V Česku sa pripravuje novela mediálneho zákona, ktorá má vyriešiť udržateľnosť a kvalitu verejnoprávneho rozhlasu a televízie. Obe médiá fungujú ako samostatné inštitúcie.
Najvýraznejšie zmeny sa týkajú zvýšenia koncesionárskych poplatkov, novej definície prijímača, plošných platieb pre firmy a skrátenia času pre sponzorské odkazy.
Filip Rožánek (zdroj: FOTO - ARCHÍV F.R.)„Najväčšia výzva pre Česko je v tom, aby sme nedopadli ako na Slovensku. Ak teraz môžeme hovoriť o dobrom vývoji, po voľbách na jeseň 2025 sa k moci môžu dostať opozičné strany, ktoré si v kritike Českej televízie neberú servítky a tvrdia, že pomohla vyhrať voľby súčasnej vláde," myslí si FILIP ROŽÁNEK, novinár a mediálny analytik, ktorý sa špecializuje na českú mediálnu scénu.
Tvrdí, že médium verejnej služby má stáť na racionálnych základoch a modernom poznaní. Má povzbudzovať kritické myslenie, nemá vychádzať v ústrety ľuďom, ktorí vykrikujú, že vakcíny na covid boli placebo.
A tiež nepustiť na obrazovku každého plochozemca.“
Z rozhovoru sa dozviete:
- Aké najdôležitejšie novinky prináša novela pre verejnoprávne médiá.
- Aké postavenie má Česká televízia na trhu, v čom je odlišné s RTVS.
- Prečo česká koalícia odmieta financovanie z príspevku zo štátu z HDP.
- Prečo zvyšujú koncesie.
- Či existuje verejnoprávny a komerčný obsah.
- Kde sú hranice toho, aké názory by vo verejnoprávnej televízii mali odznieť.
- Či je ohrozená diskusná relácia Václava Moravca.
- V čom musí Česká televízia najviac zabrať.
V českom parlamente je novela mediálneho zákona. Môže niečo skomplikovať jej prijatie?
Vládna koalícia má dostatok hlasov na to, aby novela prešla snemovňou. Jej prijatie by mohli ešte spomaliť opozičné obštrukcie v snemovni.
Opozícia ANO (predseda Andrej Babiš) aj SPD (predseda Tomio Okamura) sú silne proti zvyšovaniu koncesionárskych poplatkov. Dokonca ich chcú úplne zrušiť a z oboch médií urobiť organizácie priamo financované z rozpočtu. Andrej Babiš rád uvádza práve slovenský príklad, v minulosti sa mu páčila aj idea, že dôchodcovia nemusia platiť.
Zvýšenie koncesií je najväčšou zmenou, ktorú pocítia bežní ľudia. Ako je na to pripravená česká spoločnosť?
Podľa posledného prieskumu z prelomu decembra a januára, kde sa odborníci pýtali na spôsob financovania, konkrétne, či by sa mali verejnoprávne médiá financovať zo štátneho príspevku alebo z úhrad obyvateľov, tí mladší odpovedali, že z poplatkov. Staršia generácia sa prikláňala skôr k financovaniu z rozpočtu štátu.
So zvyšovaním nesúhlasili ľudia bez vysokoškolského vzdelania, aj tí, ktorí mali subjektívne horšiu finančnú situáciu. Dokonca sa z výskumu dali odčítať politické preferencie. Navýšenie koncesií odmietali voliči ANO alebo SPD.
Síce menšinová, ale zato významná časť opýtaných (49 percent) nesúhlasila s rozšírením definície prijímača na akýkoľvek prijímač schopný reprodukovať vysielanie cez internet, teda aj smartfón napríklad.
Aj to je novinka - koncesie by sa mali platiť podľa novej definície, ktorá zahŕňa akýkoľvek spôsob príjmu vrátane internetového. Takže domácnosť nemusí mať klasický televízor, stačí napríklad sledovať streamy na tablete.
Padol aj návrh na financovanie zo štátneho rozpočtu?
Minister kultúry Martin Baxa (ODS) vylúčil, aby sa verejnoprávna televízia financovala zo štátneho rozpočtu. Štátna kasa je v takom žalostnom stave, že zaťažiť ju ďalšími výdajmi by bolo príliš hazardujúce.
