Najmä po vlaňajších predčasných parlamentných voľbách bol známy svojimi úvodníkmi v diskusnej relácii TA3 V politike. Kritizoval aj prešľapy vládnych politikov, čo nebolo v tejto televízii v minulosti bežné.
Dlhoročný moderátor politických relácií RICHARD DÍRER v rozhovore pre denník SME hovorí o tom, prečo odišiel z TA3, či v relácii V politike cítil tlak zo strany vedenia televízie, čo si myslí o svojom nástupcovi na moderátorskej stoličke Braňovi Kráľovi, či by sa v relácii vyjadril tak kriticky k vedeniu vlastnej televízie ako Michal Kovačič, či Slovensku skutočne hrozí orbanizácia médií a čo bude robiť po odchode z TA3.
V druhej polovici mája ste oznámili, že končíte v relácii V politike. Z TA3 ste odišli ku koncu mája. Prečo?
Rozhodol som sa odísť po vzájomnej dohode. V TA3 som sa prestal cítiť komfortne.

Zažívali ste v nej tlaky od vedenia?
Tlaky v relácii V politike som nezažíval. Situácia bola oproti Michalovi Kovačičovi a jeho relácii Na telo výrazne iná.
V politickej relácii sa ťažšie presadzujú tlaky. Nikto vám nedokáže prikázať, že tohto hosťa si nevolajte alebo túto tému nerozoberajte. Nikto ma ani počas relácie cez odposluch do ucha neinštruoval, čo mám a čo nemám rozprávať.
V čom bol teda problém?
Do TA3 som nastupoval nielen ako moderátor relácie V politike, ale aj ako šéfdramaturg spravodajstva a publicistiky. Mal som na starosti dramaturgiu vysielania spravodajských blokov.
Bol som na ranných poradách, kde sa hovorilo o výrobných témach. Rozhodoval som o vysielaní tlačových konferencií, napríklad prenosov či štúdií TA3.
Táto úloha sa skončila po mojej služobnej ceste do Kyjeva na konci februára. Bol som tam pokrývať druhé výročie začiatku vojny na Ukrajine. Keď som sa vrátil, oznámili mi, že už ďalej nebudem vykonávať funkciu šéfdramaturga. Súhlasil som s tým.
Povedal som, že aj ja si uvedomujem, že spolupráca s riaditeľkou spravodajstva nefunguje. Nebudem si predsa, obrazne povedané, ničiť svoje zdravie hádzaním hrachu o stenu.
Môžete to vysvetliť?
Nepovažujem za zdravé, keď funkciu riaditeľky spravodajstva a publicistiky vykonáva človek (bývalá politička Zuzana Martináková – pozn. red.), ktorý je zhodou okolností manželkou poradcu (Mariána Bednára – pozn. red.) predsedu politickej strany ( Petra Pellegriniho z Hlasu – pozn. red.).
Najmä vtedy, ak ten človek nedokáže oddeliť svoj súkromný život od pracovného a prenáša veci z neho do spravodajstva. Nie je to pre mňa v poriadku.
Neviem, či riaditeľka spravodajstva konala na príkaz strany, alebo preto, lebo to mala nariadené z domáceho prostredia, alebo či to bolo jej vnútorné presvedčenie.
Ja ako šéfdramaturg a ona ako riaditeľka spravodajstva a publicistiky sme mali diametrálne odlišný pohľad na obsah spravodajstva, na jeho vysielanie a na jeho skladbu.
Bola prosmerácky orientovaná?
Nazvime to prokoalične, nie nevyhnutne prosmerácky.
Vás v TA3 vnímali ako proopozičného?
Mňa vnímali ako opozičného. Hoci, keď som bol šéfdramaturgom v TA3, išli tlačovky bez ohľadu na to, či ich robil Smer, Hlas, SNS, alebo či ich robili PS, SaS, KDH.
Avšak v čase, keď som končil ako šéfdramaturg, bola situácia v televízii evidentne vyhrotená. Bolo to krátko pred prezidentskými voľbami a panovala veľká nervozita z toho, že prieskumy naznačovali, že opozičný kandidát dobieha koaličného.
Veľmi nervózna bola z toho najmä riaditeľka spravodajstva a publicistiky TA3.
Povedali ste, že ste sa už v TA3 necítili komfortne. Čo to znamená?
Nebol som ochotný hádať sa o základných spravodajských princípoch. Nevidel som dôvod utlmovať opozičné tlačovky len preto, že sa na nich politici kriticky vyjadrovali k osobe koaličného prezidentského kandidáta.
Rovnako som nebol ochotný tolerovať reči o tom, aby sme sa už v TA3 toľko nevenovali opozičným protestom, lebo to vraj už nikoho nezaujíma.
Nepáčilo sa vám teda relativizovanie aktuálnych a dôležitých správ?
