BRATISLAVA. Kancelária prezidenta dlhodobo funguje v rozpočtovo nestabilnom prostredí, jej rozpočet nepokrýval uplynulé roky reálne plánované potreby. Pri jeho čerpaní dodržala kancelária záväzné výdavkové ukazovatele. Skonštatoval to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR po kontrole hospodárenia kancelárie s verejnými prostriedkami v závere mandátu prezidentky Zuzany Čaputovej.
Upozornil, že takéto rozpočtovanie môže viesť k prílišnej závislosti od tých, ktorí o rozpočte rozhodujú. Negatívne vníma aj neriešenie bývania hlavy štátu. Za účinný označil vnútorný kontrolný systém kancelárie.
Prekvapujúce rozdiely
"Z hľadiska finančného plánovania je až prekvapujúce, že rozdiely medzi požadovaným a skutočne schváleným rozpočtom boli v takom veľkom rozpätí. Kancelária tak nemala pri návrhoch rozpočtov finančnú istotu, v akej výške jej rezort financií v priebehu roka schváli prekročenie záväzných ukazovateľov výdavkov potrebných na zabezpečenie jej riadneho chodu," upozornil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo.
Dodal, že veľké rozdiely medzi požadovaným a skutočným rozpočtom môžu viesť k tomu, že financovanie úradu prezidenta a potreby výkonu funkcie budú v prílišnej závislosti od tých, ktorí rozhodujú o výške finančných prostriedkov.
NKÚ upozornil, že ani v jednom z kontrolovaných rokov 2019 až 2023 schválené rozpočty nepokrývali ani reálne plánované potreby kancelárie, napriek žiadostiam o navýšenie limitu. Kontrolóri odporúčajú zohľadňovať reálne potreby kancelárie už pri schvaľovaní rozpočtu.
Skutočné výdavky kancelárie mali v kontrolovaných rokoch podľa úradu stúpajúci trend. "Klesli medziročne len raz, a to z roku 2019 na rok 2020 a pohybovali sa vo výške od 5,7 do 8,7 milióna eur," uviedol. Podstatnú časť tvorili bežné výdavky. Najväčší, 63-percentný, podiel išiel na mzdy a odvody v priemere 89 zamestnancov. Kapitálové výdavky sa používali najmä na čiastkovú modernizáciu a rekonštrukciu budov v správe kancelárie.
Zvýšená hodnota majetku
Hodnota majetku, ktorý spravovala kancelária, sa v sledovanom období zvýšila približne o milión eur. Na konci roka 2023 presiahla 19 miliónov eur. Podľa NKÚ vzrástla najmä vďaka modernizácii a rekonštrukcii budov, vrátane projektovej dokumentácie, obnove fasády a rekonštrukcii klimatizácie Grassalkovichovho paláca, obstarania softvérov, výpočtovej techniky a prevádzkových strojov či fotovoltickej elektrárne na streche prístavby Karácsonyiho paláca.
NKÚ pripomenul nedostatky zistené v roku 2019 na konci mandátu prezidenta Andreja Kisku. Kancelária podľa NKÚ prijala šesť opatrení na ich odstránenie, päť viedlo k náprave. Jedno sa týkalo porušenia zákona o správe majetku štátu v súvislosti s rezidenciou prezidenta na Slavíne, ktorá nebola udržiavaná, chátrala a dlhodobo neslúžila na reprezentatívne bývanie prezidenta.
Aj tu podľa NKÚ podnikla kancelária viaceré kroky, no rekonštrukcia sa nerealizovala. Bez výsledku skončili aj rokovania s ministerstvami a magistrátom hlavného mesta. Preto NKÚ odporúčajú kompetentným, aby zaviazali vládu vyriešiť dlhotrvajúci problém s rezidenciou.