A je obava, aby naviazanie na štátny rozpočet nakoniec nenabralo smer Maďarska či Slovenska.
Šéf európskej vysielacej únie EBU Noel Curran nevylučuje, že financovanie prostredníctvom HDP môže byť relatívne spoľahlivý model, ak sa zachová nezávislosť média.
Nemyslím si, že financovanie z rozpočtu musí byť zlé, pokiaľ sú v krajine dostatočné poistky na to, aby nenastala situácia, že vláda príde s konsolidačným balíčkom a behom pár týždňov zmení celú koncepciu financovania.
Aj poplatky majú silné a slabé stránky. Silnou stránkou je, že je to priama platba obyvateľov. Efektívna je vtedy, ak systém poplatkov funguje a nie je vysoký počet neplatičov.
Česko má šťastie, že je tu vysoká platobná morálka a nedochádza k výrazným výpadkom. Problém bol, že sa suma nevalorizovala takmer šestnásť rokov (od roku 2008 pozn.red), pri rozhlase dokonca devätnásť (naposledy 2005), a teda jej hodnota klesala. Trvácne financovanie musí byť zo stabilného zdroja, musí byť predvídateľné a, pokiaľ možno, odklonené od impulzívnych politických rozhodnutí.
Okrem koncesií, naviazanie na DPH sú aj ďalšie možnosti. Príkladom môže byť Škandinávia, kde sa na financovaní podieľajú ľudia tak, že im pri ročnom zúčtovaní dane z príjmu strhnú príspevok na základe výšky ich daňového priznania.
Sumu majú zastropovanú a čiastka sa preposiela rovno na bankový účet média verejnej služby. Takto odpadá vplyv parlamentu, nečaká sa na to, či a aký veľký bude rozpočet schválený.
ČT nemala problém udržať vyrovnaný rozpočet a bola v dobrej kondícii. Z čoho vznikla nutnosť zaoberať sa zvýšením koncesií?
Bol to dôsledok naakumulovanej inflácie za pätnásť až dvadsať rokov. Síce sme platili za rozhlas 45 korún (1,8 eur) mesačne, ale reálna hodnota už klesla niekde na úroveň 22 korún (89 centov). Tento stav zmení novela, ktorá ráta s pravidelnou úpravou na základe kumulovanej inflácie.
České verejnoprávne média dostali v roku 2005, kedy sa naposledy menil zákon o televíznych a rozhlasových poplatkoch, slušný finančný vankúš. Získali rezervu, z ktorej mohli čerpať.
Petr Dvořák, ktorý nastúpil do televízie ako generálny riaditeľ v roku 2011, dokázal zefektívniť jej hospodárenie tak, že z tej rezervy fungoval dlhšie ako predpokladali predošlé manažmenty. Dokonca spustil nové stanice a projekty.
U nás diskusia nikdy nedospela k tomu, že verejnoprávne médiá chodia so žobráckou palicou. Ale pravda je, že vždy, keď som počul o RTVS, buď to bolo spojené s nedostatočným finančným rozpočtom, alebo s tým, že RTVS bola fackovacím panákom politikov, ktorí si na ňu dovoľovali omnoho viac ako politici v Česku.
Aj riaditelia sa menili podľa toho, ako boli naklonení aktuálnej politickej vláde. Ak sa nemýlim, mnoho z nich ani nedokončilo svoje mandáty.
České verejnoprávne médiá mali to šťastie, že sa nikdy nemuseli vyrovnávať s takými výraznými a pravidelnými reštartami verejnej služby po príchode novej vlády.
Financovanie, objektivita a program. Verejnoprávna televízia je vždy tŕňom v oku politikov Čítajte Prvým riaditeľom v samostatnej ére Slovenska, ktorý ukončil celé funkčné obdobie bol Václav Mika, po ňom aj Jaroslav Rezník. Nikdy sa nestalo, aby riaditeľa zvolili aj na druhé funkčné obdobie. V Česku viedol Petr Dvořák ČT dvanásť rokov. To vypovedá o mnohom.
