Hrady na nedostupných skalách neraz dostávali názvy po kráľoch výšin, ako sú orol či sokol. Iné sa volajú podľa draka, leva, havrana alebo sovy. Vedeli ste, že na Slovensku máme aj hrady pomenované podľa farieb? Okrem farieb trikolóry medzi nimi nájdeme aj zelenú, čiernu či sivú.
Rozprávanie o farebných hradoch a odporúčania na výlety pre SME pripravil Igor Ďurič z neformálneho spolku milovníkov hradov Slovenská hradologicko-expedičná spoločnosť.
Hrady, opradené povesťami, sú dnes v rôznom stave. Niektoré ukrýva les, v iných sú múzeá, ďalšie sa dobrovoľníci snažia vyslobodiť doslova spod zeme.
Vyberte sa preskúmať farebné hrady po stopách vlastivedného pracovníka a hlavného bratislavského matrikára Ľudovíta Janotu (1888 – 1968). Janota bol zrejme prvý, kto si po prvej svetovej vojne uvedomil, že strategická poloha a nerastné bohatstvo urobili zo Slovenska krajinu hradov. Tento Kysučan, nadchnutý skautingom, prešiel začiatkom 30. rokov minulého storočia so svojimi malými synmi Igorom a Dušanom stodvadsať hradov na Slovensku i v Podkarpatskej Rusi, ktorá bola vtedy súčasťou Československa.
Svoje poznatky z ciest a zozbierané povesti Janota sústredil v monumentálnej trilógii Slovenské hrady. Táto séria sa stala bibliou každého hradológa. Informáciami o stavebnom vývoji a súčasnom stave ju vynikajúco dopĺňa práca Miroslava Plačeka a Martina Bónu Encyklopédia slovenských hradov, ktorá vyšla v roku 2007.
V článku sa ďalej dočítate:
- Aké farebné hrady môžete na Slovensku nájsť.
- Ako sa k hradom najlepšie dostanete.
- Dozviete sa niečo z ich histórie, ale aj miestne povesti a záhady.
- Zaujímavé tipy na výlety v blízkosti hradov.
Biely Kameň
Z hradu Biely Kameň vraj viedla tajná chodba. (zdroj: FOTO - IGOR ĎURIČ)Len pätnásť kilometrov od Bratislavy leží pod úpätím Malých Karpát mestečko s dávnou slávou – Svätý Jur. Vo svojom zlatom veku počas 17. storočia malo privilégiá kráľovského slobodného mesta na úrovni Bratislavy, Košíc či Trnavy.
Ak sa chcete dostať na hrad Biely Kameň, ideálne je zaparkovať vo Svätom Jure na ulici Prostredná alebo v Hornom predmestí. Odtiaľ ide modrá turistická značka okolo Kostola svätého Juraja do Neštichu. Asi po dvesto metroch pri kríži odbočte doľava na žltú značku. Po desiatich minútach cesty lesom budete na hrade.
Od roku 2020 občianske združenie Castrum Sancti Georgii a dobrovoľníci hrad čistia od náletovej zelene a z múrov odstránili brečtany. Za pár rokov zachránili západnú obrannú vežu, opravili či zastabilizovali viaceré palácové múry a časti hradieb. Vďaka ich práci hrad doslova vyrastá zo zeme a turisti sa môžu cítiť oveľa bezpečnejšie.
Biely Kameň bol vraj tajnou chodbou spojený s ranogotickým Kostolom svätého Juraja v Neštichu. Ním mohli obyvatelia hradu v prípade nebezpečenstva utiecť. V roku 2004 našli pri kostole poklad 850 strieborných mincí z celej Európy. V plátennom vrecku si ich sem schoval bohatý obchodný cestujúci alebo zámožný mešťan, keď sa utekal schovať pred Turkami.
Na kopci náprotivnom k hradu Biely Kameň stálo najprv veľkomoravské hradisko Neštich, vybudované v 9. - 10. storočí proti maďarským nájazdom. Jeho trojhektárovú rozlohu chránili až jedenásť metrov vysoké zemné valy v dĺžke 1,6 kilometra.
