Slovenka Miriam a Češka Tereza žijú spolu viac ako dva roky a sú zasnúbené. Obe pritom pokľakli: Miriam požiadala Terezu o ruku v marci 2023 na Petříne, Tereza ju požiadala v septembri v Grécku. Avšak ani jedna z ich rodných krajín im neumožňuje uzavrieť manželstvo.
„Je pozoruhodné, že aj v Grécku, kde sú viac ortodoxní, pristúpili na manželstvá. Situáciu sme sledovali aj tam a dúfali sme, že sa tým Česko inšpiruje,“ hovorí 26-ročná Tereza.
Redakcia SME pozná priezviská respondentiek, pre citlivosť témy ich na základe ich žiadosti neuverejňujeme.
Vaše manželstvo neakceptujeme. Slovák prišiel o občianstvo, pretože prijal britské svojho manžela Čítajte Manželstvá pre ľudí rovnakého pohlavia na celoštátnej úrovni umožňuje vo svete 36 krajín. Susedné Česko k takýmto manželstvám prednedávnom smerovalo, no výsledok je napokon iný, ako Miriam a Tereza očakávali.
Nejde o manželstvá, o partnerstvá
„Je to hanba," myslí si Tereza. "Konečne sme sa dostali k diskusii, no nakoniec sme dopadli inak ako štáty, ktoré si uvedomili, že sa manželstvami rovnakého pohlavia nikomu nič zlé nestane a schválili ich v plnej forme,“ hovorí Tereza.
Novelu zákona o partnerstvách párov rovnakého pohlavia schválila koncom februára česká snemovňa, koncom apríla ju podpísal prezident Petr Pavel.
Neprešlo však úplné zrovnoprávnenie zväzkov pre páry rovnakého pohlavia s manželstvom. V Poslaneckej snemovni zvíťazil návrh, ktorý sobáše párov ľudí rovnakého pohlavia nenazýva manželstvom, ale partnerstvom. Nebudú si tak napríklad môcť spoločne adoptovať dieťa.
V porovnaní s registrovanými partnerstvami však po novom budú môcť od roku 2025 vlastniť spoločný majetok, budú mať nárok na vdovský a vdovecký dôchodok a budú si môcť prisvojiť potomka druhého partnera. Taktiež si budú môcť určiť spoločné priezvisko.
Partnerstvá však vyvolali v spoločnosti mnohé reakcie, u LGBTI+ ľudí predovšetkým zmiešané pocity. Tereza a Miriam by na manželstvá v Česku chceli počkať, no obávajú sa, či a o koľko rokov to bude možné. Chcú si totiž budovať rodinu. Zároveň však nechcú zákon svojím partnerstvom podporiť.
"Takto by štát s LGBTI+ ľuďmi nemal zaobchádzať. Občania a občianky takto naďalej zostávajú rozdelení do dvoch kategórií," myslia si snúbenice. „Chceme rovnosť,“ konštatuje Miriam.
Rozmýšľali už aj nad tým, že sa presťahujú do inej krajiny, no Praha je pre ne domovom. „Zrejme počkáme, ako partnerstvá budú vyzerať v praxi. Okrem toho sústreďujeme energiu do nášho života a práce, no okrem bežných problémov riešime aj toto,“ hovorí Tereza.
Tereza požiadala Miriam o ruku v Grécku. (zdroj: Archív M. a T. )Čudáci a dvojaký život
Miriam pritom odísť z rodného Ružomberka do Prahy prinútila aj situácia LGBTI+ ľudí na Slovensku.
„U nás v meste boli otvorení kvír ľudia vždy vnímaní ako čudáci. Veľa ľudí sa k orientácii ani nepriznáva. Sú to väčšinou starší ľudia a ja som videla, ako sú odkázaní na polovičný alebo dvojaký život v samote, prípadne sa musia skrývať so svojím partnerom. To bolo pre mňa neprijateľné,“ spomína Miriam.
Manželstvá pre ľudí rovnakého pohlavia
- Manželstvá pre ľudí rovnakého pohlavia na celoštátnej úrovni umožňuje vo svete 36 krajín.
