„Všetci majú prospech z toho, čo robíte, ste dôležití,“ hovorila šéfka generálneho úradu pre životné prostredie z Európskej komisie na ceremónii prestížnych cien za ochranu európskej prírody v Bruseli. Florika Fink-Hooijer vyzdvihla prácu mimovládok s tým, že sú „šampiónmi v implementácii európskej legislatívy“.
Ceny sú považované za Oscary za ochranu prírody, počas slávnostného večera ich odovzdáva podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Do Bruselu prišli ochranári z celej Európy. Gumáky, nepremokavé bundy a rukavice vymenili za saká, košele a šaty.
„S pánom Šefčovičom sme sa rozprávali o význame lužných lesov pre rekreáciu,“ hovorí Andrea Froncová z mimovládnej organizácie BROZ. Európska komisia ich nominovala na ocenenie za obnovu záplav vnútrozemskej delty Dunaja, kde sa na Slovensku nachádzajú vzácne lužné lesy. Projekt, v rámci ktorého privádzajú vodu aj život tam, kde roky chýbali, prihlásili do kategórie Spolupráca pre ochranu prírody.
Za čo Slovensko získalo nomináciu?
Nomináciu Slovensko získalo za realizáciu záplav vo vnútrozemskej delte Dunaja.
Územie je chránené, nachádzajú sa na ňom lužné lesy a mokrade.
Ceny Natura 2000 považované za Oskary pre ochranu prírody udeľuje EÚ každé dva roky.
Slovensko je finalistom v kategórii Spolupráca pre ochranu prírody.
V projekte ide o spoluprácu mimovládnej organizácie BROZ a štátnych inštitúcií Výskumný ústav vodného hospodárstva a Štátna ochrana prírody, ktorí dlhodobo rokujú so štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba a lobujú za viac vody do územia.
Hoci ochrana prírody sa neráta na ocenenia, dúfajú, že víťazstvo v silnej medzinárodnej konkurencii by vyslalo silný signál slovenskej verejnosti aj vedeniu envirorezortu.
V Bruseli sa denník SME rozprával s ochranármi z organizácie BROZ a Antje Uhl, ktorá pracuje na podobnom projekte v Dolnom Bavorsku – na rieke Isar, ktorá ústi do Dunaja.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS) hovorí, že ho mimovládky nezaujímajú, na ministerstve mali voľakedy hody a dnes sú len nervózne, že im nepodpísal milióny na „tie ich pseudoprojekty“. Ako sa vám počúva, že robíte pseudoprojekty a teraz ste v Bruseli finalistami na cenu, ktorá je ako Oscar za ochranu prírody?
Tomáš Kušík: Nepočúva sa to dobre, lebo to nie je pravda. Sú tu teraz s nami mimovládne organizácie z celej Európy a sú vnímané ako dôležitá súčasť spoločnosti. Aj my na Slovensku pomáhame riešiť problémy životného prostredia a ochrany prírody. Celkovo tu majú práve mimovládky najviac nominácií.
Minister tiež hovorí, že ochranárom môže a má byť každý obyvateľ Slovenska a že na chránenie prírody netreba žiadne eurofondy. Dá sa chrániť prírodu zadarmo?
Tomáš Kušík: Je také anglické heslo „conservation without money is only conversation“, teda že ochrana prírody bez peňazí sú len prázdne reči. Bez peňazí nefungujú žiadne aspekty spoločnosti, prečo by ním mala byť práve ochrana prírody? Najmä keď s dotáciami fungujú mnohé iné záujmy, aj také, ktoré sú vysoko ziskové.
Pozrite si krátke video, ako sa ochrana prírody robí aj bagrami a kopaním kanálov:
Antje Uhl: My sme sa v rámci nášho projektu obnovy rieky Isar vyšplhali na sumu sedem miliónov eur, trval viac ako sedem rokov. (Projekt BROZ má rozpočet približne šesť miliónov eur a trvanie deväť rokov, pozn. red.). Každá takáto investícia je predsa investíciou do európskej prírody. Navyše, na Dunaji dobre vidieť, aký veľký zmysel majú aj cezhraničné spolupráce. Investícia na akomkoľvek úseku Dunaja má význam pre celú rieku.
