BRATISLAVA. Dostupná zdravotná starostlivosť pre ľudí bez domova je prejavom ľudskosti a solidarity, zlepšuje vyhliadky ľudí na dôstojný život a je často prevenciou invalidity.
Jej nedostupnosť je pre štát zároveň drahé riešenie. Vyplýva to z odbornej štúdie, ktorú si nechala vypracovať organizácia Depaul Slovensko.
Zdravotný a finančný dosah
Jej cieľom bolo zanalyzovať zdravotný i finančný dosah jej limitovanej dostupnosti pre túto skupinu obyvateľov.
"Adekvátna zdravotná starostlivosť nie je na Slovensku pre ľudí bez domova dostupná v dostatočnom rozsahu," pripomína riaditeľ organizácie Jozef Kákoš.
Ľudia bez domova sa dožívajú výrazne nižšieho veku. O svojich zdravotných problémoch často dlho nevedia, pritom v mnohých prípadoch by sa dalo prevenciou a dostupnou zdravotnou starostlivosťou predísť úmrtiu či invalidite.
Mnohí majú neliečené srdcovo-cievne ochorenia, prípadne trpia viacerými ochoreniami. Mnohí nemajú všeobecného lekára, nemá im kto predpísať lieky a odporučiť k špecialistom.
Ak aj lekára majú, pre dlžoby na zdravotnom poistení by si museli poplatky za lieky a vyšetrenia platiť v plnej výške. Nedostupná zdravotná starostlivosť tak vedie k zhoršovaniu ich zdravotného stavu a komplikáciám, pre ktoré musia opakovane vyhľadať urgentnú pomoc v nemocnici.
Obmedzenia pre dlžníkov
Organizácia Depaul Slovensko, ktorá 18 rokov pomáha ľuďom bez domova, upozorňuje, že súčasná právna úprava naďalej obmedzuje zdravotnú starostlivosť pre väčšinu dlžníkov.
Zákon totiž nerozlišuje príčiny vzniku dlhu na zdravotnom poistení. Postihuje všetkých dlžníkov rovnako napriek tomu, že väčšina si platenie poistného nemôže dovoliť. Výrazne sa tým zároveň predražuje akútna zdravotná starostlivosť, zhoršenie zdravotného stavu má taktiež kaskádovitý efekt na celkové výdavky sektora.
Cena hospitalizácií ľudí bez domova tvorí na Slovensku až päť percent ceny všetkých hospitalizácií, napriek tomu, že ľudia bez domova tvoria iba približne 1,3 percenta z celkovej populácie.
"Po prepočte na počet ľudí v danej skupine stoja hospitalizácie ľudí bez domova 3,84-krát viac ako hospitalizácie zvyšku populácie," podotýka analytik Martin Smatana, jeden zo spracovateľov štúdie.
Nepomáha ani spoločenská stigma, s ktorou sa v zdravotníckych zariadeniach ľudia bez domova stretávajú. Zlepšiť pre nich dostupnosť zdravotnej starostlivosti by pomohli aj terénne a komunitné zdravotnícke služby, na Slovensku však nemajú vytvorené podmienky na fungovanie.
"Riešenie vidíme v sprístupnení zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na dlh na zdravotnom poistení, vzdelávaní zdravotníkov a komunikácii destigmatizácie ľudí bez domova," odkazuje Kákoš.