- Zatiaľ poslednou krajinou, kde začala platiť možnosť sobášov ľudí rovnakého pohlavia, sa v januári stalo Estónsko.
- V celej Európe je 20 štátov, ktoré manželstvo umožňujú, v Európskej únii 15.
- Väčšina z nich umožňuje aj adopciu detí homosexuálnymi pármi.
- Ako prvé umožnilo sobáše v roku 2001 Holandsko.
- Odvtedy uzákonili sobáše aj ďalšie európskej krajiny: Belgicko, Španielsko, Nórsko, Švédsko, Portugalsko, Island, Dánsko, Francúzsko, Británia, Luxembursko, Írsko, Fínsko, Nemecko, Malta, Rakúsko, Švajčiarsko, Slovinsko, Andorra a Estónsko.
- Túto možnosť schválil aj grécky parlament.
- 17. mája je Medzinárodný deň boja proti homofóbii, bifóbii a transfóbii.
Tereza, ktorá pochádza z Liberca, mala od rodičov od malička vštepované, že LGBTI+ ľudia sú ako všetci ostatní. Aj pri svojom coming oute sa stretla s pochopením a prijatím.
„Rodičia sa ma pýtali, či bol nejaký dôvod, prečo som im to nepovedala skôr, a či mi dali niekedy pocítiť, že by ma za to odsúdili. U kamarátov aj v širšej rodine mám tiež veľké šťastie, že všetci prijali môj vzťah,“ konštatuje Tereza.
Preto sa jej rozhodnutie Česka nepristúpiť k manželstvám párov rovnakého pohlavia dotklo viac než Miriam.
„Keďže pochádzam zo Slovenska, pri tejto téme som mala, bohužiaľ, nulové očakávania," hovorí Miriam.
Neprišli sme ani k diskusii
"Po voľbách sa téma práv LGBTI+ ľudí nikam neposúva, skôr sa démonizuje a pri všetkom, čo sa deje, je odsunutá na vedľajšiu koľaj. Neviem si predstaviť, že by som sa vrátila žiť na Slovensko. Obdivujem a ďakujem každému, kto tam žije a je ochotný bojovať za rovnoprávnosť LGBTI+ ľudí,“ hovorí Miriam.
Slovensko neuznáva žiadne právne zväzky pre ľudí rovnakého pohlavia. Nemá ani zákon umožňujúci registrované partnerstvo, čím patrí medzi posledné krajiny Európskej únie, ktorým takáto legislatíva chýba. Štát neuznáva ani rovnakopohlavné sobáše v zahraničí.
O registrované partnerstvá, prípadne ich alternatívy, boli na Slovensku viaceré pokusy, no napokon neprišlo ani k diskusii ako v Česku.
Po teroristickom útoku v Teplárni v októbri 2022 sa do parlamentu dostal návrh SaS na vytvorenie inštitútu partnerského spolužitia. Nedostal sa však ani do druhého čítania.
V roku 2023 vtedajší minister spravodlivosti Viliam Karas predstavil návrh zákona pre nezosobášené osoby, ktoré žijú v spoločnej domácnosti. Ten mal byť aj pre LGBTI+ ľudí. Podľa návrhu mohol človek vyhlásiť iného za svojho dôverníka či dôverníčku podpísaním vyhlásenia pred notárom. Ľudskoprávne a LGBTI+ organizácie však považovali návrh za ponižujúci a nedostatočný. Napokon ho úradnícka vláda Ľudovíta Ódora stiahla.
Skôr než diskusia o zrovnoprávnení zväzkov, sú LGBTI+ ľudia častým cieľom politických útokov a komentárov.
Prieskum z roku 2022, ktorý uskutočnila agentúra Ipsos pre Denník N po teroristickom útoku, však ukázal, že viac ľudí zo Slovenska je za registrované partnerstvá než proti nim.
S partnerstvami súhlasilo 19,7 percenta opýtaných a skôr za bolo ďalších 29 percent. Spolu bolo za možnosť žiť v registrovanom zväzku 48,7 percenta opýtaných. Rozhodne nesúhlasilo 23,3 a skôr nesúhlasilo 15,7 percenta.