A aj v ochrane prírody sú nákladné opatrenia, my napríklad potrebujeme vlastniť pozemky, kde realizujeme technické opatrenia a tiež širokú škálu expertov, ktorí to celé navrhnú. A navyše, keď máte väčší rozpočet, môžete to rozbehnúť vo veľkom.
Určite neplatí, že na ochranu prírody netreba peniaze. Prírode blízke opatrenie na toku, ako robíme my, je aj oveľa lacnejšie, ako keby sa tam realizovali iba nejaké technické riešenia proti záplavám.
Ceny Natura 2000 (zdroj: Copyright: European Commission – Babylonia photo agency – Iris Haidau )Prečo ste tu za BROZ spomedzi nominovaných sami, bez vašich slovenských partnerov?
Andrea Froncová: Projekt sme na ocenenie zaslali do Bruselu ako BROZ a uviedli sme partnerov. Samozrejme, že sme prihlásili nás aj Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH), Štátnu ochranu prírody aj štátny podnik Vodohospodárska výstavba, bez nich by to nešlo.
A aké sú dnes vaše vzťahy v rámci rezortu?
Tomáš Kušík: Minister životného prostredia sľúbil eurokomisárovi pre životné prostredie Virginijusovi Sinkevičiusovi ešte vo februári, pri jeho návšteve Slovenska, že peniaze pre projekty LIFE (finančný nástroj Komisie, peniaze rozdeľuje priamo EÚ, pozn. red.), v ktorých sú aj mimovládne organizácie, z rozpočtu ministerstva uvoľní. Zatiaľ sa tak nestalo.
Neškodí to však iba mimovládkam, škodí to rezortu životného prostredia a jeho podriadeným organizáciám, tie tam majú väčšinu rozpočtu. Tiež čakajú na tieto peniaze, projekty sú spoločné. Mohli by sa napríklad realizovať revitalizácie kilometrov slovenských riek.
Škodí aj reputácii Slovenska a čerpaniu európskych peňazí. My sme sa dostali do finále európskej ceny preto, lebo vďaka projektom hľadáme riešenia.
Maroš Šefčovič na udeľovaní cien Natura 2000 v Bruseli (zdroj: Copyright: European Commission – Babylonia photo agency – Iris Haidau )Pred večerným oceňovaním ste mali niekoľkohodinové stretnutie všetkých finalistov, ktorého cieľom bolo sa spoločne spoznávať a vymieňať si skúsenosti. Pýtali sa vás vaši európski kolegovia, aká je situácia na Slovensku?
Tomáš Kušík: Čo sa u nás deje, aj voči mimovládnym organizáciám, určite v Európskej komisii vedia. Majú dobrý prehľad.
A medzi kolegami sa, bohužiaľ, stretávame už aj s tým, že nás začínajú vnímať ako európsku krajinu, ktoré nejde štandardným smerom. Neteší nás to.
Andrea Froncová: Stretnutie však bolo veľmi užitočné. A náš projekt sme mohli prezentovať nielen dnes, ale počas celej nominácie, od jej oznámenia v marci 2024. Súťažilo sa totiž aj o cenu európskej verejnosti, aj takto sme promovali Slovensko.
Európska komisia vo vašom prípade ocenila spoluprácu, dal by sa tento projekt zrealizovať bez spolupráce štátu a mimovládky?
Tomáš Kušík: Takáto spolupráca nie je ľahká, ale to, čo sme dosiahli, môže byť jedine výsledkom spolupráce, aj preto, že chceme, aby bol tento výsledok udržateľný.
Nemá zmysel dosiahnuť úspech na jednu sezónu. Všetky naše projekty, nielen v dunajskej delte, sú o spolupráci s rôznymi inštitúciami. V tom vidíme aj našu úlohu: byť motorom či tým, kto prepája rôznych hráčov, vrátane štátu, aby sme na konci spoločne k niečomu dospeli.