Ranogotický hrad Biely Kameň dali vybudovať grófi zo Svätého Jura a z Pezinka po tatárskom vpáde, keď kráľ Belo IV. prikázal stavať kamenné hrady. Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1271. Patril do sústavy malokarpatských hradov slúžiacich na ochranu západnej hranice Uhorska a spolu s Dračím hrádkom a Pajštúnom kontroloval obchodnú cestu cez hory. Archeologické nálezy ako hlinené vodovodné rúry s cisternou na vodu potvrdzujú, že na hradisku Neštich sa žilo minimálne do konca 14. storočia. Zrejme slúžilo ako sídlo ďalšieho člena rodu grófov zo Svätého Jura a z Pezinka.
Keď sa Biely Kameň stal strediskom rozmáhajúceho panstva, na konci 14. storočia ho grófi prestavali. Vstupovalo sa do neho po moste ponad suchú priekopu. Tú spolu s valovým opevnením vidno krásne dodnes. Grófom patril hrad až do vymretia ich rodu v roku 1526, keď hrad získali Zápoľskí.
V roku 1582 celé panstvo vyženil Štefan Ilešházi sobášom s nesmierne bohatou Katarínou Pálffyovou. V mladosti sa preslávil ako bojovník proti Turkom, vďaka politickým a diplomatickým schopnostiam sa nakoniec, aj napriek tomu, že bol protestant, stal uhorským palatínom. Manželia v roku 1609 premiestnili sídlo panstva do nového kaštieľa vo Svätom Jure. Opevnenie kaštieľa priamo nadviazalo na nedávno postavené opevnenie mesta, ktoré však nepatrilo do majetku panstva. Mesto sa závislosti na panstve zbavilo až v roku 1647, keď ho Ferdinand III. povýšil na slobodné kráľovské mesto. Svätojurčania zato museli ročne panovníkovi platiť 400 okovov (22 600 litrov) dobrého a vyberaného vína. Vtedy už na hrade od roku 1626 panoval Štefan Pálffy, ktorý majetok spolu s titulom grófa prevzal do večného vlastníctva rodu.
Hrad po strate svojej pôvodnej funkcie začal postupne chátrať. Keď v roku 1663 Turci vyplienili Svätý Jur, vážne poškodili aj hrad. Jeho sláva sa skončila.
Červený Kameň
Červený Kameň dnes slúži aj ako múzeum bytovej kultúry šľachty. (zdroj: FOTO - ADOBE STOCK)Ak pôjdete zo Svätého Jura asi dvadsať kilometrov na sever, cesta vás privedie do obce Častá. Z nej to je už len kúsok na parkovisko pred hradom Červený Kameň.
Podľa legendy vyberali miesto pre hrad dvanásti mudrci. Jedenásti z nich boli za kopec Kukla, ktorý stojí na druhej strane doliny potoka Gidra. Najmladší márne tvrdil, že na Kukle bývajú duchovia a tých sa veru neoplatí vyrušovať. Stavba sa začala a do večera murári postavili pekný kus múrov. Na druhý deň však na Kukle nenašli nič! Zasiahli totiž dobré víly a hrad preniesli na kopec na druhej strane potoka Gidra. Mudrci uznali svoje pochybenie a nechali hrad dokončiť na novom mieste.
Hrad dnes slúži ako múzeum bytovej kultúry šľachty od 16. do začiatku 20. storočia a vývoja vojenskej techniky na slovenských hradoch.
Z hradu odporúčane odísť cez obec Píla. Dvesto metrov od križovatky je most, pre ktorým môžete zaparkovať. Potok Gidra sa tu prediera medzi skalami a vytvára kamenné kaskády s malými vodopádmi, ktoré pre ich hukot domáci volajú Hučák. Na druhej strane mosta je altánok a Žlábek, kam je z prameňa pod skalnou stenou vyvedený k potoku drevený žľab s chutnou vodou, ktorá kedysi zásobovala pol dediny.