Rozdelená krajina aj vládna strana. Grécko uzákonilo manželstvá párov rovnakého pohlavia Čítajte České politické elity sú viac otvorené
Sociálna vedkyňa Veronika Valkovičová konštatuje, že o uznaní párov rovnakého pohlavia sa na Slovensku vedú diskusie v odborných i v aktivistických kruhoch už dekády.
„Minimálne od roku 1993, keď s prvou iniciatívou prišlo občianske združenie Hnutie Ganymedes," hovorí. "Slovenskí i českí aktivisti a aktivistky sa tejto téme začali intenzívne venovať po roku 1989, keďže predtým boli takéto iniciatívy a požiadavky menšín pre vládu komunistickej strany v zásade neprijateľné,“ vysvetľuje.
Ako politici urážajú LGBTI ľudí na Slovensku
- Začiatkom minulého roka líder hnutia Slovensko Igor Matovič pridal na svoje sociálne siete viacero nenávistných statusov o transrodových osobách. „73 pohlaví? Choré. Dvanásťročné dievčatá prerábať na chlapcov? Choré,“ napísal.
- Líder SNS Andrej Danko v roku 2019 tvrdil, že práva LGBTI+ ľudí nie sú základné ľudské práva.
- Vlani, tesne pred predčasnými voľbami, povedal predseda KDH Milan Majerský, že aj korupcia, aj LGBTI+ sú pliagy, ktoré ničia krajinu. Po kritike tvrdil, že nemyslel ľudí, ale ideológiu.
V slovenskom prostredí sa však relevantná diskusia zatiaľ na pôde parlamentu neuskutočnila. V 90. rokoch sa v Národnej rade už o registrovaných partnerstvách hovorilo, ale s veľmi podobnou rétorikou a záverom, ako to bolo pri spomenutom návrhu v roku 2022.
V tomto ohľade je slovenské a české prostredie rozdielne.
„Myslím si, že medzi českými politickými elitami sa nachádza viac ľudí, ktorí sú otvorení právnej úprave spolužitia párov rovnakého pohlavia. Zjavne ich však nie je dostatočne na to, aby sa podarilo presadiť pevnejšiu úpravu, ktorá by bola na úrovni heterosexuálneho manželstva,“ hovorí Valkovičová.
Podľa nej v posledných piatich rokoch v Českej republike silnie vplyv konzervatívnych aktivistov, napríklad českej Aliancie za rodinu, ktorí aktívne vystupujú proti podobným návrhom zákonov.
S prítomnosťou týchto aktérov v českom politickom mainstreame rastie aj rétorika proti LGBTI+ ľuďom, napríklad zo strany pravicových politikov i vplyvných kresťanských kňazov.
České elity však lepšie reagujú na verejnú mienku, ktorá je v krajine k LGBTI+ ľuďom vo všeobecnosti priaznivejšia.
Vždy som bola veľkou národniarkou, no bolí ma to
Miriam nerozumie, že sa po teroristickom útoku v Teplárni nič nezmenilo. Je pre ňu desivé vidieť, čo sú ľudia schopní napríklad napísať, len preto, lebo niekto miluje človeka rovnakého pohlavia.
„Je to vyčerpávajúce aj pre mňa a to žijem za hranicami. Mám veľmi rada Slovensko, vždy som bola veľkou národniarkou, no bolí ma to,“ vysvetľuje Miriam.
Coming out bol pre ňu náročný a trval niekoľko rokov. „Nebol problém priznať si to v sebe, horšie bolo prebrať to s rodinou. Najprv som to povedala mojej tete a mojej mame, pretože som vedela, že ich reakcie budú v poriadku. Mama bola v šoku, chvíľu to znášala ťažšie, ale skôr z toho hľadiska, že sa o mňa veľmi bála,“ vysvetľuje Miriam. Coming out odkladala aj pre negatívne poznámky na LGBTI+ ľudí v jej okolí.
