BRATISLAVA. Až rodné číslo, mobilné číslo a adresa by boli pre čitateľov vstupenkou do diskusného fóra pod článkom, ako je aj tento. To, že pri zadávaní osobných údajov neklamali, by museli preukázať tak, že denníku SME poskytnú aj fotokópiu pasu alebo občianskeho preukazu.
SNS predstavila svoj plán, ako zastaviť šírenie nenávisti na internete. Zákonom by nariadila, aby spravodajské portály mohli prevádzkovať pod svojimi článkami diskusné fóra len vtedy, ak od diskutujúcich budú požadovať aj citlivé osobné údaje.
Strana argumentuje, že tak chce polícii pomôcť pri identifikovaní autorov nenávistných komentárov.
Štvorica predkladateľov Andrej Danko, Rudolf Huliak, Roman Michelko a Adam Lučanský ani v dôvodovej správe nevysvetľuje, prečo sa SNS zamerala na médiá, ktoré svoje diskusné fóra moderujú a nenávistné prejavy mažú.
V SNS zasa piekli tortu (komentár) Čítajte O jej návrhu by mohol rokovať parlament už v júni. Strana podľa informácií SME nemá dohodu o podpore od koaličných partnerov. „Výhrady od partnerov som ešte nezachytil,“ tvrdí Michelko.
Denník SME poslanca oslovil s otázkami, prečo sa nezamerali na sociálne siete, ktoré majú naopak minimálnu reguláciu, a či nejde o skrytý útok na médiá.
Jeho odpovede sme zasadili do kontextu.
Čo hovorí SNS, aké sú fakty:
- Prečo mieria na spravodajské portály? Lebo na tie majú dosah
- Zámer alebo nevyžiadaný efekt: prečo môže ísť o útok na médiá
- Rodné čísla a občianske preukazy chcú zbierať aj od farmárov či advokátov
- Riešia problém tam, kde je najmenší - portály majú už teraz najslušnejšie diskusie
- Ak návrh prejde, portály diskusie aspoň na čas odstavia
- Anonymita je pre demokraciu dôležitá, hovorí Európsky súd
- Médiá nemôžu uschovávať fotokópie dokladov
1. Prečo mieria na spravodajské portály? Lebo na tie majú dosah
„Nevieme to urobiť inak, ale vieme regulovať diskusie pod článkami.“
Spoluautor návrhu, šéf výboru pre kultúru a médiá Roman Michelko priznáva, že regulovať diskusie na spravodajských portáloch chcú preto, že na ne majú zákonný dosah.
Nejde teda o výsledok analýzy, z ktorej by vyplývalo, že sa cez diskusné fóra spravodajských portálov významne šíria nenávistné prejavy či vyhrážky.
Diskusie pod článkami sú len zlomkom online priestoru, v ktorom majú ľudia možnosť debatovať. Napríklad do diskusií na portáli SME môže prispievať niekoľko desiatok tisíc čitateľov, v skutočnosti tak urobí denne niekoľko tisíc z nich.
Väčšina internetovej diskusie ide cez sociálne siete. Facebook na Slovensku denne používa približne 3,2 milióna ľudí a nenávistného obsahu sa tam objaví neporovnateľne viac. Stovky tisíc užívateľov majú aj instagram, tik tok či telegram.
Keď minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu minulý týždeň po atentáte na premiéra Roberta Fica informoval, že NAKA vyšetruje podozrenia z viacerých trestných činov prejavmi na internete, všetky štyri zverejnené príklady boli zo sociálnych sietí.
„Sociálne siete spravujú nadnárodné koncerny a národné vlády nemajú žiadnu šancu ich regulovať," hovorí Michelko.
2. Zámer alebo nevyžiadaný efekt: prečo môže ísť o útok na médiá
„Nie je to skrytý útok na médiá.“
Líder SNS Andrej Danko, vicepremiér Tomáš Taraba a ďalší predstavitelia strany patria popri politikoch Smeru k najväčším kritikom médií. Strana odmieta kritické médiá vpúšťať na tlačové besedy vo svojom sídle a mnohí členovia odmietajú na otázky SME, Denníka N či Aktualít odpovedať.