Mali sme výhodu v tom, že u nás nevolia riaditeľov politici, rozhoduje o tom Rada ČT.
Petr Dvořák bol vo funkcii kontinuálne dve volebné obdobia, čo mu poskytlo priestor pre dlhodobé plánovanie. Mohol neprerušene pracovať na tom, kam sa televízia posunie. Aj preto sa televízia zefektívnila, dokázala vytvárať obsah, ktorý značne rozšíril jej programovú ponuku a zároveň ju vyprofiloval.
Všetky tieto kroky pomohli ČT k tomu, aby sa postupne stala najsledovanejšou televíznou skupinou na celom trhu. A nielenže sa stala najsledovanejšou, ale dokonca to niekoľko rokov za sebou aj udržala.
Mediálnu novelu pripravuje koalícia už dlhšie, kedy by mala byť schválená?
Mala by platiť od januára 2025. Vládnuca koalícia chce využiť čas, ktorý jej zostáva vo volebnom období (voľby do Poslaneckej snemovne budú v októbri 2025), aby doslova vybetónovala solídne základy pre verejnoprávne médiá.
Kultúra debaty o verejnoprávnych médiách je u nás postavená na úplne iných základoch ako na Slovensku.
Ministerstvo kultúry na nej pracuje už dlhšie a prvú verziu predstavilo ešte minulý rok v septembri. Proti nej sa ozvali komerčné televízie, ale aj zástupcovia podnikateľov.
Čo im najviac prekážalo?
Mediálna novela zavádza prvýkrát plošné koncesionárske poplatky pre firmy podľa počtu zamestnancov. Doteraz firmy platili podľa počtu registrovaných prijímačov.
V aktuálnom znení im vláda vyšla v ústrety a zmenila povinnosť firiem platiť, až keď zamestnávajú 24 a viac ľudí, nie od piatich, ako to bolo pôvodne navrhované.
Proti novele protestovali zástupcovia priemyslu. Argumentovali tým, že v továrňach ľudia v priebehu smeny nielenže nemajú prijímače, ale vysielanie by ani nepočuli.
ČT má na domácom trhu dominantnú pozíciu, preto si dokážem predstaviť, že komerčné stanice ostro sledujú novelu. K čomu mali výhrady?
Prekážal im sponzoring. Teraz je to nastavené tak, že neexistuje žiadne obmedzenie, koľko sponzoringových odkazov sa môže zaradiť do vysielania. Prax je taká, že ČT vo večernom vysielaní v najsledovanejšom čase, zaradí za sebou napríklad aj päť sponzorských odkazov.
Problém je, že sponzoringové odkazy vyzerajú často ako bežné reklamy. Rozdiel je iba v tom, že tam nesmie byť priama výzva na nákup.
Preto novela stanovuje limit, ktorý je nižší, ako bol objem sponzoringovej reklamy minulý rok?
Ročný limit má byť po novom 260 hodín ročne na všetkých staniciach. V porovnaní s minulým rokom teda klesol na približne 85 percent. Zákon už ale nehovorí, či to má využiť na jeseň alebo počas celého roka.
Navyše, štvrtinu výnosov zo sponzorigu musí ČT odviesť do Štátneho fondu kultúry, čo je tiež gesto voči komerčným médiám.
Komerčné stanice sa obávali, že ak sa Českej televízii zvýši rozpočet, bude, prirodzene, ešte viac investovať do výroby.
A keďže aj verejnoprávna televízia, aj komerčné stanice si výrobu objednávajú u rovnakých producentov, báli sa, že by to deformovalo ceny na trhu. Že by bohatšia Česká televízia mohla zdvihnúť cenovú latku výrobných nákladov.
Na Slovensku v súvislosti s novým zákonom politici hovoria o tom, že si RTVS neplní svoju verejnoprávnu funkciu. Predpokladám, že aj u vás sa stretávate s týmto typom diskusií. V akej miere?
Iste, najmä v minulom zložení snemovne boli na túto tému dlhé vystúpenia politikov z ANO, SPD alebo KSČM. Prvé dve menované strany si to užívajú aj v súčasnej snemovni.
