BRATISLAVA. Dôrazne tvrdil, že Hlas v roku 2020 nezakladal preto, aby po najbližších parlamentných voľbách "len niekoho dostali k moci" a potom "strana zhasla".
V sobotu 1. júna, 1433 dní potom, ako Peter Pellegrini ohlásil odchod zo Smeru a zakladanie novej sociálnodemokratickej strany Hlas, prejde tento záväzok na nového predsedu. Nástupcom Pellegriniho bude súčasný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.
V piatok ho na zasadnutí predsedníctva stany odporučil zvoliť Pellegrini, definitívne ho však musí členská základňa strany v novej role potvrdiť na sneme 1. júna, presne štrnásť dní predtým, ako bude Pellegrini inaugurovaný do funkcie prezidenta.
Šutaj Eštok je politik bez charizmatických jamiek v lícach, s magisterským titulom z práva získaným v čase, keď už mal Pellegrini za sebou deviaty rok v Smere, a s výrazne útočnejšou komunikáciou. V prípade zvolenia bude musieť presvedčiť predovšetkým voličov, prečo by Hlas mali naďalej podporovať.
Výmena predsedu je pre parlamentné strany na Slovensku ojedinelá. Vo vyše tridsaťročnej histórii krajiny ju len dve parlamentné strany prežili tak, aby v následných voľbách neskončila mimo parlamentu. Podarilo sa to KDH v roku 2000, keď Pavol Hrušovský nahradil Jána Čarnogurského, a v roku 2009, keď po Hrušovskom nastúpil Ján Figeľ. Úspešná bola aj SNS v roku 1994, keď Ľudovíta Černáka vymenil Ján Slota.
Spomedzi všetkých politických strán na Slovensku s podporou aspoň troch percent voličov nehrá v žiadnej z nich líder takú kľúčovú úlohu ako Pellegrini v Hlase.
V lete 2023 pred parlamentnými voľbami sa až 60 percent voličov Hlasu zhodlo, že stranu podporujú práve kvôli jej lídrovi. Takéto jednoznačné priame spojenie predsedu s popularitou strany nemá ani Smer, ktorý chcela voliť práve kvôli Robertovi Ficovi tretina priaznivcov.
Ako by sa Hlas pod vedením Šutaja Eštoka zmenil? Je pravdepodobnejšie, že Hlas príde pod Šutajom Eštokom o voličov v prospech Smeru alebo bude k splynutiu so Smerom smerovať celý Hlas?
V článku sa dočítate:
- ako si budú Šutaj Eštok a Pellegrini konkurovať a prečo to môže byť pre stranu výhodné,
- ako môžu zareagovať voliči Hlasu,
- aké možné scenáre vývoja pod Šutajom Eštokom prichádzajú pre stranu do úvahy.
Keď sa tandem premení na konkurenciu
Najväčšou dlhodobou výzvou pre nového predsedu Hlasu bude naviazanie svojho mena na značku Hlas. Dnes je totiž silne zosobnená s doterajším lídrom -Pellegriniho menom, tvárou a aj hlasom.
Tento prechod výraznejšie skomplikuje fakt, že Pellegrini neodchádza z čela strany do politického dôchodku, ale na jednu z najexponovanejších pozícií v štáte, v ktorej bude denne na očiach verejnosti.
Hoci Pellegrini avizoval, že s nástupom do úradu prezidenta sa podľa vzoru predchodcov vzdá členstva v strane, aby dodržal tradíciu formálne nadstraníckych prezidentov, vnímané spojenie medzi ním a Hlasom medzi voličmi nezanikne. Predpokladá to sociológ a politológ z Univerzity Komenského v Bratislave Pavol Baboš.
"To sa môže vypomstiť pri voľbách, keď voliči Hlasu precitnú. Pellegrini už totiž nebude na bilbordoch Hlasu, nebude v diskusiách za Hlas a nebude ani na kandidátke Hlasu," opisuje Baboš efekt, ktorý bude musieť nový líder prekonať.
Ak nedôjde na predčasné voľby, nový líder bude mať na užšie naviazanie straníckej značky na seba pomerne pohodlné tri roky, keďže riadne parlamentné voľby sa budú konať na jeseň 2027.
Konkurencia medzi novým predsedom a Pellegrinim zároveň môže byť krátkodobo aj výhodou. Vnímaná väzba na Hlas už aj v pozícii prezidenta totiž môže zabezpečiť, že preferencie Hlasu budú síce aspoň krátkodobo klesať, no pomalšie.
Ak by strana neprišla o voličov, bolo by to prekvapivé
Vymeniť lídra sa pokúsili mnohí. SDKÚ sa po výmene Mikuláša Dzurindu za Pavla Freša nedostala do parlamentu, SNS neuspela po výmene Jána Slotu za Annu Belousovovú, rovnako Sieť po odchode Radoslava Procházku a nástupe Romana Brecelyho a tiež SMK po odchode Bélu Bugára a nástupe Pála Csakyho.
Výmena Pellegriniho v Hlase technicky najviac pripomína zmenu vedenia v Strane občianskeho porozumenia z roku 1999, keď sa dovtedajší predseda tejto koaličnej strany Rudolf Schuster stal prezidentom.
