Na Slovensku je viac ako 150-tisíc držiteľov zbrojného preukazu. Inštitúcie preverili ich bezúhonnosť i spoľahlivosť - nestačí, aby žiadateľ neporušil zákon a nemal problém s alkoholom či s drogami, potrebuje aj zdravotné a psychologické potvrdenie o spôsobilosti.
"Väčšina žiadateľov potrebuje potvrdenie pre prácu - hovoríme o sektore rôznych strážnych služieb alebo ľudí, ktorí musia z profesionálnych dôvodov nosiť zbraň. Potom sú to takí, ktorých motiváciou je športová streľba či poľovníctvo, prípadne zberateľská činnosť," hovorí klinický psychológ NORBERT UHNÁK, ktorý sa roky venuje vyšetrovaniu spôsobilosti vlastniť strelnú zbraň.
Získať povolenie na Slovensku však podľa neho nie je ťažké.
Čo sa v rozhovore dozviete:
- Či sa zhoršuje psychické zdravie ľudí.
- Či stúpa počet žiadateľov o zbrojný preukaz.
- Prečo je dôležité psychologické vyšetrenie.
- Ako prebieha psychologické vyšetrenie.
- Čo sa hodnotí najprísnejšie.
- Či je súčasný model psychologických vyšetrení dostatočný.
- Čo je pri vyšetrení varovným signálom, že žiadateľ môže mať problém.
- Čo robí psychológ, keď si nie je úplne istý.
- Ktoré diagnózy žiadateľa automaticky vyradia z možnosti získať zbrojný preukaz.
- Či by bolo správne, keby sa v minulosti podarilo Robertovi Kaliňákovi presadiť zrušenie psychologických vyšetrení žiadateľov o zbrojný preukaz.
- Čo má robiť obyčajný človek, keď vidí, že správanie niekoho, kto vlastní zbrojný preukaz, môže byť rizikové.
Zhoršuje sa psychické zdravie ľudí?
Nemám ten dojem. Skôr sú ľudia otvorenejší v tom, že keď sa necítia dobre, tak vyhľadajú odbornú pomoc. Vtedy sa môže javiť, že ich je viac. V skutočnosti to je o tom, že prestáva byť stigmou, keď človek trpiaci úzkosťami či depresiou vyhľadá pomoc.
Rovnako to platí aj pre ľudí, ktorí majú problémy so sebareguláciou, s prejavovaním agresivity, so sociálno-patologickým správaním. Najmä pod vplyvom sociálnych sietí sa prestávajú hanbiť za tieto prejavy svojho správania a prežívania a otvorenejšie ich promujú.
To sa dá označiť ako pozitívny jav, nie?
Opisujem jav, ktorý sa deje. Potom treba rozlišovať, či naozaj vyhľadajú odbornú pomoc, alebo len predvádzajú svoju psychopatológiu v priestore sociálnych sietí, povzbudzovaní rôznymi spoločenskými autoritami. Na to sa môžeme pozerať skôr negatívne. Ale asi žijeme v takom období.
Myslel som skôr, že je pozitívne, že človek, ktorý vyhľadá odbornú pomoc, už nenesie so sebou aj istú stigmu.
To rozhodne áno. Kto hľadá odbornú pomoc, ten ju aj dostane. Potom sa mu môže zlepšiť život. Súvisí to aj s tým, že čoraz viac ľuďom záleží na kvalite ich života, prežívania, vzťahov a to je pozitívny trend, ktorý treba len podporiť.
Venujete sa aj vyšetreniam žiadateľov o vydanie zbrojného preukazu. Stúpa ich počet?
Nie. Ani v predchádzajúcom období a ani poslednom čase sa nedeje nič, čo by na Slovensku nebolo obvyklé.
Väčšina žiadateľov potrebuje potvrdenie pre prácu - to hovoríme o sektore rôznych strážnych služieb alebo ľudí, ktorí musia z profesionálnych dôvodov nosiť zbraň.
Potom sú to takí, ktorých motiváciou je športová streľba či poľovníctvo, prípadne zberateľská činnosť. To sú štandardné okruhy ľudí, ktorí patria aj medzi mojich klientov. A ich počet sa výrazne nemení.