Na Slovensko sa vracia čoraz menej. V Prahe sa cíti bezpečne, miera tolerancie je tam väčšia, a vie, že môže byť sama sebou a nemá strach chytiť napríklad Terezu za ruku, keď idú po meste. „Nesiem si však so sebou menšinový stres, tak ako viacerí LGBTI+ ľudia, ktorých väčšinová časť spoločnosti nepochopí. Stále som opatrná a mám trochu strach. Nikdy totiž neviem, kto môže byť v našom okolí a môže nám ublížiť,“ pokračuje Miriam.
Paradoxne to je práve verejná mienka, ktorá je v Česku LGBTI+ ľuďom viac otvorená. (zdroj: Archív M. a T. )Stoja za nimi aj v práci
Rovnako majú rešpektujúce prostredie v prácach. Tereza pracuje ako konzultantka pre americkú firmu, ktorá má európsku pobočku v Prahe. V práci sa o vzťahu bežne zhovára, okrem toho majú tímy, ktoré sa zaoberajú aj témou LGBTI+ ľudí.
„Skupina sa volá Pride, a skladá sa z ľudí, ktorí chcú podporovať kvír ľudí. Raz mesačne sa stretávame s tým, že riešime, ako rozšíriť inklúziu a ako podporiť LGBTI+ ľudí vo firme. Zároveň sa zhovárame aj o situácii v krajine. Keď bol minulý rok v Prahe Pride, tak sme sa s kolegami a kolegyňami dohodli, že tam pôjdeme spolu, čo ma potešilo,“ povedala Tereza.
V Česku to však nie je žiadnou novinkou: viaceré medzinárodné aj české firmy sa zúčastňujú na Pride, kde majú svoje stanovištia, kedysi mali alegorické vozy.
Desať rokov za prevádzku baru. V Rusku stíhajú prvý prípad na základe antiLGBT+ zákona Čítajte Miriam pracuje pre českú firmu ako manažérka oddelenia. O svojom vzťahu či rodinnom živote hovorí otvorene. „To veľa z LGBTI+ ľudí nezažíva, predovšetkým keď si spomeniem na pubertu. Všetci hovorili o svojich vzťahoch a ja som nič nepovedala. Teraz si to užívam, že hovorím o svojej snúbenici, keď na to príde téma,“ hovorí Miriam.
V Česku sa s nenávisťou či útokmi zatiaľ nestretli. „Horšie sú na tom kvír muži. Keď sa ženy držia za ruky, bohužiaľ, si to odnesú sexuálnymi narážkami, no myslím si, že k mužom sú ľudia viac agresívnejší,“ dodala Miriam.
V roku 2021 napríklad v Prahe napadli šéfredaktora gej časopisu Lui Jakuba Starého a jeho priateľa. Držali sa pritom za ruky, keď na nich kričala skupina ľudí urážlivé slová. Starý napokon skončil s vyrazeným zubom, pomliaždeninami na hlave a modrinami po celom tele.
Partnerstvá v Česku
- V Česku sa začala diskusia o manželstvách pre ľudí rovnakého pohlavia už v roku 2017.
- O rok neskôr bola do Poslaneckej snemovne predložená novela, ktorá ich mala otvoriť a úspešne prešla prvým čítaním, no v dôsledku konca funkčného obdobia snemovne sa zákon nedostal ďalej ako do druhého čítania.
- Po vzniku nasledujúcej snemovne po voľbách v roku 2021 sa začal proces opäť nanovo.
- V snemovni nakoniec zvíťazil pozmeňovací a doplňujúci návrh, ktorý sobáše párov ľudí rovnakého pohlavia nenazýva manželstvom, ale partnerstvom.
- Návrh neumožňuje spoločnú adopciu detí.
- Je však povolené iba tzv. prisvojenie, čiže osvojenie dieťaťa partnera/partnerky.
- Návrh sa tak líši od toho pôvodného, ktorý zväzok pomenoval manželstvom a zahŕňal spoločné adopcie či zrovnoprávnenie zväzku s manželstvom.
- Rovnako pohorel aj druhý variant, ktorý síce nazýval zväzok partnerstvom, no zahŕňal spoločné adopcie, išlo o takzvaný kompromisný variant.
