BRATISLAVA. Niekoľko dní po tom, ako ruské vojská napadli Ukrajinu, rozhodla slovenská vláda o pozastavení členstva a všetkých aktivít v Spojenom ústave jadrového výskumu v ruskej Dubne.
Tým zanikli aj pracovné úväzky zhruba desiatke slovenských vedcov, ktorí vtedy v Dubne pôsobili.
Nie všetci sa však vrátili na Slovensko. Väčšina v Rusku ostala a dodnes pre ústav pracujú. Ich prípad je skôr výnimkou z toho, ako slovenská veda zareagovala na ruskú agresiu na Ukrajine.
Denník SME analyzoval, čo sa stalo s dovtedy prehlbujúcou sa spoluprácou s ruskými vedeckými inštitúciami. Hoci v spoločnosti prevažujú proruské nálady, v oblasti vedy Slovensko drvivú väčšinu vzťahov s Ruskom pretrhalo. Nevybočujeme tak z trendu, ktorý prevláda v celom západnom svete.
Ukazujú to dáta z významných vedeckých databáz, ako sú Web of Science a Scopus, ale aj rozhovory denníka SME s výskumníkmi, ktorí až do invázie s ruskými vedcami spolupracovali.
Za ukončením spoluprác sú predovšetkým rôzne byrokratické prekážky - pozastavili sa partnerstvá na inštitucionálnej a vládnej úrovni, ukončilo sa financovanie mobilít, skomplikovalo sa publikovanie spoločných článkov vo vedeckých časopisoch či priame cestovanie do Ruska. No viacerí vedci, ktorí sa boli ochotní s denníkom SME rozprávať, hovoria aj o morálnych dôvodoch.
„Pre mňa osobne je úplné neakceptovateľné prichádzať do styku s orgánmi ruského štátu, ktorý skĺzol k fašistickému režimu,“ hovorí kvantový fyzik Ľubomír Martinovič zo Slovenskej akadémie vied.
Martinovič dlhé roky pôsobil v Dubne. Na Slovensko sa vrátil v roku 2021 a plánoval aspoň čiastočne pokračovať v spolupráci s bývalými kolegami, ale Putinova agresia to znemožnila.
„Minimálne nateraz sa Rusko pre mňa stalo barbarskou krajinou, s ktorou nemôžem z morálnych dôvodov udržiavať kontakty. Výnimkou je zopár priateľov, ktorí sú rovnako zdesení z Putinovho zločineckého režimu a ruského šialenstva,“ vysvetľuje.
Už pred vojnou sa v Rusku stretával s averziou a predsudkami voči Západu, no teraz sa to podľa jeho slov zhoršilo. „Aj keď určite je dosť Rusov, ktorí s útokom na Ukrajinu nesúhlasia, ale boja sa verejne vyjadriť, nečakal som až takúto explóziu primitívneho nacionalizmu, arogancie, mesiášstva a schvaľovania Putinovej agresie,“ zamýšľa sa Martinovič.
Dočítate sa:
- čo je Spojený ústav jadrového výskumu v Dubne a prečo tam pracovalo toľko Slovákov,
- ako slovenským vedcom vojna skomplikovala prácu,
- ako sa k Rusku po agresii na Ukrajine postavili vedci z okolitých krajín.
Slováci v Dubne
Väčšina laickej verejnosti ani netuší, že v ruskom meste Dubna, asi 150 kilometrov na sever od Moskvy, existuje Spojený ústav jadrového výskumu (SÚJV). Ide pritom o akúsi obdobu oveľa známejšieho CERN-u, ktorý sídli vo Švajčiarsku.