Je ťažké získať na Slovensku povolenie vlastniť a používať strelnú zbraň?
Z praxe by som povedal, že ani nie.
Chcete zbraň? Ako sa dá legálne získať? Komu ju nedajú? (otázky a odpovede) Čítajte Predstavme si, že chcem získať zbrojný preukaz. Viem, že potrebujem aj psychologické vyšetrenie. Tak sa k vám objednám, prídem a čo sa bude diať?
Celý proces riadia vyhlášky, ktoré sú na to určené a sú záväzné.
Prvým krokom je, že by ste mali navštíviť svojho obvodného lekára a vyžiadať si výpis zo zdravotnej dokumentácie, z ktorej sa dozviem, či sú nejaké informácie, ktoré by mohli byť prekážkou, aby ste vlastnili zbrojný preukaz. Môžu to byť závažné zdravotné okolnosti, ako trebárs úbytok intelektu, narušenie poznávacej schopnosti, závažná psychopatológia, rôzne duševné ochorenia či problémy so závislosťou.
Keď budete mať tento doklad, tak sa objednáte u psychológa, u ktorého sa podrobíte vyšetreniu. Aj to upravuje vyhláška.
Čo všetko žiadateľa čaká na psychologickom vyšetrení?
Najskôr odoberáme anamnézu. Porozprávame sa o vašom živote, aktuálnej životnej situácii, o minulosti, vzťahoch, profesionálnej sebarealizácii, o vašom sebapoňatí. Hľadáme informácie o tom, či máte, alebo nemáte nejaké psychické ťažkosti.
Potom pristúpime k testovej časti vyšetrenia. Tá pokrýva dve oblasti - fungovanie kognitívnych funkcií - teda vyšetrenie intelektu a pozornostných funkcií a potom vyšetrenie osobnosti - teda o vašich vlastnostiach.
Ide len o jedno sedenie alebo ako dlho trvá, kým sa dozviem výsledok?
To je veľmi rôzne. Ak nemáme do činenia so zložitejším prípadom, tak štandardne sme hotoví do dvoch hodín. Ale môže sa to aj predĺžiť, pretože ak narazíme na niečo, čo je dôležité preskúmať a vyžaduje si to viac času, tak sa s klientom stretávam aj viackrát.
Čo sa hodnotí najprísnejšie?
Z praxe je asi najdôležitejšie posúdenie osobnosti, ako veľmi je človek schopný sa regulovať, mať empatiu, posudzovať správanie iných ľudí a byť v kontakte s realitou. To je ťažisko vyšetrenia.
Posúdenie intelektu je tiež dôležité, ale asi len ťažko k nám príde mentálne postihnutý človek žiadať o vyšetrenie na držanie strelnej zbrane. S tým sa stretávame len veľmi raritne.
Čo je pre vás pri vyšetrení varovným signálom, že so žiadateľom o zbrojný preukaz nie je všetko v poriadku a mohol by sa vyskytnúť nejaký problém?
Veľmi dôležité pri odoberaní anamnézy je získať obraz o fungovaní človeka. Ak sú v ňom isté známky, ktoré poukazujú na nedostatok empatie, zvýšenú impulzivitu, rizikové správanie z užívania alkoholu či psychotropných látok, vtedy je človek hodný ďalšieho záujmu.
Ak žiadateľ prejde testom, ale vy máte nejaké pochybnosti, čo sa potom deje?
Aby sme si rozumeli - test urobí každý - ide však o to, s akým výsledkom. A na jeho posúdenie som tam ja, teda psychológ. Nie som iba administrátor testov.
Ak nemám istotu, že človek by mal dostať povolenie držať zbraň, tak mu ho jednoducho nevydám.
A neúspešný žiadateľ pôjde k nejakému vášmu kolegovi, ktorý mu ho vydá?
Aj toto upravuje vyhláška. Ďalšie psychologické vyšetrenie môže žiadateľ podstúpiť až po roku.
Prípadne, ak sa bude oficiálne sťažovať a nejaký orgán, napríklad Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, rozhodne, že moje vyšetrenie nebolo v poriadku, môže podstúpiť vyšetrenie aj skôr.