Jeho miesto prevzal diplomat Pavol Hamžík. Do najbližších volieb už SOP samostatne nekandidovala, dohodla sa na spolupráci so Stranou demokratickej ľavice, ktorú následne pohltil Smer.
Všetky výmeny lídrov v týchto parlamentných stranách spája, že nedokázali zvrátiť pokles preferencií, ktorý nastal práve s výmenou vo vedení alebo ešte pred ňou.
Pokles popularity Hlasu zatiaľ naznačujú prieskumy agentúry Ipsos pre Denník N, ktorá má už aj májové dáta. Medzi marcom a májom Hlas stratil podporu na úrovni 2,2 percentuálneho bodu. Stranu by tak volilo 14 percent voličov.
To, či ide o trend, však musia potvrdiť výsledky merania ostatných agentúr a tiež zisťovania v ďalšom období.
"Keďže tu nepôjde o výmenu lídra po dlhých rokoch, ale zmenu v strane, ktorá prešla len jednými parlamentnými voľbami a pomerne úspešne, bude to pre voličov šok," predpokladá analytik prieskumnej agentúry NMS Market Research Mikuláš Hanes.
Na voličov Hlasu sa chystajú ostatní
Už aj analytický rozbor jesenných parlamentných volieb 2023 ukázal, že Hlas v porovnaní s pozíciami z prieskumov z predošlých rokov prišiel o časť voličov v prospech Smeru, ale aj Progresívneho Slovenska.
Voličskú základňu Hlasu od vzniku postupne začali tvoriť bývalí voliči Smeru a tiež sklamaní OĽaNO. Strana Roberta Fica časť z nich získala späť.
Odchod Pellegriniho môže podľa Hanesa pomknúť aj ďalších, aby sa "poohliadli po iných stranách". Naznačovať to môže aj februárový prieskum NMS, ktorý zistil, že voliči vládneho Hlasu sú výraznejšie menej spokojní s krokmi vlády než voliči koaličného Smeru a SNS.
Napríklad so znižovaním trestov pre páchateľov korupcie, krádeží, sprenevery či podvodov súhlasí 44 percent voličov Smeru, 50 percent voličov SNS, ale len 25 percent voličov Hlasu.
Pri otázke, ako sa vyvíja Slovensko od parlamentných volieb, sa k odpovedi "pozitívnym smerom" prihlásilo 71 percent voličov Ficovej strany a 67 percent priaznivcov SNS Andreja Danka. Z voličov Hlasu to bolo 39 percent.
Viacerí politici opozície pre SME mimo záznamu uvádzali, že svoje kampane budú cieliť aj na voličov Hlasu.
Od konkurencie Smeru po splynutie s ním
Už z vytvorenia vládnej koalície Smeru, Hlasu a SNS pred trištvrte rokom vyplývali viaceré scenáre toho, ako dokážu v jednej vláde dlhodobo prežiť dve sociálnodemokratické strany.
Smeru sa totiž vo volebných obdobiach po roku 2006 a tiež 2016 podarilo prevziať časť voličov svojich koaličných partnerov HZDS a SNS, ktoré sa potom nedostali do parlamentu.
To, že Smer dokáže prevziať aj časť voličov Hlasu, dokázal pred rokom, keď spochybňovaním autenticity strany ako sociálnej demokracie zosadil Hlas z čela prieskumov a stal sa opäť najsilnejšou stranou.
Ak sa predsedom Hlasu stane Matúš Šutaj Eštok, strana sa môže vydať dvoma cestami. Prvou bude snaha Smeru viac konkurovať, druhá vedie k postupnému splynutiu so Smerom.
Šutaj Eštok je totiž rétoricky agresívnejší a útočnejší než Pellegrini. "Svojím pôsobením skôr pripomína, akoby bol ministrom za Smer, nie Hlas," tvrdí Hanes.
Šutaj Eštok ako minister vnútra najvýraznejšie spomedzi politikov Hlasu podporoval rušenie špeciálnej prokuratúry a znižovanie trestov za korupciu a odstavil nepohodlných vyšetrovateľov NAKA. Táto politika je na prospech stíhaných nominantov Smeru a strane spriaznených ľudí z čias vlád Smeru.
Túto pozíciu môže nový predseda využiť na prilákanie časti voličov Smeru. Zároveň však môže prísť o umiernenejších priaznivcov strany, ktorým je sympatickejší Pellegriniho menej vyhranený štýl.
Možnosť, že by Šutaj Eštok viedol stranu v súčasnom volebnom období k zlúčeniu so Smerom, je nepravdepodobná. Podľa informácií SME by s tým nesúhlasila aspoň časť vedenia Hlasu.
Vládna koalícia má v parlamente pomerne krehkú väčšinu 79 poslancov, ktorú by takýto krok mohol ohroziť.
Jesenné parlamentné voľby spolu s prieskumami zároveň naznačujú, že Smer a Hlas dokážu na seba naviazať viac voličov, než keby ich predstavitelia kandidovali za jeden subjekt. To môže byť pre nich kľúčové po najbližších parlamentných voľbách.

Beata
Balogová
