Existujú rôzne spôsoby, ako môžu ľudia začať s dobrovoľníctvom. Všetky však spája pocit naplnenia a odmeny.
„Dobrovoľníctvo je spojenie príjemného s užitočným,” hovorí Veronika Jirku z Banskej Bystrice, keď približuje jej cestu k dobrovoľníctvu. Podľa nej si každý dobrovoľník musí nájsť svoju dobrovoľnícku činnosť, teda takú, ktorá ho zaujíma a baví. „Niekto sa nechce stretávať s inými ľuďmi, niekto radšej venčí psov, iný natiera plot. „Každý si musí nájsť to svoje.“
Pre budúce generácie
Box: Naše Mesto
Naše Mesto je najväčšie podujatie firemného dobrovoľníctva v strednej Európe. Tento rok sa na Slovensku uskutoční v piatok 7. júna. Tisícky dobrovoľníkov v bielych tričkách s nápisom „Mám srdce na správnom meste“, ktoré už po osemnásty raz organizuje Nadácia Pontis, budú pomáhať mimovládnym organizáciám, školám, škôlkam a centrám poskytujúcim sociálnu starostlivosť. Budú napríklad vykonávať čistiace aktivity v prírode alebo v komunitných centrách, obnovovať hrady a iné pamiatky či tráviť čas s obyvateľmi rôznych zariadení sociálnych služieb.
Monika Winczerová, rodáčka z mestečka Svätý Jur neďaleko Bratislavy, začala s dobrovoľníctvom približne pred 16 rokmi. Vtedy zareagovala na ponuku svojho vtedajšieho zamestnávateľa v Bratislave zapojiť sa do najväčšieho firemného dobrovoľníckeho podujatia na Slovensku, Naše Mesto. Spolu s kolegami zbierala odpadky v bratislavských mestských lesoch. Oslovilo ju to natoľko, že začala organizovať dobrovoľnícke aktivity pre svojich kolegov aj mimo tohto podujatia.
„Najskôr sme vyčistili všetky turistické chodníky v Malých Karpatoch v okolí Bratislavy,“ spomína. Potom postupovali smerom na Svätý Jur, Marianku, Borinku a Limbach - až na Pezinskú Babu.
Potom sa začali venovať výsadbe stromov na kalamitných holinách v malokarpatských lesoch a tiež obnove hradných zrúcanín. Po tom, ako pomáhali pri čistiacich a stavebných prácach na zrúcaninách rôznych hradov na západnom Slovensku si počas rozhovoru s kastelánom Tematína posťažovala, že je smutné, že spolu s kolegami chodí pomáhať na cudzie hrady, keď priamo v jej rodnom mestečku je hradná zrúcanina, o ktorú sa nikto nestará. Kastelán jej odpovedal, že práve videl na sociálnych sieťach, že nejakí aktivisti dávajú dokopy skupinu, ktorá chce s týmto gotickým hradom z 13. storočia v lesoch nad Svätým Jurom niečo urobiť.
„Okamžite som ich kontaktovala, a hoci z toho nakoniec nebolo nič, ja už som bola taká naštartovaná, že môjho „rodného“ hradu sa niekto chytil a že ten tak má šancu na prežitie, že som sa rozhodla to sama skúsiť,“ spomína.
Založila neziskovú organizáciu Castrum Sancti Georgii a len s pomocou dobrovoľníkov začala hrad, ktorý je chránenou národnou kultúrnou pamiatkou, obnovovať.
Na samom začiatku mala problém získať peniaze na odbornejšie práce, ale rok čo rok, keď začali byť výsledky práce dobrovoľníkov viditeľnejšie, jej darcovia začali dôverovať čoraz viac. Odhaduje, že na to, aby práce mohli pokračovať súčasným tempom, potrebujú približne 100-tisíc eur na sezónu.
Počas prvých troch sezón vyrúbali náletovú zeleň, ktorá vyrástla vnútri zrútených hradných budov, a opravili niektoré zo zachovalých múrov a opevnenia.
„Je to obrovský hrad - je päťkrát väčší než bežné strážne hrady ako Revište, Šášov či Blatnický hrad- že aj keď sme toho už urobili veľa, stále je to len kvapka v mori,“ hovorí.
Odhaduje, že len zakonzervovanie toho, čo sa ešte nezrútilo, je robota najmenej na ďalších 10 rokov. Až v ďalších fázach by mohlo dôjsť na dostavovanie chýbajúcich častí hradných múrov či vypratávanie sutín zo spodných podlaží bývalých hradných budov.
