberajú Čítajte Poukázala na to, že Košice ako druhé najväčšie mesto na Slovensku nemá jediné detské psychiatrické lôžko. To znamená, že tretina budúcich lekárov ani nevidí detského psychiatrického pacienta, takže ani nepôjde robiť takýto odbor, lebo nevie, o čom by to malo byť.
„Potrebujeme lôžka, stacionáre, miesta, kde by sa liečili deti so závislosťou. Máme množstvo detí s látkovými, ale aj s nelátkovými závislosťami, s ktorými nevie nikto pracovať a nemáme kde s nimi pracovať. Potrebujeme zariadenia pre deti, ktoré sú veľmi agresívne, ktoré jednoducho nemôžu byť doma, pretože ohrozujú seba aj okolie,” doplnila Rosenbergerová.
Rodičia s duševne chorými deťmi podľa jej slov obvolávajú celé Slovensko a hľadajú odborníka, ktorý by im pomohol. Za ňou osobne chodia aj zo západného Slovenska, pretože ich nikto nechce nikde prijať a všade sa dlho čaká na termín.
„Mali sme teraz mamičku z Prešova, ktorá má dcéru s mentálnou anorexiou. Dostala termín na január budúceho roka, čo je zbytočné, pretože dovtedy to dieťa už vôbec nemusí fungovať a existovať. Mamka v zúfalstve svojej dcére povedala, že neostáva im nič iné, len musí umrieť,” priblížila svoju skúsenosť psychiatrička.
Takéto kruté a alarmujúce veci by sa podľa jej slov vo vyspelej spoločnosti nemali riešiť. Tvrdí, že dieťa s akútnym stavom nemôže čakať, kým sa dostane na nejaký termín na vyšetrenie.
Rosenbergerová zároveň zdôraznila, že všetko nezvládnu linky dôvery, nie všetko sa dá telefonicky vykonzultovať a nie všetko vyriešia školskí psychológovia. Podľa odborníčky existujú problémy, ktoré sú veľmi vážne a veľmi veľa detí potrebuje pomoc.
Bipolárne poruchy aj schizofrénia
Na Slovensku narástol počet detí so samovražednými sklonmi. Pripustila to v rozhovore pre tlačovú agentúru SITA detská psychiatrička Terézia Rosenberegerová.
Na základe svojej praxe vyhlásila, že v súčasnosti existuje veľa endogénnych porúch, čiže prvé ataky schizofrénie. Máme tiež deti s bipolárnymi poruchami, závislosťami či pervazívnymi poruchami. Počet pacientov s ADHD podľa psychiatričky trochu klesol a stabilizoval sa.
“Narastá počet detí s depresiami, ktoré sa nemajú s kým porozprávať. Nevedia komunikovať, nevedia, na koho sa majú obrátiť, kde majú žiadať o pomoc,” uviedla Terézia Rosenbergerová.
Podľa jej názoru v každom regióne sú iné najčastejšie sa vyskytujúce duševné ochorenia. V chudobných oblastiach, kde je často nedostupná zdravotná starostlivosť, narastá počet detí, ktoré sú negramotné.
Blízko ich bydliska nie sú špeciálne školy pre deti, ktoré zaostávajú. Z tohto dôvodu podľa psychiatričky ostávajú doma s rodičmi, stagnujú a nerozvíjajú iné schopnosti, na, ktoré majú talent.
Pri detskom pacientovi je podľa psychiatričky ťažšie riešiť jeho duševnú chorobu ako u dospelej osoby, ktorá je motivovaná vyliečiť sa. Pri dieťati zohrávajú dôležitú úlohu aj jeho rodičia, s ktorými častokrát musí psychiater bojovať.
„Rodič musí prijať diagnózu, častokrát sa on obviňuje z toho, že kdesi urobil chybu. V niektorých prípadoch si rodič nemôže dovoliť mať nejaký problém s dieťaťom, pretože je práve po rozvode a ten druhý partner by mu to vyčítal. Situácia je komplikovaná aj tým, že do procesu terapie vstupuje veľa subjektov ako sociálny odbor, školstvo či psychológovia,” prezradila detská psychiatrička.
Lieky sa deťom predpisujú na základe problému, ale aj spôsobu liečby daného lekára. V niektorých prípadoch je to podľa odborníčky nevyhnutné. Všetci jej kolegovia majú podľa jej slov svoje systémy a lieky nepredpisujú zbytočne, kde to nie je potrebné.
Terézia Rosenbergerová poukázala na to, že všetci sú kontrolovaní zdravotnými poisťovňami. Hospitalizácia detského pacienta je podľa nej nevyhnutná, keď ohrozuje svoj život alebo svoje okolie. Týka sa to prípadov ako samovražedné pokusy, samovražedné myšlienky, duševné choroby, bipolárne poruchy, keď dieťa halucinuje alebo má endogénnu poruchu.
“Keby sme mali aspoň polovicu tých lôžok, čo majú dospelí, ja si myslím, že by určite boli naplnené deťmi, ktoré potrebujú pomoc. Ja som mala to šťastie alebo česť, že som začínala pracovať v dobe, keď sme vážnu chorobu hospitalizovali tri mesiace. Dnes deti po týždni či dvoch musia odísť z nemocnice, pretože je obrovský tlak na lôžka a odchádzajú domov nedoliečené, nie vždy sú ochotné užívať lieky alebo rodičia im ich odmietajú dávať, “ uzavrela psychiatrička Rosenbergerová.