Ak máte ešte dve hodiny času, rozhodne sa oplatí vidieť Červený Kameň z vyhliadkovej veže na vrchu Kukla alebo z lúčky pod ňou. Na to však treba zájsť do susednej obce Dubová, kde pri chate Fugelka začína okruh po žltej a modrej značke.
Hrad Červený Kameň dala ešte pred mongolským vpádom postaviť česká kráľovná Konštancia Uhorská, vdova po Přemyslovi Otakarovi I. na svojom majetku, ktorý dostala ako veno od svojho otca, uhorského kráľa Bela III. Niekoľko storočí sa hrad označoval ako Bibersburg - Bobrí hrad. Maďarský názov Vöröskö - Červený Kameň sa začal paralelne používať až od 16. storočia.
Začiatkom 16. storočia ho získali bratia Alexius a Ján Thurzovci, asi najbohatší uhorskí magnáti, Alexius sa stal dokonca palatínom. Zbohatli na spoločnom podnikaní s Jakobom Fuggerom pri ťažbe a spracovaní medi v Banskej Bystrici a okolí.
V rámci rôznych vzájomných vyrovnaní hrad v roku 1535 prešiel do majetku fuggerovskej spoločnosti. V tom čase bol už Jakob Fugger desať rokov po smrti. Svoje bohatstvo získal aj ťažbou striebra v Čechách a Tirolsku. Keď finančníci prepočítali jeho majetok na dnešné hodnoty, dostali sa na sumu 400 miliárd dolárov. Toľko dnes nevlastnia ani Bernard Arnault a Elon Musk spolu.
Pretože Jakob zomrel bezdetný, spoločnosť zdedili jeho dvaja synovci. Gotický hrad prestavali na modernú pevnosť s veľkým dvorom, štyrmi baštami prispôsobenými vyspelej delostreleckej obrane a najmä obrovskými takmer nedobytnými skladovými priestormi. Tie slúžili ako prekladisko medi z Banskej Bystrice do západnej Európy. Nový systém opevnenia s dômyselným riešením vetrania a odsávania dymu po výstreloch sa pripisuje Albrechtovi Dürerovi, ktorý pre Fuggerovcov pracoval.
Pevnosť dobudoval po roku 1588 jej nový majiteľ Mikuláš Pálffy dostavbou ďalších dvoch poschodových obytných krídel a jedného prízemného krídla na severozápade. Urobil z nej honosný renesančný zámok, zariadený umelecky vyspelým interiérom. Hoci toto reprezentačné rodové sídlo niekoľkokrát poškodil požiar, Pálffyovci, ktorí boli jeho vlastníkmi až do druhej svetovej vojny ho vždy opravili, takže sa nám dodnes zachoval vo svojej historickej podobe.
Modrý Kameň
Na Modrom Kameni sídli Múzeum bábkarských kultúr a hračiek. (zdroj: FOTO - IGOR ĎURIČ)Mesto Modrý Kameň nemá ani tisícsedemsto obyvateľov. Po Dudinciach je druhým najmenším mestom na Slovensku. Napriek tomu je mestečko dobre známe najmä vďaka rovnomennému hradu, s ktorým je nerozlučne späté a aj pre Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, v ktorom je desaťnásobne viac predmetov, než je v Modrom Kameni ľudí.
Múzeum bábkarských kultúr a hračiek Slovenského národného múzea sídli v kaštieli na hrade už viac ako tridsať rokov. Môžete tam vidieť hračky, s ktorými sa v minulých storočiach hrali deti v mestách i na dedinách, ale i tie modernejšie - bábiky, autá, zvieratá, detský nábytok či hlavolamy. Nevšedné sú aj divadelné bábky od tradičných marionet až po bábky z profesionálnych slovenských bábkových divadiel. Deti sa možno pousmejú nad tým, aké postavy zabávali ich rodičov v televíznych reláciách - Drobček z MaTelKa, Kuko či Raťafák Plachta im však úsmev opätujú.
