BRATISLAVA. V roku 2015 sa advokáti Jaroslava Haščáka cez infozákon domáhali zverejnenia uznesení, ktorými polícia zastavila dve trestné stíhania v kauze Gorila.
Ich žiadosť odmietol najskôr Krajský súd v Bratislave a potom aj Najvyšší súd.
Súdy odkázali, že pri zverejňovaní informácií musí polícia dbať na to, aby nevyzradila svoje postupy pri vyšetrovaní závažných káuz.
"Vyzradením informácií získaných operatívno-pátracou činnosťou by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a záujmov štátu," napísal Najvyšší súd v rozsudku z novembra 2016.

Na spomenuté rozhodnutie sa teraz odvolalo krajské policajné riaditeľstvo v Bratislave, keď odmietlo infožiadosť SME v kauze semafora, ktorý autom zbúral šéf SNS Andrej Danko.
“Sprístupnenie požadovaných informácií by ohrozovalo záujem na dosiahnutie účelu trestného konania.
„
Redakcia žiadala o uznesenie, ktorým vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie v prípade Dankovej januárovej autonehody.
Stíhanie neznámeho páchateľa polícia viedla pre prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia.
V marci stíhanie zastavila so záverom, že trestného činu sa Danko nedopustil a išlo len o priestupok. Dostal pokutu 900 eur a zákaz šoférovať na dva roky.
Vyšší záujem štátu
Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti SME podpísané bratislavským krajským riaditeľom polície Viliamom Adamcom prišlo v utorok 14. mája.
Adamec v ňom upozorňuje, že uznesenia polície sa môžu sprístupňovať, len ak tým nie sú ohrozené práva a právom chránené záujmy alebo ak to nezakazuje zákon.
Trestné konanie podľa polície musí pred sprístupnením informácií verejnosti požívať špeciálnu ochranu. "Túto ochranu mu priznáva samotný zákon (Trestný poriadok - pozn. red.) z dôvodu záujmu spoločenského, prevyšujúceho záujem na individuálnom uspokojení práva na informácie," píše sa v rozhodnutí.
Súčasne Adamec píše, že zákaz sprístupniť uznesenie v Trestnom poriadku nie je formulovaný priamo, ale možno ho odvodiť z účelu zákona a zo vzťahov, ktoré upravuje.
Sprístupnenie požadovaných informácií by vraj ohrozovalo "záujem na dosiahnutie účelu trestného konania".
Nejasnosti zostali
Denník SME pritom o uznesenie požiadal až po právoplatnom uzavretí prípadu. Išlo o banálnu kauzu.
Danko v noci na križovatke za nevyjasnených okolností autom nabúral do semafora a z miesta nehody ušiel.
“Aj súdy a prokuratúra takéto konečné rozhodnutia zverejňujú v anonymizovanej podobe.
„
Polícia mu tak hneď po nehode nemohla urobiť skúšku na alkohol.
Z uznesenia by sa dalo vyčítať, čo preukázalo vyšetrovanie. Napríklad, či Danko išiel primeranou rýchlosťou, či venoval dostatočnú pozornosť riadeniu, prípadne či netelefonoval, alebo nepísal správu.
Nejasné doteraz je, v akom stave bolo po nehode auto, v ktorom Danko pokračoval domov. Keďže hovorí, že si pri nehode zlomil zub, je aj podozrenie, že nebol pripútaný.
Bývalý šéf NAKA nesúhlasí
Rozhodnutie polície zamietnuť infožiadosť považuje za nesprávne bývalý šéf NAKA Ľubomír Daňko, ktorý teraz ako právnik pracuje pre nadáciu Zastavme korupciu.
Kauza šéfa SNS je právoplatné ukončená, a to aj v priestupkovom konaní, a zverejneniu uznesenia teda podľa neho nebráni nič.
"Zákon výslovne stanovuje, že zákaz sa netýka konečných rozhodnutí, ako je uznesenie o postúpení alebo zastavení trestného stíhania, čo je aj tento prípad," povedal Daňko po preštudovaní dokumentu.

Dodal, že súdy a prokuratúra konečné rozhodnutia bežne zverejňujú v anonymizovanej podobe.
Polícia nemusí rozhodnutie sprístupniť, ak by to výslovne zakazoval iný zákon, napríklad Trestný poriadok, čo sa v tomto prípade podľa Daňka nestalo. "Alebo ak by sprístupnenie ohrozilo práva a právom chránené záujmy, čo rovnako nie je tento prípad."
Prokuratúra musí napríklad zo zákona zverejňovať v anonymizovanej forme všetky uznesenia, ktorými zastavila trestné stíhanie konkrétnych ľudí. Rovnako zverejňuje aj uznesenia o zastavení stíhania právnických osôb, teda firiem.
Súdy tiež zverejňujú rozhodnutia na internete. V anonymizovanej forme zvyknú na základe infožiadosti poskytovať aj zdôvodnenia rozhodnutí o väzbe.
Porovnávanie s Gorilou
Rozsudok Najvyššieho súdu, o ktorý sa bratislavská polícia pri Dankovi oprela, riešil špecifickú otázku. V kauze Gorila polícia súčasne viedla viacero trestných stíhaní. Niektoré proti konkrétnym ľuďom, iné proti neznámemu páchateľovi.
Gorila je pritom rozsiahla kauza, ktorá sa týka podozrení z korupcie a zneužívania funkcií vysokých štátnych predstaviteľov za druhej vlády Mikuláša Dzurindu.
“Implicitný zákaz nesprístupnenia informácie musí byť povinnou osobou dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.
„
Advokáti Haščáka, ktorý je kľúčovou postavou prípadu, počas vyšetrovania žiadali zverejniť uznesenia o zastavení stíhania v dvoch kauzách.
V jednej polícia vyšetrovala okolnosti privatizácie rozvodných závodov, v druhej podozrenia okolo informačného systému SAP v Slovenských elektrárňach.
Najvyšší súd vtedy konštatoval, že pri posudzovaní žiadosti treba vyhodnotiť, či sa sprístupnením informácie neohrozí iný záujem štátu. "Takýto implicitný zákaz nesprístupnenia informácie musí byť povinnou osobou dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený."
Súd v kauze Gorila výslovne uvádza, že vyzradením informácií získaných operatívno-pátracou činnosťou by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a záujmov štátu.
Vyšetrovanie Dankovej nehody sprevádzali tajnosti od začiatku do konca. Na prípad bolo uvalené informačné embargo. Aj keď minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu najskôr tvrdil, že polícia rýchlo zverejní videozáznam z miesta činu, nič z toho nebolo. Pri iných nehodách pritom policajti na facebooku zverejňujú videá bez problémov.
Video z električky, ktorá okolo prechádzala chvíľu po havárii, napokon zverejnili až 26. apríla, keď bol prípad uzavretý. Jasne však na ňom vidno iba to, ako si vodič električky počas jazdy prezerá mobil.

Beata
Balogová