Čo sa však týka vládnej väčšiny, kontext debaty je zatiaľ o dosť iný ako u vás. Minister Martin Baxa naznačoval, že nechcú hovoriť do konkrétneho obsahu, pretože na to sú odborníci, ktorí pracujú v televízii či v rozhlase.
Z nášho ministerstva kultúry znie, že verejnoprávne médiá majú byť chránené pred politickými útokmi. Zatiaľ čo vaše ministerstvo na ne samo útočí.
Zákon o verejnoprávnych médiách nemôže byť niečo ako manuál na automatickú práčku, vždy bude úloha o verejnoprávnosti zarámovaná v zákone všeobecne.
Novinkou bude memorandum uzatvárané na obdobie piatich rokov, ktoré podpíšu Česká televízia a Český rozhlas s ministerstvom kultúry. V ňom bude spresnená náplň verejnej služby.
My máme zákon ešte z roku 1991, ktorý sa inšpiroval nemeckými, rakúskymi a britskými zákonmi. A prekvapivé je, že funguje dodnes. Samozrejme, postupne sa tam doplnili online služby, nové médiá, ako napríklad hybridné vysielanie a podobne.
To ale neznamená, že sme v uplynulých rokoch nemali politikov, ktorí hovorili: Je to verejnoprávnosť, že vysielate StarDance alebo Peče celá země?
Bývalý riaditeľ ČT Petr Dvořák na to zvykol odpovedať: zábava na verejnoprávnej televízii by mala mať presah, pridanú hodnotu a nemala by to byť iba zábava pre zábavu.
Preto by napríklad nekúpil šou Tvoja tvár má známy hlas. Pri StarDance argumentoval, že v českom prostredí má atmosféru „tanečných“, podobne ako šou o pečení, ktorú ľudia vyhľadávali pre súdržnosť a celkovú atmosféru.
Politici často apelujú na verejnoprávny program. Dá sa vôbec rozdeliť na verejnoprávny a pre komerčné stanice?
Aj komerčné médiá vysielajú formáty, ktoré pôvodne boli verejnoprávne. Napríklad už spomínaný formát Let´s dance (StarDance) vznikol podľa BBC.
Veľa ľudí si neuvedomuje, že MasterChef pôvodne tvorili pre BBC, ale u nás šou vysiela Nova.
Citlivosť na to, čo sa ešte hodí na obrazovky verejnoprávnej televízie, je daná aj kultúrnymi zvyklosťami v krajine.
Ak sa pozriete na zábavnú šou v poľskej verejnoprávnej televízii, tam za obrovské peniaze utrácajú na hviezdy a celé je to viditeľne obalené reklamou. Ak by niečo podobné zaradila do vysielania ČT, pravdepodobne by vzniklo nejaké „povstání na vsi“.
Pri definovaní toho, čo je verejnoprávne médium, sa vždy pokukovalo do BBC, do Škandinávie, či do nemecky alebo francúzsky hovoriacich krajín.
Česká televízia má na trhu iné postavenie, dlhší čas bola jednotkou, dnes ju dobieha Nova. Na Slovensku je verejnoprávna televízia trojkou, jej podiel je ďaleko za komerčnými televíziami. Ak sa rozprávame o ČT na Slovensku, vždy je reč o kvalitnej publicistike, spravodajstve, reportážach i domácej tvorbe. Niečo ako malé BBC. V čom vidíte kvalitu ČT vy?
Česká televízia si urobila meno na minisériách, ktoré sa inšpirovali osobnosťami, ako napríklad Božena (životný príbeh spisovateľky Boženy Nemcovej, pozn. red.), alebo Dukla 61, o tragickom nešťastí baníkov zo šesťdesiatych rokov v Havířove. Boli natočené remeselne veľmi dobre.
Rovnako to platí pre kriminálne seriály - Deväťdesiatky, najsledovanejší kriminálny seriál na základe skutočných prípadov.
ČT zaradila do vysielania aj seriály, ktoré sa nebáli naťukávať niektoré citlivé témy ako kultový Most!. Vystupovala v ňom napríklad trans postava a zároveň sa tam objavoval špecifický duch mesta zo severu, ktoré sa trápi s veľkou nezamestnanosťou. Napriek citlivým témam sa Most! stal kultovým seriálom.