- Ďalšie možnosti sa týkali partnerstiev bez adopcií, no s komplikáciami pri prisvojovaní či bez nich.
- Novela nahradí existujúce registrované partnerstvá.
- Tie neumožňujú nadobudnúť spoločné imanie a po strate partnera či partnerky nárok na vdovecký, vdovský dôchodok.
- Registrované partnerstvá uzákonila Česká republika v roku 2006.
Iný názor spoločnosti ako výsledok
Miriam dúfala, že si Česko zoberie príklad od iných krajín, kde manželstvo pre všetkých funguje. Prečo teda v Česku neschválili rovnakopohlavné manželstvo?
Ako uvádza iniciatíva Jsme fér, ktorá sa zasadzuje za takéto manželstvá, „jednoducho povedané, pretože sa nenašlo dosť poslancov a poslankýň, ktorí by dopredu jasne povedali, že jeho prijatie podporia“.
Avšak podľa prieskumu agentúry MindBridge Consulting z mája roku 2022 sobáše párov rovnakého pohlavia podporuje 65 percent českej verejnosti. Prieskum organizácie GlobSec z roku 2023 zasa ukázal, že podpora manželstiev v Česku dosiahla 72 percent. Petíciu iniciatívy Jsme fér za manželstvo pre všetky páry podpísalo viac ako 170-tisíc ľudí.
Viaceré české médiá informovali, že jedným z hlavných problémov návrhu bol názov manželstvo, otáznik visel aj nad adopciami.
Iniciatíva zároveň konštatuje, že zákon "naďalej obmedzuje niektoré rodičovské práva LGBTI párov, čo aj naďalej povedie k právnym komplikáciám, opomínaniu a najmä k nerovnoprávnosti a nedôstojnosti pre státisíce ľudí".
Nátierkové maslo nikdy nebude normálne maslo
„Rokovanie sme sledovali takmer celý čas. Niekedy nebolo príjemné počúvať urážky na adresu LGBTI+ ľudí, bolo ťažké si tým prechádzať. Dúfali sme, že neskončíme ako občania a občianky druhej kategórie,“ hovorí Miriam.
Už samotná diskusia v snemovni bolasčasti ponižujúca. Miriam si spomína, keď v nej prirovnávali manželstvo LGBTI+ ľudí k nátierkovému maslu. „Zaznelo, že nátierkové maslo nikdy nebude normálne maslo."
Rovnako trpké boli vyjadrenia aj po schválení partnerstiev. „Po hlasovaní sme mali ponurú náladu. Sledovali sme aj diskusie v televízii. Do relácie ČT24 Devadesát minut si pozvali viacerých ľudí, okrem iných aj politikov a političky, riaditeľa Ústavu pre český jazyk či novinára Filipa Titlbacha a psychológa Jeronýma Klimeša,“ spomína. Práve posledný menovaný sa po svojich vyjadreniach postaral o tvrdší dosah celej témy.
Klimeš v relácii komentoval rodinný aj sexuálny život LGBTI+ ľudí. Tvrdil, že priemerný gej má 100 až 500 sexuálnych partnerov, aj to, že gejovia majú výrazne kratšie vzťahy alebo že medzi pedofilmi je viac gejov než ľudí s väčšinovou orientáciou. Zároveň sa spýtal moderátorky na počet jej sexuálnych partnerov.
Viacerí českí sexuológovia jeho vyjadrenia vyvrátili a pred pozývaním Klimeša do médií už dávnejšie varovala Českomoravská psychologická spoločnosť. Televízia sa od vyjadrení Klimeša dištancovala.
„Diskusia sa z ľudskej, odbornej úrovne zosunula na úplne dno. Veľa ľudí pozerá televíziu, boli sme v šoku,“ konštatuje Tereza.
Miriam to prekvapilo práve preto, že v Česku je podľa nej diskusia iná ako na Slovensku. Tereza čakala, že sa k verejnej diskusii budú vyjadrovať aj ľudia s nenávistnými komentármi, no považuje ich za hlasnú menšinu. „Viem, že verejná mienka taká nie je. Vidno to aj na prieskumoch," dodáva.
Beata
Balogová