Áno, relativizovanie aktuálnych správ. Bolo to podobné, ako spomínal Michal Kovačič v súvislosti so šéfom centra spravodajstva a publicistiky Markízy Michalom Kratochvílom.
Týkalo sa to napríklad aj novely Trestného zákona. Niektorí ľudia v TA3 vraveli, že diváci tomu nerozumejú a už to ani nikoho nezaujíma.
Avšak čísla sledovanosti dokazovali, že diváci TA3 mali v období od vlaňajších predčasných parlamentných volieb enormný záujem o tieto témy. Rovnako aj o Dankovu autonehodu.

Pretláčala sa po minuloročných voľbách, ktoré vyhral Smer, v televízii viac táto strana a vládna koalícia?
Nie. Musím povedať, že obdobie od parlamentných volieb bolo bez tlakov. Panika nastala až pred prezidentskými voľbami. .Nie sú to však také politické tlaky, že mi niekto zavolá, že toto a toto nesmiem, alebo že by mi niekto stopol reportáž či upravoval texty.
TA3 mala dlho nálepku Smer televízie. Ako ste to vy vnímali?
Je to smutné. Určite to televízii neprospieva. Trvalo veľmi dlho, kým sa to renomé podarilo napraviť. Otázka je, že či sa to renomé teraz opäť nestratí práve rezignáciou na kritické spravodajstvo a publicistiku a krokmi riaditeľky spravodajstva.

Ako si vysvetľujete, že napriek tomu, že ste skončili ako šéfdramaturg, vás naďalej nechali moderovať reláciu V politike?
Kapacitne nie je úplne jednoduché vykryť toľko vysielania v TA3. Myslím si, že nemali za mňa náhradu.
Na druhej strane nebudem tajiť, že ma tá robota bavila. Avšak niekedy v období odchodu zo šéfdramaturgickej stoličky začala u mňa, nechcem to nazvať vnútorná rezignácia, ale človek sa začne zamýšľať nad tým, či to má zmysel a dokedy to bude ťahať. Videl som aj na sebe a na svojich výkonoch, že už to nie je to, na čo som bol u seba zvyknutý a čo som považoval za dobrú a kvalitnú politickú diskusiu.
Do vašej relácie na rozdiel od relácie Na hrane alebo Na telo neodmietali chodiť aj koaliční politici. Čím si to vysvetľujete?
Úprimne neviem. Mal som korektné vzťahy so všetkými politikmi, bez ohľadu na to, či boli z koalície, alebo z opozície. Avšak aj tak mi to nepomohlo a skončil som.
V poslednom období ste boli známy tým, že ste vždy začínali reláciu úvodným slovom, v ktorom ste okomentovali politickú situáciu za uplynulý týždeň. Názorovo to bolo celkom vyhranené. Niektorí koaliční politici vás za to kritizovali. Ako sa vám tento útvar podarilo do relácie presadiť a aké ste naň mali reakcie od vedenia TA3?
Keď som pred dvoma rokmi nastúpil do TA3 a začal som po 11-ročnej pauze moderovať reláciu V politike, povedal som si, že by mala mať pridanú hodnotu. Preto som začal robiť tieto úvodníky.
Reakcie na ne boli veľmi pozitívne, či už od vedenia, alebo od divákov. Máte pravdu, že koaliční politici z nich neboli nadšení.
Napriek tomu som však nemal od vedenia TA3 reakciu, aby som ich v relácii V politike nerobil, čoho dôkazom je, že som ich vysielal až do posledného dňa. Za toto si TA3 vážim.
Richard Dírer (48)
- donedávna moderoval reláciu TA3 V politike,
- do marca bol zároveň šéfdramaturgom spravodajskej televízie,
- bol šéfom komunikácie šéfa finančnej správy Františka Imreczeho,
- v rokoch 2011 a 2012 moderoval reláciu STV Zoči-voči a neskôr reláciu Doslova,
- v predminulom desaťročí bol šéfredaktorom TA3,
- v 90. rokoch začínal v slovenskej redakcii Deutsche Welle a neskôr robil v rádiu Twist,
- v júni 2022 sa v priamom prenose v TA3 prihlásil k svojej homosexuálnej orientácii.
Zaznievala aj výhrada, že moderátor by v relácii nemal dávať tak výrazne najavo svoj názor. Čo na to hovoríte?
Čítal som veľa takýchto názorov. Písali mi to ľudia v e-mailoch aj na sociálnych sieťach.
Úvodník však bol oddelený od samotnej relácie džinglami. Bolo to v rámci žánrovej hybridizácie a nesúviselo to s vysielaním politickej debaty.
