Vo svete sú tisíce jadrových hlavíc, superzbraní, po ktorých môžu zmiznúť celé mestá z povrchu zeme za zlomok sekundy. Po páde železnej opony sme však na to zabudli.
Až kým sa nimi nezačal oháňať ruský prezident Vladimir Putin a jeho predchodca Dmitrij Medvedev. Po rokoch sa tak opäť zjavila jadrová hrozba.
Koľko arzenálu nás ohrozuje, kedy ide o hru nervov, čo je propaganda a čoho sa máme reálne obávať?
„Nazdávam sa, že toto pravidelné hrozenie je tu práve preto, lebo vedia, čo v ľuďoch jadrová hrozba vyvoláva. Ruská strana dnes hrá kartou strachu,“ hovorí jadrový fyzik MARTIN VENHART.
V článku sa dočítate:
- koľko jadrových zbraní zostalo vo svete po skončení studenej vojny a páde železnej opony,
- akými superzbraňami sa chválil Putin, kedy ide o reálnu hrozbu a kedy iba o potemkinovské dediny,
- čo nastane v prípade spustenia jadrovej vojny,
- koľko je vo svete jadrových zbraní a či dokážeme zabrániť jadrovej vojne.
Po desaťročiach zazneli po ruskej invázii na Ukrajinu opakované vyhrážky o použití jadrových zbraní - ako možnej odplate za západnú pomoc napadnutej Ukrajine. Ľudstvo premkla priam nukleárna úzkosť, strach z niečoho strašného, čomu sa nedá ujsť. Spomínate si na tú chvíľu?
Keď Putin v roku 2018 prvý raz verejne vyhlásil, že uviedol strategické zbrane do stavu pohotovosti, nech už to znamená čokoľvek, bol som na dovolenke v Tatrách. Mám dve malé deti a bol som taký nervózny, že som sa každú chvíľu pozeral na oblohu, či už neletia hlavice. Pár dní mi trvalo, než som si zvykol.
Jadrový fyzik Martin Venhart. (zdroj: Marko Erd)Vy ste jadrový fyzik, ale drvivá väčšina z nás ani nevie, ako superzbrane fungujú.
Jadrové zbrane tu boli počas celej studenej vojny a zostali tu aj po nej. No vytratili sa z verejného diskurzu v 90. rokoch minulého storočia, ale dnes sú odrazu znova pomaly na dennej báze. Nie je to len Putin, ktorý akoby len naznačí a drží sa trochu stranou, jadrovú rétoriku vedie predovšetkým Medvedev, bývalý prezident a dnes podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie.
Ako si vysvetľujete, že niekto v 21. storočí šermuje jadrovými zbraňami?
Martin Venhart
- jadrový fyzik získal titul PhD. v roku 2008 v odbore experimentálna jadrová fyzika, od roku 2010 pôsobí v oddelení jadrovej fyziky na Fyzikálnom ústave Slovenskej akadémie vied,
- súčasne je členom predsedníctva SAV,
profesionálne sa zaoberá spektroskopiu gama žiarenia, jadrovou štruktúrou,
- ako prvý Slovák viedol experiment v CERN-e, je autorom početných článkov v odborných časopisoch.
Nazdávam sa, že toto pravidelné hrozenie je tu práve preto, lebo vedia, čo v ľuďoch jadrová hrozba vyvoláva. Čo ma znervóznilo, bola aj esej ruského akademika Sergeja Karaganova z roku 2023, v ktorej vyslovil nebezpečnú myšlienku, že svet sa prestal báť jadrových zbraní.
Od konca studenej vojny sme na ne zabudli, ale aj počas nej si všetci vrátane najvyšších politikov veľmi dobre uvedomovali, že ich použitie by značilo koniec sveta. Podľa Karaganova to viedlo k tomu, že Západ sa ich prestal báť, lebo sa spolieha na to, že jadrové zbrane nikto nepoužije a Rusko musí znova naučiť svet sa báť. Navrhuje, aby ich ruská strana použila tak, že nevyvolajú priamu odvetu, dokonca napísal, že Spojené štáty nikdy nevymenia napríklad poľský Poznaň za Boston. Čiže aby si ruská strana vybrala cieľ, pre ktorý druhá strana nepôjde do jadrovej vojny.
To sú šialené úvahy, nie?
Hlavne sú nebezpečné. Ruská strana hrá kartou strachu. Počas pandémie covidu-19 boli v centre pozornosti virológovia a epidemiológovia, vtedy som ešte netušil, že o dva roky sa pozornosť náhle sústredí práve na môj vedný odbor.
Najskôr to bolo v súvislosti s obsadením Záporožskej jadrovej elektrárne ruskou armádou a zvýšeného rizika úniku nebezpečnej radiácie, ktoré sa s tým spájalo, neskôr to bola opakovaná hrozba použitia jadrových zbraní Ruskou federáciou.
Hirošimu zničila jadrová bomba so silou 15 kiloton TNT, všetko živé v epicentre výbuchu zahynulo. (zdroj: National Archives)Je dnes na svete toľko jadrových zbraní, že by boli schopné spôsobiť genocídu?