Na týchto príkladoch je vidieť, že snahou ČT bol vždy určitý kvalitatívny štandard, aby to, čo vyrába, nebol nejaký „papundekel“.
Jedna vec je sledovanosť, druhá spokojnosť divákov. Pretože niekedy vysoké čísla sledovanosti znamenajú iba zvedavosť divákov.
Petr Dvořák zaviedol pravidelné prieskumy týkajúce sa práve spokojnosti divákov. Poskytovali spätnú väzbu manažmentu ohľadom originality, inovatívnosti, zaujatia a podobne, a určite pomohli skvalitňovať produkciu domácej tvorby.
Kto je Filip Rožánek
- Novinár a mediálny analytik, editor špecializovaného webu Digizone.cz.
- Prednáša na Metropolitnej univerzite v Prahe.
- Viedol týždenník Marketing & Media, pracoval pre české Hospodárske noviny a pre online divíziu Českého rozhlasu.
- V roku 2014 dostal Novinársku cenu za inovatívnu online žurnalistiku, keď pripomenul výročie okupácie Československa v roku 1968 formou „živého spravodajstva z minulosti“ na sociálnych sieťach.
Hovoríme síce o seriáloch či zábave, ale aj politické diskusie a spravodajstvo sú na Slovensku kritizované, že neponúkajú názorovú pestrosť. Ako vážne treba brať aktuálnu nespokojnosť v Česku na adresu Václava Moravca?
Aj u nás je nespokojnosť politikov s diskusnými politickými reláciami a súvisí s konkrétnymi politikmi.
Veľkým odporcom Otázok Vladimíra Moravca je napríklad Tomio Okamura (predseda SPD, pozn. red.), ktorý sa sťažuje, že tam deväť rokov nebol a podobne. Aj Andrej Babiš oznámil, že už nebude chodiť k Moravcovi do relácie.
Na druhej strane Otázky Václava Moravca sa vysielajú dvadsať rokov a stále sú najsledovanejšou politickou diskusiou. Niekedy ich dobieha Partie zo CNN Prima News.
Pozícia Václava Moravca, ktorý ma po sebe pomenovanú reláciu, dráždi politikov a aj členov Rady ČT. Tiež sa objavovali hlasy, ktorým prekážalo, že jeden človek má takýto exkluzívny program, že je to postavené na jeho tvári a podobne.
V predošlej snemovni niektorí politici žiadali zverejniť jeho plat, neustále ho atakovali pre údajnú politickú zaujatosť.
Napriek tomu, že v súčasnosti nie sú tlaky v Rade ČT také intenzívne, hovorí sa o tom, že by sa mal pri moderovaní nedeľnej relácie s niekým striedať. Televízia oficiálne nič nepotvrdila.
Je pravda, že sa Václav Moravec dostal do prestrelky s novým riaditeľom Janom Součkom. Dôvodom nebola jeho relácia, ale rozhovor pre Denník N, v ktorom povedal, že Václav Klaus bol gubernátorom Putina v Českej republike.
Souček nechal preveriť, či bol rozhovor v súlade s Kódexom ČT. Jeho poradný orgán, Etický panel ČT, povedal, že hoci výrok nebol šťastný, tak kódex neporušil. Generálny riaditeľ nebol z postupu Etického panelu veľmi šťastný.
Zjavne si veľmi vzájomne nerozumeli a skončilo sa to tým, že na konci marca všetci členovia Etického panelu rezignovali.
Na druhej strane má ČT reláciu Máte slovo, kde dlhoročná moderátorka Michaela Jílková, ponúka rôzne pohľady na vybraný problém. Kde je hranica toho, aké názory by v rámci verejnoprávnosti mali na obrazovkách odznieť?
Česká televízia v tejto relácii vytvára priestor pre rôzne názory. Jílková hovorí, že je to jediný formát, kde sa bežní občania môžu osobne pýtať popredných politikov. Ale aj pri pestrosti názorov ide stále o to, že musia byť relevantné. Aj z tejto relácie však kolujú na sociálnych sieťach bizarné segmenty.