Ktorá časť testu či vyšetrenia robí žiadateľom najväčšie problémy?
Neviem, či sa dá v tomto prípade hovoriť o problémoch, ale asi najošemetnejšie je vypĺňanie inteligenčných testov. To sa vždy spája s pocitom, že treba podať čo najlepší výkon a rolu hrá aj prípadné zahanbenie zo zlyhania.
Subjektívne – je súčasný model psychologického vyšetrenia podľa vás dostatočný?
Myslím si, že zákonné vyhlášky a spôsob, akým vyšetrenia vykonávame, sú dostatočné, pretože pokrývajú všetko, čo potrebujeme vedieť.
Anestéziológ Vallo: Škody, ktoré projektil napácha v brušnej dutine, môžu spustiť ďalšiu kaskádu udalostí Čítajte Zvyšok je na kvalite samotného vyšetrenia a psychológa, ktorý ho vykonáva. Z vlastných skúseností viem, že ani jeden z kolegov, ktorých poznám, to neberie na ľahkú váhu.
Ak by ste mali možnosť zmeniť niečo na spôsobe vyšetrenia, čo by to bolo?
V tejto chvíli mi nič nenapadá, pretože si myslím, že je to nastavené dobre.
Avšak veľa klientov, ktorí k nám prídu, nevie získať potvrdenie od obvodného lekára. Vyhláška a usmernenia sú formulované pre ľudí, ktorí sú zo zdravotníckeho prostredia. Obyčajní ľudia nevedia, aký je rozdiel medzi výpisom z dokumentácie a potvrdením. Navyše, niektorí obvodní lekári sa toho boja alebo trošku tápu, a potom formulujú rôzne bizarné tlačivá.
Preto by možno stálo za úvahu zjednodušiť znenie predpisov. Ani nie pre odborníkov, ale pre verejnosť, aby ľudia vedeli, čo ich čaká.
Norbert Uhnák
- Vyštudoval psychológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.
- V roku 2000 získal špecializačnú skúšku pre prácu v zdravotníctve v odbore klinická psychológia.
- Od roku 2003 je zapísaný v Zozname psychoterapeutov SR.
Snažia sa vás niektorí žiadatelia na vyšetrení aj trošku prekabátiť?
Stáva sa, že to skúšajú. Ale to je tak všetko, čo môžu (usmieva sa).
Ako ich najčastejšie odhalíte?
Závisí to prípad od prípadu. Ale naša expertíza nám prináša výhodu v tom, že vieme rozlíšiť veci trebárs v neverbálnej komunikácii a celkovom kontexte produkcie človeka.
Čo robíte, keď si nie ste úplne istý?
Je rozumné byť zdržanlivý. Pokúšam sa pozrieť na človeka z nejakej inej stránky. Skúšam sa dostať k informácii pridaním nejakej ďalšej metodiky, jednoducho využívam svoju expertízu na to, aby som získal informácie, ktoré potrebujem pre kvalifikované rozhodnutie.
Máte právo požiadať človeka, ktorého vyšetrujete, aby vám umožnil pozrieť sa na jeho sociálne siete, aby ste videli, v akých je skupinách, čo sleduje, čo sa mu páči, ako a s kým komunikuje?
Teraz ste ma zaskočili, pretože to je, ako keby ste sa ma opýtali, či sa klientov pýtam, aké filmy pozerajú. Lebo ak niekto pozerá horory či krváky, to automaticky neznamená, že bude masový vrah. Ale aj opačne, ak niekto preferuje červenú knižnicu, nemusí to byť mierumilovný človek.
Takže odpoviem takto - spýtať sa ho na to môžem a je zaujímavé pozorovať, ako na to zareaguje.
Ale mojím cieľom rozhodne nie je sledovať súkromie, pretože ľudia môžu mať rôzne pohnútky, pre ktoré niečo robia či sledujú. K nim sa viem dostať aj inými metódami, ako takto naivne priamo.
Ako často musí držiteľ zbrojného preukazu absolvovať psychologické vyšetrenie? A musí to byť u rovnakého psychológa alebo má slobodnú voľbu?