Hrad je opradený mnohými legendami, napríklad, že kedysi bol prepojený podzemným tunelom s kostolom vo Svätom Jure.
„Je atraktívny práve preto, že je taký tajomný, ukrytý v lese, ktorý tu vyrástol,“ hovorí a dodáva, že je obľúbeným výletným cieľom miestnych obyvateľov, ale aj návštevníkov z Bratislavy či blízkeho okolia.
Aj keď bojuje z nedostatkom financií, dobrovoľníčenie na hrade jej dáva veľký zmysel.
„Verím v dobro, genericky. Verím v to, že nie všetko v živote sa dá odmerať na peniaze alebo zisk. Mám už svoj vek a myslím si, že ľudstvo má iba tak šancu prežiť, keď nebudeme len konzumovať, ale aj niečo vracať. Toto je môj podiel, v podobe obnovy tohto kúska nášho národného dedičstva pre budúce generácie.“
Užitočné trávenie času
Adriana Dudová z Michaloviec na východnom Slovensku, ktorá pracuje v ČSOB banke, začala s dobrovoľníctvom pred niekoľkými rokmi. Pracovala už ako koordinátorka regionálnych zbierok pre občianske združenia a neziskové organizácie a pomáhala aj na slovensko-ukrajinskej hranici, keď Rusko napadlo Ukrajinu.
„Aj keď momentálne nemám veľa času, páči sa mi táto možnosť sebarealizácie a pomoci iným prostredníctvom dobrovoľníctva,“ hovorí.
Oceňuje, že jej banka umožňuje zúčastňovať sa na dobrovoľníckych projektoch, a verí, že projekt Naše Mesto sa môže rozšíriť aj do menších miest, ako sú napríklad Michalovce na východnom Slovensku.
„V minulosti dobrovoľníci čistili brehy vodnej nádrže Ružín. V budúcnosti by sa to mohlo podariť aj na vodnej nádrži Zemplínska šírava neďaleko Michaloviec,“ dúfa.
Dobrovoľníctvo jej dáva pocit uspokojenia, že je ako človek užitočná a že môže svoj čas zmysluplne využiť.
„Naozaj niet krajšieho pocitu, ako keď vám niekto poďakuje za to, čo robíte,“ hovorí a dodáva, že príbehov so šťastným koncom je veľa. S ľuďmi, ktorým pomohli, často zostávajú v kontakte aj niekoľko rokov.
Dobro je nákazlivé
Veronika Jirku z Banskej Bystrice sa s dobrovoľníctvom stretla, keď sa pred niekoľkými rokmi zamestnala v Slovenskej sporiteľni. Keď jej povedali, do akých aktivít sa môže v banke zapojiť, bolo medzi nimi aj dobrovoľníctvo.
„Zaujalo ma to natoľko, že som to určite chcela vyskúšať,“ povedala Jirku.
Jej prvé stretnutie s dobrovoľníckou prácou bolo v banskobystrickom domove seniorov Senium. Tam spolu s kolegyňou vyrábali vianočné ozdoby a hrali s miestnymi seniormi spoločenské hry. Keďže v tom čase už nemala starých rodičov a ani otca, ktorý zomrel na rakovinu, ocenila možnosť byť v kontakte so seniormi.
„Je to obohacujúce v tom, že sa človek aj veľa vecí dozvie, aj spozná nových ľudí,“ hovorí. Dodáva, že seniori žijúci v domovoch pre seniorov sú často osamelí, pretože ich príbuzní žijú ďaleko a zriedka ich navštevujú.
Dobrovoľníctvo ju natoľko zaujalo, že sa začala zapájať do organizovania dobrovoľníckych aktivít v Slovenskej sporiteľni. Spolu s kolegyňami a kolegami píšu pohľadnice osamelým seniorom v domove v Rohožníku, venčia psov, natierajú ploty, sadia stromy a vytvárajú učebné pomôcky pre deti s rôznymi vývinovými poruchami. Od roku 2023 sa zúčastňujú na podujatí Naše Mesto.
Dobrovoľnícke aktivity dávajú taktiež ľuďom z rôznych oddelení banky príležitosť lepšie sa spoznať a oddýchnuť si.
„Dobrovoľníctvo nám nakoniec začalo dávať ešte väčší zmysel v tom, že vlastne bolo spojenie príjemného s užitočným,“ hovorí.
V organizovaní niektorých dobrovoľníckych aktivít, či už pre svojich kolegov, ale aj mimo Slovenskej sporiteľne, pokračuje aj počas materskej dovolenky. „Dobro je nákazlivé.“
Beata
Balogová
