BRATISLAVA. Keď sa neznámy muž v júni 2016 nepozorovane dostal uprostred noci do prázdneho Prezidentského paláca, šéfa štátnej ochranky Radovana Horvátha to stálo funkciu.
Slovensko v tom čase predsedalo Rade EÚ a vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru preto súhlasil s odkladom Horváthovho konca o niekoľko mesiacov. Prezidentom bol v tom čase Andrej Kiska.
Atentát na premiéra Roberta Fica zo stredy je oveľa vážnejším narušením bezpečnosti ústavných činiteľov, no o žiadnych personálnych výmenách sa zatiaľ nehovorí.
Bodyguard nebol na mieste, chaos áno. S českými expertmi sme analyzovali video z atentátu na premiéra Čítajte Riaditeľ Úradu pre ochranu ústavných činiteľov Pavol Krejčí, ktorý bol pri atentáte aj osobne, sa médiám vyhýba.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu, ktorý Krejčího do funkcie dosadil v novembri, postup ochranky obhajuje ešte pred jeho prešetrením.
„Odmietam, aby sa zodpovednosť premietala na ochranku,“ hovoril Šutaj Eštok v piatok vo vysielaní TA3. Zdôrazňoval, že keď sa nejaký človek individuálne rozhodne zaútočiť, tak aj zaútočí.
„Plne stojím za šéfom Úradu pre ochranu ústavných činiteľov. Je to človek, ktorý má niekoľkodesaťročné skúsenosti v oblasti riadenia bezpečnosti zložiek a zabezpečovania ochrany,“ hovoril Šutaj Eštok.
Postup ochranky počas niekoľko sekúnd trvajúceho útoku na námestí v Handlovej vyvolal kritiku od bývalých príslušníkov štátnej ochranky, ale aj zahraničných expertov na ochranu osôb.
„Nedokážem si predstaviť, že medzi mnou a mojou VIP osobou je človek, ktorý naťahuje ruku, tá ruka nie je prázdna a ja nereagujem,“ komentoval zábery z útoku na Fica Martin Svozil, niekdajší veliaci dôstojník českého Útvaru rýchleho nasadenia. „Kam sa pozeral osobný strážca? Čo ho zaujímalo?“
S Martinom Hrádekom, bývalým príslušníkom brigády rýchleho nasadenia Armády ČR, identifikovali pre SME štyri sporné momenty udalosti. Kriticky vyhodnotili najmä to, že ochrankári stáli s odstupom za Ficom, neskoro reagovali na streľbu, či robili zmätok pri premiérovom odvoze.
Podobne sa vyjadrili aj ďalší bývalí funkcionári štátnej ochranky.
Šutaj Eštok ich hodnotenia odmietol.
„Nerozumiem, ako môžu rôzni majstri sveta hodnotiť z pohodlia domácnosti zásah ochranky. Treba si uvedomiť, že to, čo sa udialo, sa udialo v zlomkoch sekundy,“ tvrdil minister s tým, že ochranka podľa neho skôr zachránila premiérovi život.
Krejčím ani nepohnú
Šéf ochranky Krejčí sa dostal do funkcie ako nominant Hlasu, za ktorý aj kandidoval vo voľbách zo 69. miesta. Bol aj okresným predsedom Hlasu v treťom bratislavskom obvode.
Predtým, než sa na jeseň ujal funkcie, bol predsedom Slovenského zväzu juda a v minulosti pracoval okrem štátnej ochranky aj ako hlavný bezpečnostný manažér v spoločnosti Penta, informoval Denník N.
Krejčí podľa denníka robil osobného ochrancu aj jej niekdajšiemu šéfovi Jaroslavovi Haščákovi.
Bývalý ochrankár: Kaliňák s Ficom si vplyv na ochranke zabezpečili ešte na dlho Čítajte Šutaj Eštok doterajšiu Krejčího prácu chváli a v piatok hovoril, že „trvá na tom, že sa s ním ani len nepohne“ do vyšetrenia zásahu v Handlovej. Postup ochranky preveruje policajná inšpekcia.
Minister o Krejčím hovorí, že až po jeho príchode začali prechádzať štátni ochrankári moderným výcvikom, aký v minulosti nemali.
Za uplynulé roky sa šéfovia Úradu pre ochranu ústavných činiteľov menili pomerne často. Pred Krejčím ním bol Marek Moncman, ktorý bol v úrade asi tridsať rokov. Pred ním viedol pomerne krátko úrad aj Radoslav Štrba, ktorý sa do funkcie dostal po afére s únosom Vietnamca, na ktorom sa prešetrovala účasť Slovenska. Kauza stála miesto Petra Krajčíroviča.
Krejčího vidieť aj na niektorých videozáberoch z atentátu na Fica. Vyplýva z nich, že počas streľby zrejme nestál priamo pri premiérovi, no hneď po nej otváral dvere na limuzíne, do ktorej jeho kolegovia Fica nakladali. Vzápätí sa vydal smerom k vtedy už spacifikovanému strelcovi.
Šutaj Eštok Krejčího aktivitu viackrát opisoval slovami, že mal celý oblek od krvi.
Minister neodchádza, iným to radil
Otázkam, že by mal odstúpiť, čelil už aj minister Šutaj Eštok, pod ktorého štátna ochranka spadá. Vo štvrtok na ne síce odpovedal, že nie je prilepený k stoličke, no z odpovedí zároveň vyplynulo, že o odchode neuvažuje.
„Ja uvažujem nad tým, aby som garantoval bezpečnosť všetkým ústavným činiteľom, všetkým predstaviteľom opozície, koalície, médiám aj všetkým občanom,“ povedal Šutaj Eštok. Dodával, že odmieta, aby sa atentát na premiéra „zneužíval na zmenu politického naratívu“.
V uplynulých troch rokoch, keď bol Šutaj Eštok v opozícii, bol k svojim politickým oponentom kritickejší.
Na rezignáciu opakovane vyzýval nielen svojho predchodcu Romana Mikulca (OĽaNO, dnes strana Slovensko), ale napríklad aj vtedajšieho šéfa polície Štefana Hamrana, ktorého po nástupe do funkcie napokon aj odvolal.
Za Hamranovo zlyhanie označoval napríklad aj výtržnosti na futbalovom štadióne v Trnave v októbri 2021. Zápas so Slovanom museli ukončiť predčasne, lebo skupinka divákov vtrhla na hraciu plochu, kde sa začali biť.
„Neviem, čo robia tí Hamranovi chlapci. Chcem z tohto miesta vyzvať Hamrana, aby prestal chodiť po médiách ako taký Robocop, a aby sa zaoberal bezpečnosťou štátu,“ hovoril vtedy Šutaj Eštok.
Na odchod vyzýval aj premiéra Eduarda Hegera, napríklad za vysoké zálohové platby za energie, ktoré neskôr štát zmiernil, či ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú z SaS, keď spáchal bývalý policajný šéf Milan Lučanský vo väzbe samovraždu.
Rovnaké odporúčanie mal pre bývalého vicepremiéra pre legislatívu Štefana Holého zo Sme rodina.
„Holý musí okamžite skončiť,“ hovoril Šutaj Eštok v januári 2021. Bolo to v reakcii na výnimky od hygienikov, vďaka ktorým chodil Holý v čase covidu za rodinou do Veľkej Británie a vracal sa bez karantény.
Beata
Balogová
