Premiéra Roberta Fica po zasadnutí vlády v Handlovej postrelil útočník. Ide o atentát, ktorý v novodobých dejinách Slovenska nemá obdobu. Podľa prezidenta Slovenskej komory psychológov JÁNA GROSSMANNA je tento čin zarážajúci a bezprecedentný.
„Faktom je, že ide o tragickú udalosť, bolestivú pre rodinu pána premiéra, ako aj pre ľudí, ktorí ho majú radi. Je dôležité s nimi súcitiť, aj keď s politikou vlády nemusíme súhlasiť,“ hovorí Grossmann v rozhovore pre SME.
Pre nás ako spoločnosť je podľa neho dôležité neprebrať rétoriku plnú obviňovania a nenávisti. „Nehádžme špinu na druhých, zachovajme pokoj a tieto dni nechajme bezpečnostné zložky konať. Aj keď je náročné byť trpezlivým, pretože nás poháňa zvedavosť, nebude na škodu vypnúť telefóny a nečítať všetko, čo je na internete. Zároveň neprilievajme do toho celého nenávisť voči druhým,“ radí.
V rozhovore sa dočítate:
- aké obavy môže útok priniesť do spoločnosti a čo môže v ľuďoch vyvolať,
- k čomu môžu prispieť obvinenia politikov,
- čo hovorí útok o spoločnosti,
- čo môžu znamenať reakcie ľudí,
- čo je dôležité, aby teraz spravila spoločnosť.
Premiér sa po zasadnutí vlády v Handlovej stretol s občanmi na otvorenom verejnom mieste, kde si s nimi podával ruky, keď ho útočník postrelil. Aké obavy to môže priniesť do spoločnosti?
To, že niekto zaútočí zbraňou na politika, je na Slovensku bezprecedentné a zarážajúce. Preto to môže medzi verejnosťou zasiať strach z toho, či sa takýto čin nebude opakovať. Dúfam, že sa to nestane a že sa už nikto nebude utiekať k takémuto správaniu.
Aké emócie v nás môže takáto správa vyvolať?
Určite to môže vyvolať strach a obavy. Je to veľmi závažná informácia. Je neospravedlniteľné a súčasne veľmi smutné, že niekto siahol inému človeku na život.
V tejto chvíli je mimoriadne dôležité, aby sme nerozdúchavali vášne, či už patríme medzi zástancov, alebo medzi odporcov politiky pána premiéra. Je namieste zachovať zdržanlivosť a dôstojnosť.
Je tiež veľmi dôležité, aby politici nabádali na zachovanie pokoja a spoločnosť uistili, že orgány, ktoré sa činom zaoberajú, si robia svoju prácu poctivo a zodpovedne.

Poslanec Smeru Ľuboš Blaha po prvých informáciách obvinil na pôde parlamentu zo zodpovednosti opozíciu, líder SNS Andrej Danko zas novinárov. K čomu môžu takéto výroky prispieť?
K šíreniu strachov a pocitu ohrozenia. Je to veľmi nezodpovedné. Teraz nie je na takéto niečo priestor.
Šlo o skutok jedného človeka.
Bol postrelený premiér Slovenska a je nesprávne zneužívať tento čin na politický potenciál. Je to nebezpečné. Mnohí občania nevedia presne, čo sa stalo, a preto majú oprávnené obavy. Od politikov potrebujú počuť slová ubezpečenia a upokojenia obáv.
Aké dosahy môže mať takáto udalosť na spoločnosť?

Keď ľudia vidia podobnú udalosť, vyvoláva to v nich silné pocity ohrozenia, strachu, úzkosti. Dnes nám však nehrozí útok inej krajiny či občianska vojna, revolúcia. Preto je nebezpečné z tohto útoku politicky ťažiť, ako aj rozdúchavať tieto obavy v ľuďoch.
Ľudia sa tiež môžu začať báť, že budú ohrozené ich základné práva, slobody. Nič však teraz nenasvedčuje, že by mal nastať nejaký zásadný obrat v obmedzovaní ľudí.
Predovšetkým to treba vnímať tak, že ide o skutok jednotlivca, nepredpokladám, že ide o koordinovaný útok.
Čo môže priviesť človeka k tomu, že takýto útok vykoná?
Dôvody útočníka nepoznáme, môžeme sa len domnievať a domýšľať si. Je to pravdepodobne čin jednotlivca, osamelého vlka, ktorý konal v istom duševnom, psychickom rozpoložení. Má v sebe možno pocity frustrácie, nespokojnosti, či už zo seba, zo svojho života, alebo z vyhliadok do budúcnosti.
Zároveň vidíme, že na sociálnych sieťach píšu ľudia nevhodné komentáre. Ako sa z toho niekto môže tešiť?
Je za tým nešťastná polarizácia spoločnosti. Delíme sa na skupiny, tímy. Jedna vec je, keď s niekým nesúhlasíme, no druhá je, že môžeme prejaviť aspoň bazálny rešpekt k druhému človeku, ktorý zastáva iný názor.
Názory by nemali viesť k tomu, aby sme na seba útočili, či už verbálne, alebo fyzicky. Je to nesprávne a zlé.
Faktom je, že ide o tragickú udalosť, bolestivú pre rodinu pána premiéra, či pre ľudí, ktorí ho majú radi. Je dôležité s nimi súcitiť, aj keď s politikou vlády nemusíme súhlasiť. Premiér je v prvom rade človek, je aj občanom Slovenskej republiky, zaslúži si súcit, rešpekt a úctu. A to aj keď nesúhlasíme s jeho krokmi či rozhodnutiami. Nezaslúžil si, aby niekto naňho takto zaútočil. Toto konanie je neospravedlniteľné.