Ale vy sa určite pýtate kvôli výrokom o plochej Zemi, ktoré u vás nedávno zazneli. Keď niekto bude vykrikovať, že ešte nikto nepristál na Mesiaci, tak je síce pekné, že má názor, ale neznamená to, že má automaticky dostať priestor vo vysielaní verejnoprávnej televízie. Ale ako vnímam slovenskú mediálnu scénu, alternatívne médiá mali vždy väčšiu silu.
V tejto otázke sa riadim tým, čo sformuloval americký senátor Daniel Patrick Moynihan: Máte právo na svoj názor, ale nie na svoje fakty.
V každej debate musí byť racio, oponentúra a kritické myslenie.
Nemôže to byť tak, že teraz budú hovoriť päť minút stúpenci plochej Zeme a potom rovnaký čas stúpenci guľatej Zeme.
To urobil pred niekoľkými rokmi Český rozhlas ako recesiu. Do programu pozval Jiřího Grygara (astronóm a popularizátor vedy pozn. red.) a oproti nemu posadil „plochozemca“. Ten program sa nám dodnes vracia na sociálnych sieťach ako príklad, ako by to vyzeralo, keby médiá verejnej služby pristúpili na nekritický postoj.
Jiří Grygar: Viacerí veľkí vedci si myslia, že vesmír stvoril boh, a nie náhodou (rozhovor) Čítajte Ak vytvoríte vo vysielaní fórum, kam príde vykrikovať každý exot, všetci sa budú pozerať a nikto mu nič nepovie, to nie je verejnoprávne médium.
Médium verejnej služby má stáť na racionálnych základoch a modernom poznaní. Má povzbudzovať kritické myslenie, nemá vychádzať v ústrety ľuďom, ktorí vykrikujú, že vakcíny na covid boli placebo.
Česká televízia má od minulého roku nového šéfa. Jan Souček komunikuje ústretovo, vo videách ukazuje kanceláriu, netají sa, že má partnera. Bola to téma pre českú verejnosť?
Skôr to bola príležitosť pre fotografov na cenách Český lev. Nového riaditeľa vyfotili s jeho partnerom, s ktorým žije už dlhý čas a svoju orientáciu nikdy netajil. V tomto smere to nebola žiadna téma. Nebol zvolený do funkcie preto, čo má doma, ale preto, čo chce s tou televíziou urobiť.
Aká je teda jeho vízia? Lebo zobral do rúk lídra trhu, ktorý je nasmerovaný z väčšej časti správnym smerom. Navyše, politici mu idú v ústrety schválením lepšej koncepcie financovania.
Správne ste poznamenali, že Jan Souček preberá médium, ktoré je v dobrej kondícii, výroba je naplánovaná zhruba na dva - tri roky dopredu. Z tohto môže nejaký čas ťažiť.
Pravda je, že ani po pol roku výraznejšie zmeny vo vysielaní neuskutočnil. Na to odpovedá, že riadi zaoceánsky parník, a keď jemne pohne kormidlom, pohyb sa prejaví až o štyri roky.
Zatiaľ sa prejavuje to, že spravodajská ČT 24 v čase od polnoci do rána vysiela naživo z réžií v Brne a Ostrave. Vo svojom projekte sľúbil, že do vysielania oveľa viac zapojí regionálne štúdiá, pretože majú dostatočný potenciál, aby vyrábali kvalitné programy.
Tvrdí, že ČT sa má sústrediť na iVysílání a musí divákov naučiť, že to má byť ďalší z rovnocenných pilierov k lineárnym staniciam.
Správne vysvetľuje, že sa menia divácke návyky, ľudia prechádzajú od lineárnych televízií k video on demand službám, ako sú Netflix, Disney+, ale aj k domácim internetovým projektom. Takto vidí aj budúcnosť služby ČT na internete.
Souček avizoval aj snahu o sledovanie problémov niektorých sociálnych skupín a vylúčených regiónov, ambicióznejšie snímky v prime time na ČT 1, festivalové novinky. Nechce, aby oporou vysielania bola jedna kriminálka za druhou. Aj keď ich Česi majú veľmi radi.
V čom vidíte najväčšiu výzvu verejnoprávnej ČT a slovenskej RTVS?
