Sudca, ktorý mal našliapnuté, aby sa stal generálnym prokurátorom a ktorý sa v uplynulých troch rokoch podieľal na odsúdení aktéra vojny v polícii Mariána Kučerku, ale aj na vzatí do väzby advokáta Mareka Paru či Zoroslava Kollára.
Aj za to čelí JURAJ KLIMENT z Najvyššieho súdu nezvyčajne ostrej kritike zo strany členov vlády. Premiér Robert Fico o ňom dlhodobo hovoril, že sa údajne spriahol s predstaviteľmi zrušenej špeciálnej prokuratúry, na ktorej pôsobil aj jeho synovec Ondrej Repa, aby stíhali vybraných politikov.
Na základe týchto obvinení Fico vyzýval na vylúčenie Klimenta z justície a posielal mu odkazy, že na jeho mieste by sa už zbalil.
Po dvoch obsiahlych tlačových konferenciách Smeru zo začiatku apríla, na ktorých sa premiér a jeho poradcovia venovali práve takýmto útokom a výzvam, pristúpil sudca Kliment na rozhovor pre SME.
Dobré ráno: Čo sa dialo v zákulisí, keď sa dohadoval generálny prokurátor Čítajte Prvýkrát od svojej kandidatúry na generálneho prokurátora v roku 2020 sa verejne obsiahlejšie vyjadril k tomu, aké zákulisné dohody predchádzali zvoleniu Maroša Žilinku za generálneho prokurátora či aké pozadie majú najväčšie súčasné kauzy.
Rozhovor vznikol krátko pred atentátom na premiéra, ku ktorému došlo 15. mája.
Z dôvodu rozsahu a závažností informácií, o ktorých hovorí Kliment, rozdeľuje denník SME rozhovor na dve časti.
V prvej časti rozhovoru sa dočítate:
- ktorý politik oslovil Klimenta s ponukou, aby kandidoval za generálneho prokurátora,
- prečo chodil na schôdzky do Slovenskej informačnej služby a čo riešil s Vladimírom Pčolinským,
- čo mu odkázal podnikateľ Peter Košč alias Pán X,
- ako mu pomohol Milan Lučanský,
- ako Maroš Žilinka odstavil jeho manželku Vladimíru Klimentovú na Generálnej prokuratúre,
- ako ho obišiel synovec Ondrej Repa, keď prestupoval na špeciálnu prokuratúru,
- ako pomohol Jozefovi Kanderovi dostať sa na Generálnu prokuratúru.
V roku 2020 ste patrili k favoritom na generálneho prokurátora, angažovali ste sa v Súdnej rade a hovorili o potrebe zásadných reforiem v justícii. Dnes vám premiér Robert Fico nevie prísť na meno a snaží sa vás dostať preč z justície. Doplácate na to, že ste sa verejne ozvali?
Pravdepodobne áno, pretože súčasnej vládnej koalícii to zapadá do konštruktu o údajnom manipulovaní a zneužívaní trestného konania a ja ako nominant bývalej koalície som mal byť toho súčasťou. To, že som sa vtedy začal verejne angažovať pritom ani nebolo nejaké cielené rozhodnutie. Skôr to vyplynulo z mojej rozhodovacej činnosti a spoločenskej atmosféry a z toho vyplývajúcej objednávky.
Sudca Kliment: Na prokuratúru musí prísť "čistič" zvonka Čítajte Akým spôsobom to vyplynulo?
Niekedy koncom roka 2019 sa už črtalo, že po voľbách vládu Smeru vystrieda nová koalícia a nastanú zmeny. Na problémy v justícii v tom čase poukazovala najmä sudkyňa Elena Berthotyová ako členka Súdnej rady, ktorá ma prehovorila, aby som do toho šiel. Mal som dosť jasnú predstavu o tom, ako by mala Súdna rada fungovať, a najmä o tom, že ak chceme justíciu očistiť, mali by sa zaviesť bezpečnostné previerky sudcov.
S tými som mal aj osobnú skúsenosť, keďže ma ešte ako sudcu vybavujúceho odvolaciu agendu Špeciálneho súdu a neskôr Špecializovaného trestného súdu preverovali dvakrát na stupeň prísne tajné. V tom čase, keď sa hovorilo o korupčných podozreniach voči sudcom a riešili sa správy z Threemy ( Mariana Kočnera, pozn. red.), som to považoval za vhodný nástroj kontroly.
Nebola to márna snaha? Ústavný súd už v roku 2019 konštatoval, že celoplošné bezpečnostné previerky sú protiústavné.
Tento nález bol prijatý pomerom hlasov 7:6 a dôležité bolo odlišné stanovisko sudcov Ladislava Orosza či Lájosa Mészárosa. Nuž áno, bolo by potrebné zmeniť mechanizmus kontroly, no mal som presnú predstavu o tom, ako by to šlo. Nakoniec, túto predstavu som v máji 2020 prezentoval aj v rozhovore pre médiá.
Ako sa politici dozvedeli o tejto vašej ambícii? Do Súdnej rady ste prišli v apríli 2020 ako nominant vlády Igora Matoviča.
Oslovil ma vtedajší vedúci Úradu vlády (Július) Jakab. Ako sa k nemu dostala informácia, že by som s takouto nomináciou zrejme súhlasil, to neviem. Ja som však vždy mal takpovediac svoju hlavu a neinklinoval som k žiadnej politickej strane. Vopred som vravel, že sa pokúsim presadiť veci, o ktorých som presvedčený, no keď to nepôjde a zase sa presadia len také pseudoreformy, čo sa napokon aj stalo, tak v Súdnej rade nebudem celé funkčné obdobie.
Vôbec sa netajím názorom, že som proti existencii Súdnej rady. V prípade reformnej vlády je to v podstate platforma pre rôznych oportunistov, ktorí pokusy o reformy negujú všetkými možnými prostriedkami, čo sme videli aj naposledy. No a v prípade, že nastúpi vláda snažiaca sa o ovládnutie justície a nastolenie takzvanej selektívnej spravodlivosti, tak sa Súdna rada stáva len akýmsi pseudoorgánom nestrannosti, nezávislosti a transparentnosti, pritom v skutočnosti ide o kabinetný výkon jej funkcií a o divadlo pre verejnosť. Videli sme to v minulosti a budeme to vidieť aj teraz. Z týchto dôvodov sa napríklad českí sudcovia vzniku tohto orgánu ani nikdy nedomáhali s argumentáciou „vidíte, čo to prinieslo na Slovensku“.
Tému previerok riešila aj vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, ale iným spôsobom, než bola vaša predstava.