Aj to, že autori návrhu zákona opomenuli, aby sa povinnosť poskytovať osobné údaje užívateľov týkala aj stránok, ktoré sú výhradne diskusnými fórami, môže byť znamením, že sa cielene zamerali len na na portály médií.
Špecializované diskusné fóra užívatelia navštevujú výhradne s motívom debatovať, radiť sa a šíriť svoje názory. „Toto sme si nevšimli. Nám ide o to, aby tá diskusia bola regulovaná pod žurnalistickými článkami,“ reaguje Michelko. Iné diskusné fóra vraj nenavštevuje a nepozná ich.
SNS chce sťažiť prácu médiám. Obmedzila by prístup k informáciám a zaviedla pokuty Čítajte Diskusné fóra serióznych spravodajských webov už teraz patria k najkontrolovanejším na Slovensku. Diskusie majú pravidlá a príspevky odporujúce etickému kódexu či zákonom sú odstraňované.
Množstvo nenávistných a útočných príspevkov pritom pomáhajú šíriť aj politici. Priamo pod ich videami, statusmi a príspevkami na sociálnych sieťach sa ich objavuje množstvo, pričom ich neodstraňujú.
3. Rodné čísla a občianske preukazy chcú zbierať aj od farmárov či advokátov
„Na advokátskych portáloch asi nie sú nenávistné prejavy, ale inak to napísať nevieme.“
Návrh SNS má tri odseky, no v ani jednom nie je termín „spravodajský webový portál“ vysvetlený, hoci práve ich sa má zmena týkať. Vysvetlenie nie je ani súčasťou dôvodovej správy.
Na slovenskom internete je pritom množstvo informačných stránok, ktoré zverejňujú články a umožňujú čitateľom diskutovať.
Diskusiu pod článkami majú napríklad portál polnoinfo, venovaný agrosektoru, či stránka Právne listy, za ktorou je sudca krajského súdu Peter Šamko. Aj tieto špecializované komunity budú musieť portálom zaslať svoje osobné údaje, ak budú chcieť diskutovať.
4. Riešia problém tam, kde je najmenší - portály majú už teraz najslušnejšie diskusie
„Diskutujúci budú vedieť, že si nemôžu dovoliť všetko.“
Európske zákony prikazujú médiám, že musia kontrolovať diskusiu, a sú do istej miery zodpovedné za obsah príspevkov. Portály diskusie často úplne vypínajú pod článkami, kde je predpoklad, že sa objavia nenávistné prejavy. Stalo sa tak napríklad po atentáte na premiéra Fica.
Napríklad diskusie SME a tiež Denníka N sú prístupné najmä predplatiteľom. Sú kontrolované a nenávistný obsah denníky odstraňujú.
„Problém s nenávistnými komentármi to určite nevyrieši, keďže najtoxickejšia diskusia je v prostredí sociálnych sietí a nie na webových portáloch,“ hovorí právnik Andrej Krajňák z organizácie Via Iuris.
Denník SME oslovil viaceré redakcie, aby zistil, ako pristupujú k diskusiám pod článkami. Odpovedal len Denník N.
„Považujeme za nesprávne žiadať od ľudí, aby skenovali a posielali svoje občianske preukazy. Je to neprimeraná bariéra v situácii, keď na internete existuje nespočetné množstvo iných spôsobov, ako anonymne komunikovať a zverejňovať veci,“ hovorí Filip Struhárik, ktorý spravuje diskusiu v Denníku N.
Je pravdepodobné, že médiá budú musieť po prijatí novely investovať do zlepšenia svojich systémov na zabezpečenie osobných údajov diskutérov.
SME už teraz od diskutérov - blogerov - vyžaduje e-mailovú adresu, bydlisko a telefónne číslo.
„Pri blogoch ručne kontrolujeme registráciu a v prípade podozrenia na falošného blogera riešime registráciu individuálne,“ hovorí Matúš Paculík, zodpovedný za diskusie na webe SME.
Denník N od všetkých diskutérov žiada ich pravé meno, e-mailovú adresu aj ďalšie osobné údaje. V druhom kroku majú možnosť vyplniť aj svoje povolanie alebo oblasť, v ktorej pôsobia.