Kontrolu nemusí absolvovať u rovnakého psychológa. Ak sa nestane niečo také, prečo sa musí znova skúmať jeho spôsobilosť, napríklad porušenie zákona či podnet od všeobecného lekára, tak vyšetrenie je povinné raz za desať rokov.
Desať rokov v živote človeka je veľmi dlhé obdobie, počas ktorého sa môže udiať veľa vecí, ktoré môžu ovplyvniť jeho mentálne zdravie. Sme dostatočne vnímaví na tieto zmeny u človeka, o ktorom vieme, že má zbraň, ale zmenil svoje správanie? Máme to nahlásiť?
To sa pýtate na spoločenskú zodpovednosť, ktorej nositeľom je každý človek. Za istých okolností je to dokonca trestnoprávna zodpovednosť. Ktokoľvek môže dať podnet na políciu či lekárovi.
Zaplatia žiadatelia za vyšetrenie aj v prípade negatívneho výsledku?
Áno. Platí sa za vyšetrenie a nie za jeho výsledok.
Aký máte vo vašej praxi pomer zamietnutých a schválených žiadostí?
Zamietnutých nie je veľa.
Aké diagnózy človeku rozhodne nepomôžu v získaní zbrojného preukazu?
Určite sú to rôzne duševné poruchy alebo stavy, ktorých výsledkom je impulzívne, labilné a nepredvídateľné správanie. Napríklad poruchy osobnosti, užívanie psychoaktívnych látok či alkoholu. Takisto to môže byť narušené fungovanie a oslabenie intelektu, poznávacích schopností súvisiacich so starnutím či degeneratívnym ochorením mozgu.
Platí, že akákoľvek psychiatrická diagnóza žiadateľa okamžite vylúči ako kandidáta na držiteľa zbrojného preukazu?
Sú diagnózy, ktoré sú absolútne vylučujúce, a potom je skupina diagnóz, pri ktorých je to relatívne.
Útočníka Cintulu poznali: Predhadzujú si ho nacionalisti aj liberáli. Nebol ani jedno Čítajte Môžete byť konkrétny?
Napríklad ľudia, ktorí mali v minulosti problém s alkoholom alebo s drogami, musia preukázať minimálne trojročnú kontrolovanú abstinenciu, aby sme mohli vôbec začať proces posudzovania ich schopnosti.
Strelec na univerzite v Prahe mal psychické problémy, a predsa dostal zbrojný preukaz. Tiež je podozrenie, že strelec Ľubomír Harman z Devínskej Novej Vsi z roku 2010 nebol na psychologickom vyšetrení vôbec. Prečo je dôležité ho absolvovať?
Môžeme sa na to pozrieť ako na isté sito. Asi nikdy nebude dokonalé, ale vždy je lepšie ako žiadne. To všetko za predpokladu, že sme sa v spoločnosti dohodli na tom, že chceme tieto veci regulovať.
V roku 2011 v nadväznosti na Harmanov čin a zmenu zákona presadzoval Robert Kaliňák zrušenie povinnosti žiadateľa o zbrojný preukaz absolvovať psychologické vyšetrenie. Z pohľadu psychológa - bol by to správny krok?
To nie je ani otázka na psychológa, ale skôr na človeka, ktorý sa zaoberá spoločnosťou a jej fungovaním. Kto a za čo všetko by mal niesť zodpovednosť. Či ako veľmi majú byť štátom regulované konkrétne záležitosti, ktoré sa týkajú nášho života. Takže je to skôr otázka pre sociológa.
Môj pohľad na to je pragmatický - vyšetrenia spôsobilosti sú súčasťou mojej práce a ak sa dohodneme, že to nie je potrebné, tak to robiť nebudeme. Potom však možno budeme mať ešte viac alebo horšej roboty.
Ako by ste reagovali na slová kritika, že Slovensko je v držbe strelných zbraní príliš prísne?
Je to len moja naivná hypotéza, ale možno to vyrastá z istej histórie a kultúry, že štát má byť silný a silno regulovať mnohé oblasti života.
Beata
Balogová
