V pondelok 30. augusta 2010 zastrelil v Devínskej Novej Vsi na Ulici Pavla Horova 48-ročný Ľubomír Harman legálne držanou útočnou puškou sedem ľudí a ďalších 15 zranil. Jedným z lekárov, ktorí operovali postrelených, bol aj JAKUB VALLO.
„Pomyslel som si vtedy, že tie obete vezú na správne miesto, že u nás im pomôžeme,“ hovorí v rozhovore pre SME anestéziológ z univerzitnej nemocnice na bratislavských Kramároch.
Hovorí, že lekári na urgente sú na také prípady pripravení a nie je výnimočné, že zasahujú naraz aj dva tímy. „Pri ťažkých úrazoch sa to často stáva. Jeden je trebárs pri hlave, druhý sa venuje bruchu,“ opisuje Vallo dianie na operačke.
Čo sa v rozhovore dozviete
- Ako sa anestéziológ pripravuje na urgentnú operáciu.
- Čo je jeho úlohou počas operácie.
- Ako veľmi komplikujú stav pacienta pridružené diagnózy.
- Čo sa deje na operačnej sále, keď začne pacient kolabovať.
- Čo je najväčším nepriateľom lekárov.
- Kedy môže lekár povedať, že operácia dopadla dobre.
- Čo znamená, že je pacient v stabilizovanom, ale vážnom stave.
Ako si spomínate na 30. august 2010?
Spomínam si na to celkom presne. Prvú informáciu o streľbe sme sa dozvedeli z médií. Potom nám z koordinačného strediska zavolali, že aj k nám na Kramáre vezú postrelených, jedného dokonca vážnejšie. Keďže u nás dokonale funguje traumaplán, všetci sme vedeli, čo máme robiť, a bežali sme na urgentný príjem.
Na čo vtedy lekár myslí?
Vtedy som si pomyslel, že obete vezú na správne miesto, že u nás im pomôžeme. Špecializácie ako traumatológia či anestéziológia majú v sebe napätie a adrenalín a sme na takéto prípady pripravení.
Strelec z Devínskej Novej Vsi strieľal zo samopalu a vystrelil dovedna 140 nábojov. Ako veľmi pri strelných poraneniach záleží na type zbrane?
Priznám sa, že v tomto vám neviem dať fundovaný názor. Ale stalo sa nám, že sme mali pacienta, ktorý chcel spáchať samovraždu strelou do spánku z malorážky. Na štvrtý deň sa mu projektil, ktorý neprenikol cez kosť, prepadol do nosovej dutiny a on ho prehltol. Takže od banálnych zranení to môže ísť až po fatálne, čo je určite prípad spomínaného strelca z Devínskej. Ale opakujem, nie som expert na túto problematiku.
Čo sa deje predtým, než sa pacient v akútnom prípade dostane na operačnú sálu?
V nemocnici máme vypracovaný tzv. traumaplán - sú určení ľudia, ktorí presne vedia, čo majú v takom prípade robiť. Dokážeme predvídať, čo sa môže stať, a všetky špecializácie, ktoré môžu byť prospešné, sa stretnú na urgente pri pacientovi.
Zároveň je tam lekár, ktorý rozhoduje, aké úkony sa budú diať. Ideme presne podľa protokolov - či má pacient zabezpečené dýchacie cesty, či má funkčný krvný obeh. V skratke sa tomu hovorí, že stabilizujeme vitálne funkcie.
Operácie strelných poranení patria medzi najnáročnejšie. Život zachraňuje osem špecialistov Čítajte Zároveň ho vyšetruje traumatológ, ktorý často aj bez CT a RTG zistí, ktorá oblasť je postihnutá. Pri strelnom poranení to zvyčajne býva úplne evidentné. Prítomný je aj rádiológ, ktorý pacientovi hneď urobí sonografické vyšetrenie.
Traumatológ spolu s anestéziológom potom určia ďalší postup. Ak je pacient stabilizovaný, ide na CT vyšetrenie, aby sme spoznali detaily poškodení.
Ako vyzerá príprava anestéziológa? Čo všetko potrebujete o pacientovi vedieť, kým ho uspíte?
Veľmi sa to líši. Väčšina našich pacientov sú elektívni, to znamená naplánovaní či objednaní. Pri nich je bezpečnosť až extrémna, kontrolujeme, aké užívajú lieky, aké majú alergie, musia byť naozaj dokonale pripravení na zákrok.
Pri náhlej situácii je to úplne iné. Nemôžeme povedať, že takého pacienta uspíme až o dve hodiny, lebo nedávno ešte jedol. Ak má vážne krvácanie, dá sa zastaviť len operačne.
Ako veľmi komplikujú situáciu iné diagnózy pacienta, trebárs ak mu v minulosti urobili bypass?
Opäť treba posúdiť urgentnosť. Aktívne rozsiahle krvácanie má absolútnu nadradenosť. Až keď vyriešim život ohrozujúce poranenie, môžem sa venovať trebárs vyšetreniu srdca. Ale na to potrebujem kardiológa, ktorý nemusí byť do dvoch minút na sále tak ako ja či anestéziologické sestry.