Andrea Froncová: Cestou do Bruselu sme sa zastavili u Antje a našich kolegov v Nemecku. Projekt obnovy tokov tam realizujú priamo štátni vodohospodári. Keď to takto funguje v nejakej krajine, nemusia nutne mimovládky dopĺňať štát. Ale zároveň im tam v tom nikto nebráni.
Majú slovenské mimovládky dosť personálnych kapacít na ochranu prírody?
Tomáš Kušík: Máme kvalitné projekty aj kvalitných ľudí, čo chýba, sú financie. To je paradox Slovenska, kde je hlavným zdrojom financovania projektov ochrany prírody pre mimovládky program Komisie LIFE, čo však nie sú hlavné eurofondy. V iných krajinách je bežné, že čerpajú na ochranu prírody aj z Operačného programu Životné prostredie. Napríklad aj v susednom Česku. A nie sú to len mimovládky, ale aj obce a iné subjekty.
Obnova mokrade v území dunajskej delty, stav pred a po realizácii projektu. (zdroj: Archív BROZ)Láka mladých ľudí, ktorí dnes na Slovensku študujú odbory súvisiace s ochranou prírody, pracovať v neštátnom sektore?
Andrea Froncová: Láka ich to práveže viac do mimovládok ako do štátneho sektora. Je to aj preto, že neziskový sektor komunikuje spôsobom, ktorý je bližší mladšej generácii. Bohužiaľ, táto vláda celkovo nekomunikuje veci adresne voči mladým ľuďom.
My sa snažíme komunikovať aktívne aj cez sociálne siete, aby sme zasiahli aj mladých. Keď organizujeme exkurzie, je o ne záujem. Študenti ochrany prírody poznajú naše aktivity a posielajú nám aj žiadosti o stáže.
Keď ustojíme útoky, ktorým teraz čelíme, personálne problémy by sme mať nemali.
Opíšte trochu bližšie, ako vyzerala spolupráca vás a štátu na Dunaji, prečo si myslíte, že to Komisiu zaujalo?
Andrea Froncová: Územie, kde projekt realizujeme, je priamo ovplyvnené vodným dielom Gabčíkovo – je to ramenná sústava Dunaja, do ktorej kedysi prúdila voda v oveľa väčšom objeme ako teraz. Územie je naozaj ochudobnené o vodu – prakticky všetka voda prúdi do vodnej elektrárne, časť do starého koryta Dunaja a len 30 až 40 m3/s do vnútrozemskej delty. To platí, keď sa nerobia simulované záplavy.
Potrebovali sme tam dostávať vodu vo väčšom objeme, pravidelnejšie a simulované záplavy robiť dvakrát ročne – jarnú a letnú záplavu. Toto sa nedalo realizovať inak než spoluprácou.
Záplavy sme začali robiť v roku 2020. Až minulý rok sa nám podarilo na tri dni pustiť do územia 120 m3/s, tento rok to bolo na pätnásť dní, dovtedy sa púšťalo 90 m3/s. Aj na tomto vidno ako pomaly postupujeme.
Aj bagrami sa robí obnovovanie ramien v dunajskej delte. (zdroj: Achív BROZ)Tomáš Kušík: V rámci projektu sme realizovali veľa bagrovania a stavebných prác. Potrebné stavebné povolenia by sme nezískali, keby sme sa nezhodli na riešení so štátnymi orgánmi. Účastníkov konania predsa nijako neobídeme a nie je to ani naším cieľom.
Andrea Froncová: Kým sme sa však vôbec dostali k záplavám, museli sme zatlačiť aj petíciou a tlakom verejnosti. Petíciu podpísalo 11-tisíc ľudí. Ministrom bol vtedy Ján Budaj a ten inicioval stretnutie so štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba. Dostali sme sa teda až na ministerskú úroveň a mohli sme začať hľadať riešenia aj so štátnymi partnermi.
Úprimne si myslím, že naša nominácia je zaslúžená. Projekt sa v septembri skončí, ale naša práca na území nie, záplavy musia fungovať naďalej, dvakrát ročne, a to je ďalšia výzva. Len tak budú napájané napríklad mokrade, kde dvadsať rokov nebola voda a šancu dostane biodiverzita a nový život.