Úvodník bol samostatný formát. Malo to slúžiť len na propagáciu relácie. Ale na druhej strane to malo za cieľ aj poskytnúť pohľad moderátora. Veď preboha, netvárme sa, že moderátor nemá názor. Nie je to podľa mňa žiadnym prečinom voči nezávislej a korektnej žurnalistike.
Vaším nástupcom na moderátorskej stoličke v relácii V politike bude Braňo Král, ktorý v minulosti založil stranu, ktorú potom prebral bývalý minister spravodlivosti za HZDS Štefan Harabin. Ako čítate tento výber televízie TA3?
Ako veľmi logický. Opäť sa vrátim ku kapacitným dôvodom, že TA3 nemá veľký výber, vzhľadom na svoje personálne obsadenie.
Zároveň však chcem povedať, a nebude to nevyhnutne o Braňovi Kráľovi, že smerujeme k tomu, že televízie nechcú a nepotrebujú mať novinárov, ktorí kladú kritické otázky. Televízie si potrebujú urovnať vzťahy s vládnou koalíciou. Na to potrebujú konformných alebo pokojne ich nazvime servilných moderátorov.
Ide teda fenomén naprieč všetkými televíziami?
Vnímam to tak. Vychádzam z toho, že televízia Joj sa dohodla na odchode s Janou Dibákovou a zrušila reláciu Na hrane bez náhrady. TA3 sa dohodla na odchode so mnou. Vyzerá, že Markíza asi neudrží Michala Kovačiča na poste moderátora relácie Na telo.
Ako si vysvetľujete to, že po voľbách je tu dosť masívna a zdá sa na slovenské pomery doteraz nevídaná snaha neutralizovať kritické politické spravodajstvo v televíziách?
Zostal som z toho prekvapený. Úprimne som nečakal, že sa niečo takéto bude diať a že sa to bude diať v takejto miere.
Bez ohľadu na politickú príslušnosť snahy politikov, aby vyzerali čo najlepšie v spravodajstve tu boli vždy. Chápem to. Je to úloha ich PR, poradcov či hovorcov. Ale takúto masívnu štvavú kampaň proti nezávislým, slobodným a demokratickým médiám som naozaj nečakal.
Z čoho podľa vás pramení štvavá kampaň proti štandardným médiám?
Myslím si, že veľa sa zmenilo covidom, keď politici pochopili, že mať alternatívne médiá na svojej strane prináša moc. Uvedomili si, že alternatívne médiá dokážu rozožierať spoločnosť.
Rozhodli sa, že oni médiá hlavného prúdu nepotrebujú, že mainstream vedia vykompenzovať v alternatíve. Nečudujem sa potom, že polovica Slovákov verí konšpiráciám.
Médiá hlavného prúdu potrebujú vládni politici odstaviť, lebo kládli kritické otázky a robili kritické reportáže. Treba podľa nich normalizovať politické relácie, aby to boli príjemné debaty.
Zároveň si však myslím, že si títo politici neuvedomujú, akú ničivú silu to môže mať, a že raz sa to môže obrátiť aj proti nim.
Čo myslíte pod ničivou silou?
Toľko pracujú so spochybňovaním faktov, že raz, keď budú potrebovať odkomunikovať nejaký fakt, tak im to už nikto neuverí.

Urobil dobre Michal Kovačič, že na záver relácie Na telo povedal o pokuse politikov a jeho vlastnej redakcie manipulovať jeho prácu a prácu jeho kolegov?
Rozumiem, prečo to urobil. Asi sa cítil už naozaj zahnaný do kúta. Situácia je skutočne vyhrotená a so slovami o orbanizácii súhlasím.
Ja by som možno volil trochu a iné a miernejšie slová. Miernejšie slová voči vedeniu vlastnej televízie. Naozaj by som nešiel do takého ostrého vyjadrenia, lebo to môžem povedať vedeniu priamo do očí. Čo asi Michal aj niekoľkokrát povedal.
Snažil sa o to, ale nepochodil.
Ale aj tak by som to asi takto nepovedal.
Neprekvapilo vás trochu, že napriek všetkým postupom, ktoré sú v štandardných redakciách sa Kovačičovi podarilo dostať na čítačku jeho záverečné posolstvo?
Neprekvapilo ma to. Každý z nás by to vedel urobiť. Dá sa to urobiť tak, aby vás nezastavili.
Musel však niekomu v réžii povedať: Prosím, nevypni ma. Ale zas na druhej strane režisér nemá len tak právo vypnúť moderátora. On má odvysielať reláciu. Kým moderátor nedohovoril, tak podľa mňa nemá právo ho vypnúť. Musel by to urobiť dramaturg. Ale otázka je, či tam bol. Rovnako by to mohol urobiť šéfredaktor alebo riaditeľ spravodajstva a publicistiky. Ale tí asi o tom nevedeli.
Prekvapila vás reakcia televízie, že Kovačiča nevyhodili, iba mu dali stopku v relácii?
