Lukas: Chcem veriť, že cesta späť v SR už nie je možná
BRATISLAVA/VIEDEŇ 8. februára (SITA) - Voľby budú pre Slovensko veľmi dôležitou skúškou, uviedol na stretnutí so slovenskými novinármi vo Viedni analytik Viedenského inštitútu pre medzinárodné hospodárske porovnávacie štúdie Zdenek Lukas, ktorý si zároveň
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
kladie otázku, čo by sa stalo, keby prišlo k zmene na politickej scéne a k moci by prišla HZDS v koalícii "s niekým", a či už politické a ekonomické reformy, ktoré vláda Mikuláša Dzurindu od roku 1998 prijala, sú tak ďaleko, že by sa vývoj na Slovensku už nemohol vrátiť späť.
"Chcem veriť, že to tak je," uviedol.
Ako ďalej povedal, súčasné vyhlásenia HZDS, ktorými sa hlásia k EÚ a NATO, môžu z tejto strany urobiť hnutie prijateľnejšie pre Európu. "V takom prípade by HZDS - ako vládna strana, bolo pre Európu oveľa prijateľnejšie, pochopiteľne bez Mečiara," dodal. Z. Lukas je zároveň presvedčený, že Slovensko bude v nasledujúcej vlne rozširovania EÚ, nielen kvôli kritériám ktoré plní, ale aj preto, že je tu silná podpora vstupu v rámci Visegrádskej štvorky (V4). "Pravdupovediac, ani som neuvažoval, že by to tak nebolo, a som hlboko presvedčený, že v najbližšej vlne rozširovania bude," dodal.
Slovensko je ekonomicky podľa Lukasa na tom "veľmi slušne", aj keď obyvatelia to zatiaľ príliš nepocítili. "Vychádzam z makroekonomických údajov, ktoré máme k dispozícii a podľa našich predbežných odhadov hrubý domáci produkt SR v roku 2001 vzrástol o viac ako tri percentá." Lukas to považuje za veľmi slušný výsledok najmä preto, že v druhej polovici roka už nebol ťahúňom hospodárskeho rastu zahraničný obchod, ale domáci dopyt. Pokiaľ ide o spotrebu domácností, tá príliš nevzrástla. Od tretieho štvrťroka 2001, kedy sa zvýšila o viac ako tri percentá, však badáme pozitívny trend. "Zlepšujúca sa hospodárska situácia obyvateľstva je pozorovateľná od leta minulého roku," uviedol, pričom konštatoval, že reálne príjmy začínajú narastať. K nárastu osobnej spotreby prispeli aj vyššie zisky podnikateľskej sféry. "Je to veľmi zaujímavé, pretože v porovnaní s rokom 2000 profit podnikateľskej sféry pred zdanením vzrástol o viac ako 50 percent," uviedol.
Bratislavský kraj je druhým najbohatším regiónom v kandidátskych krajinách. HDP na osobu tu totiž v roku 1999 dosahoval 95 percent priemeru EÚ. Vyššiu hodnotu dosahuje v asociovaných krajinách len hlavné mesto ČR Praha, kde HDP na osobu predstavuje 124 percent priemeru únie. Disparita medzi jednotlivými krajmi na Slovensku patrí podľa Lukasa k najväčším zo všetkých transformujúcich sa ekonomík. "Keď si zoberieme nezamestnanosť, ktorá je jedným z dôležitých ukazovateľov ekonomiky, v SR tvorí rozdiel medzi najvyššou a najnižšou nezamestnanosťou viac ako 25 percent, čo nenájdete nikde v transformujúcich sa ekonomikách," uviedol. Tak ako Bratislava je ťahúňom slovenskej ekonomiky, Praha je ťahúňom českej, aj keď v prípade Slovenska ide o väčšiu koncentráciu na Bratislavský kraj.
Napriek vysokej nezamestnanosti si Zdenek Lukas nemyslí, že po vstupe do únie by nastal masový odchod ľudí za prácou, napríklad, do Rakúska, ktoré má z členských štátov únie najdlhšiu hranicu s kandidátskymi krajinami. "My, ekonómovia, to vidíme trochu inak ako politici," povedal. Podľa jeho slov mobilita slovenskej pracovnej sily je veľmi nízka kvôli vzdialenosti, ako aj jazykovej a kultúrnej bariére. Tí, ktorí sa chceli uplatniť, napríklad, v Rakúsku alebo Nemecku, tam už sú. Okrem toho, po vstupe do EÚ dôjde s veľkou pravdepodobnosťou k ďalšiemu prepojeniu ekonomík, čo prinesie nové pracovné možnosti a zvyšovať sa bude aj produktivita práce. "Keď sa pozriete na rozdiely medzi zárobkami v SR a Rakúsku, je to asi 1 ku 8, zabúda sa však na to, že produktivita práce na Slovensku je oveľa nižšia," uviedol a zároveň konštatoval, že práve Slovensko disponuje v rámci transformujúcich sa ekonomík najkvalifikovanejšou pracovnou silou.