Najväčšia výzva pre Česko je v tom, aby sme nedopadli ako na Slovensku.
Ak teraz môžeme hovoriť o dobrom vývoji, po voľbách na jeseň 2025 sa k moci môžu dostať opozičné strany, ktoré si v kritike Českej televízie neberú servítky a tvrdia, že pomohla vyhrať voľby súčasnej vláde. Pomsta chutí najlepšie servírovaná za studena. Azda nás teda len nepredbiehate o niekoľko rokov.
Čo navrhuje mediálna novela v Česku:
- Zvýšiť televízny poplatok od budúceho roka o 15 korún na 150 korún (6,05 eura) a rozhlasový o 10 korún na 55 korún (2,20 eura).
- Vďaka navýšeniu by ČT mala od budúceho roka získať do rozpočtu 865 miliónov korún (takmer 35 miliónov eur) a Český rozhlas (ČRo) 331 miliónov korún (približne 13,4 milióna eur).
- Pravidelnú valorizáciu koncesií. Ak inflácia za niekoľko rokov za sebou kumulovane prevýši šesť percent, poplatky sa zvýšia o 6 percent. Aj keď bude inflácia vyššia, nikdy to nebude viac ako o 6 percent.
- Koncesie by mali platiť aj tí, ktorí majú akékoľvek zariadenie schopné prijímať online vysielanie, teda počítač či smartfón.
- Zavedená má byť aj platba podľa počtu zamestnancov. Podniky, ktoré zamestnávajú do 24 ľudí, by platiť nemali. Naopak, podniky s 500 a viac zamestnancami majú platiť stonásobok základného poplatku.
- Obmedzuje sponzoring na 260 hodín za rok, čo je približne 85 percent stavu z roku 2023. ČT bude odvádzať 25 percent financií do Štátneho fondu kultúry.
- Nebude reklama na internete.
- Novinkou je memorandum, ktoré bude definovať a spresňovať verejnú službu na päť rokov.
Ďalšie dôležité informácie:
- Generálneho riaditeľa vymenúva Rada ČT na základe výberového konania, volený je na 6 rokov.
- Minulý rok prešla zmenami aj Rada ČT. Zvýšil sa počet členov na 18.
- Dvanásť členov vyberajú poslanci, šesť senátori. Do Rady Českého rozhlasu volí dolná komora šesť členov, horná komora troch.
Čo navrhuje nový zákon o verejnoprávnej RTVS na Slovensku:
- Zriaďuje sa Slovenská televízia a rozhlas (STVR).
- Rozširujú sa právomoci Rady STVR, ktorá po novom volí aj odvoláva generálneho riaditeľa verejnoprávnej inštitúcie. Generálneho riaditeľa doteraz volil parlament, ktorému predchádzalo verejné vypočutie pred Výborom NR SR pre kultúru a médiá. V posledných voľbách výbor zriadil expertnú poradnú komisiu s cieľom väčšieho posilnenia odbornosti pri výbere.
- Rada má deväť členov.
- Štyroch členov vymenúva a odvoláva minister kultúry, z toho jedného člena na návrh ministra financií SR, ktorý je odborníkom v oblasti ekonómie. Traja odborníci majú byť z radov odborníkov médií a audiovízie, ekonómie, práva alebo informačných technológií.
- Piatich členov rady volí a odvoláva Národná rada SR nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov. Členov z kandidátov, ktorých jej odporučí Výbor NR SR pre kultúru a médiá.
- Členovia rady sa vymenúvajú na základe výberového konania.
- Doteraz sa každé dva roky obmieňala jedna tretina členov rady, zvyšní členovia zostali, to v novom návrhu chýba. Časovým ohraničením a zároveň výmenou tretiny Rady RTVS sa zachovávala kontinuita a posilňovala nezávislosť kontrolnej inštitúcie.
- Novinkou je Etická komisia ako poradný orgán rady. Má deväť členov a vymenúva ich predseda rady.
- Najdôležitejšiu časť financovania STVR tvorí príspevok zo štátneho rozpočtu v sume najmenej 0,12 percenta z HDP, čo by mala byť suma okolo 125 miliónov eur.
Beata
Balogová
