BRATISLAVA. Poslanec parlamentu za SNS a starosta Očovej Rudolf Huliak požičal strane pred vlaňajšími parlamentnými voľbami 220-tisíc eur.
Nadácia Zastavme korupciu žiada vysvetlenie, odkiaľ tieto peniaze zobral.
Jeho príjmy priznané v majetkových priznaniach za posledné roky nezodpovedajú takej vysokej sume.
Huliak podľa Polláka hajloval na výbore. Ten tvrdí, že napodobňoval iného poslanca Čítajte „Poslanec a starosta Huliak tvrdí, že to zaplatil zmenkami z podnikania. Pochybnosti vyvoláva fakt, že zmenky v majetkovom priznaní neuvádzal a nemali ani dobu splatnosti. Podľa zákona majú poslanci priznať aj majetkové práva, ktoré prevyšujú 35-násobok minimálnej mzdy, čo v tomto prípade tak aj je,“ poukazuje nadácia.
Prízvukuje, že je v záujme SNS vyjasniť pôvod peňazí na predvolebnú kampaň, aby nevznikli podozrenia, že za stranou stojí niekto mocný, „kto cez pána Huliaka financuje národnú stranu a ovplyvňuje jej rozhodnutia.“
Podľa poslankyne a predsedníčky parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Veroniky Remišovej pripomína financovanie koaličných strán nezákonné schémy.
„Obyčajný chlap z dediny, ako sám seba Huliak nazýva, priznal v roku 2022 v majetkovom priznaní ako starosta obce okrem nehnuteľností dve motorové vozidlá a štvorkolku, zbrane a strelivo za 50 000 a strieborné mince a tehlu dokopy za 12 000 eur. Po zvolení za poslanca podával majetkové priznanie aj do Národnej rady SR za ten istý rok, no zistili sme, že uvedené príjmy v tomto majetkovom priznaní už zatajil a nenachádzajú sa tam, čo predstavuje výraznú nezrovnalosť v dvoch majetkových priznaniach podaných za ten istý rok,“ poukazuje Remišová.
Ani v majetkovom priznaní za rok 2023, ktoré podával ako starosta obce tiež už nič z toho nie je.
Predsedníčka výboru hovorí, že Huliak poukazuje na príjmy zo svojej firmy, ale jeho firma je od roku 2018 buď v strate, alebo má zisk rádovo pár tisíc eur.
„V prípade pána Huliaka je obrovský rozdiel medzi sumou, ktorú požičal strane SNS a medzi jeho priznanými legálnymi príjmami a je jeho povinnosťou to vysvetliť občanom,” konštatuje Remišová.
Dodala, že ústavný zákon o ochrane verejného záujmu tu nie je „na parádu alebo pre srandu králikov“, ale na to, aby sa dodržiaval a politici riadne priznávali svoje príjmy. Remišová kritizuje aj financovanie prezidentskej kampane lídra Hlasu Petra Pellegriniho.
„Peter Pellegrini od nás očakáva, že budeme veriť rozprávkam o darcoch, ktorí jeho strane venovali desaťtisíce eur, hoci nedokážu platiť výživné na deti, alebo mu len tak darujú peniaze ľudia, ktorí sa potom zjavia na manažérskych funkciách v štátnych inštitúciách,” uviedla.
Podľa nej tieto prípady ilustrujú absolútne nefunkčný systém financovania politických strán a kampaní na Slovensku.