Je pre mňa trochu prekvapivé, prečo sa rovno nedohodli na odchode alebo ukončení spolupráce.
Ako hodnotíte, že sa za Kovačiča postavilo 120 pracovníkov televízie Markíza?
Je to príjemné, keď sa za človeka takto postavia kolegovia. Pripisujem to však aj tomu, že v Markíze je zohratý kolektív, mnohí ľudia v nej robia celé desaťročia. Vidno, že postupne dorástli na rovnakú novinársku úroveň.
V liste na podporu Kovačiča mali jeho signatári dosť ambiciózne ciele, aby sa po letnej prestávke vrátil ako moderátor Na telo a aby bola zachovaná jej doterajšia dramaturgia. Myslíte si, že je to reálne? Alebo je to skôr ich zbožné prianie?
Myslím si, že je to len zbožné prianie. Ale zároveň je to aj moje zbožné prianie. Markíza na Slovensku hrá veľmi dôležitú úlohu tým, že tu nemáme verejnoprávnu televíziu na takej úrovni ako napríklad v Česku. Markíza hrá preto neodmysliteľnú rolu v boji za slobodu slova a demokraciu. Ak nebude vysielanie Markízy také, na aké sme zvyknutí, tak to bude problém.
Aký scenár je po kauze s Na telo v Markíze pravdepodobnejší? Ten, že sa vedenie dohodne s redaktormi, alebo ten, že napriek ich požiadavkám natvrdo znormalizuje situáciu v televízii?
Úprimne, neviem. Nepoznám pomery v Markíze.
Okrem TA3 ste boli dvakrát aj v RTVS. Zažíva podobnú situáciu ako Markíza. Myslíte, že ju vláda zoštátni a hlavné slovo v nej bude mať SNS a ďalšie koaličné strany?
Žiaľ, udeje sa aj to. Verejnoprávna televízia je takto zmietaná v princípe za každej vládnej koalície.
Myslíte si, že pre komerčné televízie TA3, Markíza a Joj je ekonomicky zmysluplné byť len politicky nevýraznými televíziami, ktoré sa venujú iba životnému štýlu?
Rezignácia na kritické spravodajstvo prináša celkový pokles sledovanosti. Je to vidieť aj na číslach.

Nevykryjú televíziám pokles sledovanosti štátne zákazky od vlády, keď si s ňou urovnajú vzťahy a nebudú ju ich redaktori dráždiť?
Ale to nie sú také peniaze, ktoré dokážu utiahnuť celú televíziu, minimálne v prípade TA3.
Už dlhšie sa hovorí o otvorení slovenskej pobočky českej internetovej televízie DVTV. Myslíte si, že by táto televízia mohla byť reálnou konkurentkou klasických televízií?
Určite nie. Preto je pre vládu dôležité eliminovať kritické spravodajstvo vo veľkých televíziách, lebo predsa len majú nejaký výtlak.
Zároveň však platí, že online alebo sociálne siete zažívajú na Slovensku rozkvet. Asi sa pri internetovej televízii nebudeme baviť o 500- až 900-tisíc divákoch, ktorých malo Na telo, ale je dôležité, aby bolo v éteri kritické spravodajstvo a nezávislá žurnalistika.
Dá sa situácia, v akej sa dnes ocitli médiá na Slovensku, porovnať s tou v 90. rokoch za éry Vladimíra Mečiara?
Nie. V 90. rokoch sa to dialo na „hulváta“, bez pravidiel. Teraz sa to deje s pravidlami a sofistikovane. Ide o vyšší level. Teraz je to o to nebezpečnejšie, že majú alternatívu a vďaka nej sa im darí vytvárať nevraživosť voči hlavnému prúdu.
Dokáže alternatíva nahradiť médiá hlavného prúdu?
Myslím si, že to chcú, ale nie som si istý, či sa im to podarí.
Čo budete robiť po odchode z TA3?
Neviem. Myslím si, že po tomto rozhovore nenastúpim do štátnej správy. Nemám ani žiadnu ponuku, ale nejako to neriešim.
Nemám žiadnu konkrétnu predstavu, ale budem sa musieť nad tým pomerne rýchlo zamyslieť a vyriešiť to. Môj plán je na pol roka odísť do zahraničia, vyvetrať si hlavu a reálne si oddýchnuť.
Ako vnímate, že ste sa ocitli na plagátiku preškrtnutých novinárov, ktorý sa šíri sociálnymi sieťami? Máte strach?
Nie. Vďaka tomu plagátu či vyjadreniam Erika Kaliňáka na mítingu Smeru sa chcem „poďakovať“ za kus dobrej roboty pri spoluodhaľovaní skutočných dôvodov, ktoré mali za následok naše odchody z médií.

Beata
Balogová