5. Ak návrh prejde, portály diskusie aspoň načas odstavia
„Kto bude chcieť mať diskusiu, musí vedieť identifikovať diskutujúcich, inak bude porušovať zákon.“
Keďže poslanci SNS chcú, aby zmena začala platiť ihneď po tom, ako by parlament ich návrh schválil, spravodajské portály budú musieť aspoň načas diskusie pod článkami úplne zrušiť.
Vyžadovať osobné údaje ako rodné číslo, fotografiu občianskeho preukazu či mobilné telefónne číslo by museli nielen od nových užívateľov, ale aj od tisícok už registrovaných.
Portálom pritom dáva návrh aj povinnosť údaje overiť, hoci nemajú prístup do registrov obyvateľstva ako okresné úrady či polícia.
Aj ručné porovnanie vpísaných údajov s údajmi zo skenu občianskeho preukazu by bolo zdĺhavé a môže trvať týždne.
6. Anonymita je pre demokraciu dôležitá, hovorí európsky súd
V roku 2012 dvaja diskutéri pod článkom rakúskeho spravodajského portálu Der Standard napísali o dvoch regionálnych rakúskych politikoch a strane Slobodných komentáre, ktoré sa oboch politikov dotkli.
„Skorumpovaní politici – sráči zabúdajú, ale my nie. Deň volieb je dňom odplaty,“ znel jeden z nich.
Politici žiadali od portálu, aby im sprístupnil osobné údaje oboch diskutérov, ktorí na portáli vystupovali len pod prezývkami. Portál to odmietol, keďže dôvodom nebolo vyšetrovanie polície, ale pokus politikov o občiansku žalobu.
Z rakúskych súdov sa kauza dostala až na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Ten v roku 2021 rozhodol v prospech vydavateľa a zároveň opísal, aká je pre demokraciu dôležitá aj anonymita diskutujúcich.
„Anonymita online diskusie môže významnou mierou prispievať k slobodnej a voľnej výmene názorov, myšlienok a informácií,“ píše súd v rozhodnutí.
Dodal aj to, že zaručená miera anonymity má pozitívny vplyv nielen na slobodu tlače, ale chráni aj súkromnú sféru diskutujúcich a ich slobodu prejavu.
7. Médiá nemôžu uschovávať fotokópie dokladov
Návrh SNS stanovuje, že spravodajské weby budú musieť od diskutéra získať identifikačné údaje v rozsahu - meno a priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, adresu trvalého alebo prechodného pobytu, štátnu príslušnosť a telefónne číslo.
Advokát Tomáš Langer tvrdí, že rodné číslo nie je nevyhnutný údaj na zistenie totožnosti diskutéra. Pripomína, že spravodajské weby môžu nakladať s osobnými údajmi iba v primeranom a nevyhnutnom rozsahu.
„Prísne to reguluje Zákon o ochrane osobných údajov a GDPR,“ zdôrazňuje.
Navrhovaná kontrola identity môže byť podľa advokáta neprimeraným zásahom do súkromia a v rozpore s ústavou a medzinárodnými dohovormi.
Spracúvanie údajov čitateľov je podľa zákona o ochrane osobných údajov zákonné iba vtedy, keď vyjadria súhlas. Ak ho nariadi zákon, mohli by spravodajské portály spracúvať údaje aj bez dodatočného súhlasu ľudí.
Vyšetruje polícia vyhrážky opozícii a médiám? Analyzovali sme štyri prípady Čítajte V dôvodovej správe poslanci navrhujú, že redakcie si majú overiť pravdivosť získaných údajov z fotokópie občianskeho preukazu či pasu.
Právnik Krajňák to v praxi považuje za nevykonateľné. „Neviem si úplne predstaviť, akým spôsobom by údaje redakcie overovali, keďže spravodajské weby nemajú prístup do databáz, akou je register obyvateľov,“ vysvetľuje právnik.
Navyše, ak by redakcie zhromažďovali snímky dokladov svojich čitateľov, bola by to pre ne záťaž. „Museli by technicky aj administratívne zabezpečiť, aby nedošlo k zneužitiu alebo úniku údajov,“ hovorí Krajňák.
Langer dodáva, že návrh zákona nedovoľuje, aby prevádzkovatelia webov archivovali fotokópie občianskych preukazov.
Beata
Balogová