Čo nás priviedlo k takejto polarizácii?
Čo sa týka polarizácie v spoločnosti, tak to máme zakorenené v nás. Sme totiž na jednej, alebo druhej strane a máme presvedčenie, čo podľa nás je a čo nie je správne.
Je to práve dehumanizácia oponenta, ktorá vedie k tomu, že máme pocit práva alebo oprávnenia niekomu ublížiť alebo uraziť ho, čo je veľmi nesprávne. Nemáme na to právo. Mnohí politici sa navzájom dehumanizovali a ľudia to po nich môžu opakovať, keďže videli, že oni si to môžu dovoliť robiť. Politici by nás však mali viesť, mali by byť aj pozitívnym vzorom správania a vyvolávať pocit bezpečnosti.
Je dôležité, aby orgány, ktoré čin riešia a zaoberajú sa ním, konali v medziach zákona a neskĺzli k nejakým skratkám. To isté platí aj pre ľudí, ktorí sú v rozdelenej spoločnosti: netreba sa obviňovať a šíriť nenávisť, či hádzať na druhého vinu. Nikomu to neprospeje, skôr to len vydesí ľudí: napríklad deti, ktoré sa budú báť, alebo aj starších ľudí.
Môže tento atentát ešte viac prehĺbiť nenávisť medzi ľuďmi, v spoločnosti?
Musíme sa na situáciu pozerať v kontexte súčasného diania. Ľudia sa cítia frustrovaní a teraz využívajú príležitosť, aby sa vyventilovali na sociálnych sieťach. Tam im nikto nedáva stopku, že prekročili svojimi výrokmi určité hranice.
Akoby sa určité časti internetu stali podnikmi tretej cenovej kategórie, kde môžeme povedať hocičo a hocijako, bez toho, čo to môže vyvolať v iných ľuďoch. Bezohľadnosť v niektorých ľuďoch nie je v ničom korigovaná a tak máme pocit, že vo vonkajšom živote môžeme byť bezohľadní. Je to žiaľ živené aj niektorými politikmi.
Pre nás ako spoločnosť je dôležité neprebrať žiadnu rétoriku plnú obviňovania a nenávisti. Nehádžme špinu na druhých, zachovajme pokoj a tieto dni nechajme bezpečnostné zložky konať. Aj keď je náročné byť trpezlivým, pretože nás poháňa zvedavosť, nebude na škodu vypnúť telefóny a nečítať všetko, čo je na internete. Zároveň neprilievajme do toho celého nenávisť voči druhým.

Čo takýto útok hovorí o našej spoločnosti?
To povedať nevieme, pretože to bol zatiaľ podľa všetkého čin jednotlivca. Nechcem to zovšeobecňovať, pretože to nie je štandardné správanie ľudí. Takýto útok na politika nie je normálom, ani nemám vedomosť o tom, že by sa niekedy v posledných 30 rokoch niečo podobné udialo. Či ide o vyústenie niečoho, by som si netrúfol povedať. To, že s ním niekto súhlasí na internete, však ešte neznamená, že ide o väčšinovú populáciu, ktorá takýto čín schvaľuje. Skôr si myslím, že hoci môže byť väčšinová populácia frustrovaná, nie je násilná.
Emocionálna rétorika, zbavená racionálnej argumentácie ktorýchkoľvek politikov z hocakého spektra k tomu však nepomáha. Situáciu treba upokojiť.
Čo je dôležité, aby sme teraz ako spoločnosť urobili?
Nemali by sme reagovať na žiadne invektívy. Je správne napríklad odísť od internetu na pár hodín. Je prirodzené, že chceme vedieť, čo sa stalo, kto to spravil, no treba sa od toho aj emočne vzdialiť. Lekári a bezpečnostné zložky robia čo môžu a je potrebné ich nechať, aby konali.
Racionálne je prestať špekulovať a zachovať pokoj. Je dôležité sa teraz vzdialiť od diskusií, prúdenia k tomu, čo kto vie. Treba byť trpezlivý. Tých, ktorých sa to bezprostredne netýka, by sa nemali zúčastňovať na debate, nemali by šíriť ďalej obvinenia či nenávisť. Hocijaký príspevok udržuje hnev a domnelú frustráciu v ľuďoch.
Koniec koncov, nijako tomu nepomôžeme, nechytíme žiadneho ďalšieho páchateľa.

Beata
Balogová