Teraz realizujeme projekt Living Rivers (Živé rieky), kde je spolu až desať partnerov a financovanie je rozdelené pomerom 3:7, teda menej ako tretinu majú mimovládky, ale viac ako dve tretiny štátne organizácie. Tento projekt čaká na financovanie.
Čo ste sa naučili na celom projekte, aké skúsenosti viete pomenovať aj pre iných?
Tomáš Kušík: Takáto spolupráca je vzájomná výzva. Ešte sme sa nedostali do štádia, že by opatrenia robil namiesto nás štát. Veríme, že to tak jedného dňa bude.
Andrea Froncová: Naša nominácia mala názov: Ochrana prírody prostredníctvom riešenia konfliktov. Cieľ dostať do územia viac vody sme dosiahli. Ale komunikácia so všetkými partnermi musí pokračovať. Pretože až keď sa územie napije dosť vody, ukáže sa, o čo dlhodobo prichádzalo.
Tento projekt sa ťažko meria finančne. Objem vody sa dá merať jednoducho – napríklad nepustíme do elektrárne nejaké množstvo vody a tak je množstvo vyrobenej energie o nejaké číslo menšie, ale na prírode sa to tak jednoducho zmerať nedá. To, čo poskytuje príroda, nie je vyčísliteľné. Aj toto musíme vysvetľovať.
Zapájali ste do projektu aj miestnych ľudí?
Tomáš Kušík: Áno, riešime aj lokálne oprávnené záujmy miestnych vlastníkov a záujmových združení. Záplavy im ako také nevadia, väčšina z nich si ich dôležitosť pre lužné lesy aj produkciu dreva uvedomuje, ale treba s nimi komunikovať, to štát dostatočne nerobí.
Miestni chcú mať prístup na svoje územia, prípadne aby im niektoré konkrétne miesta nezaplavilo. Faktom ale je, že dnes je tam do lesa lepší prístup a zlepšili sa aj podmienky pre vodákov. Keď robíte takýto projekt, je dôležité spoznať záujmy každého a snažiť sa nájsť riešenie.
Čo presne ste urobili pre vodákov?
Miroslava Rakovská: Spolupracovali sme s Asociáciou bratislavských vodárskych klubov. Dunaj a jeho ramená splavujú, a tak sme na nich mysleli pri každom revitalizačnom opatrení. Zapracovali sme opatrenia, aby mohli pohodlne a bezpečnejšie nastúpiť aj vystúpiť z člnov. Technická realizácia tak bola drahšia, ale vodáci boli prizvaní už v prípravnej fáze projektu. Kde sme inštalovali priepusty, robili sme ich oveľa väčšie, aby ich lode mohli preplávať priamo cez ne a nemuseli vystupovať z lodí.
Oceňujú to?
Miroslava Rakovská: Určite áno, spolupráca s nimi je dobrá. Sme v druhom stupni ochrany a tu sa využívanie územia nebije s ochranou, je tam možná rekreácia aj šport, aj normálne hospodárske využívanie.
Meandre Dunaja v jeho vnútrozemskej delte. (zdroj: Achív BROZ)Spolupracovali ste aj s miestnymi rybármi?
Jakub Sigmund: Spolupracovali sme so Slovenským rybárskym zväzom. Mali sme s nimi debaty ohľadom dátumu a dĺžky záplav. Chcú mať dlhšie vysokú hladinu vody, aby sa ryby mohli vytrieť a vyvinúť. Aj oni vnímajú naše aktivity pozitívne.
V projekte máme aj monitoring populácie rýb pred a po revitalizácii a už dnes rybári hlásia zvýšené počty rýb. Od výstavby Gabčíkova klesol počet rýb o 70 percent, nie druhovo, počtom. Revitalizáciami vznikajú krásne štrkové dná, čo niektorým druhom rýb veľmi vyhovuje. Samotnú záplavu, teda vodu, tú vidieť v území hneď, ostatné veci budú prichádzať postupne.
Pozrite si krátke video, ako sa obnovujú mokrade:
Víťazmi ceny sú napokon vaši kolegovia z Írska, ktorí chránia rašeliniská. Čo pre vás znamená už to, že ste finalistami?
Andrea Froncová: Veľký úspech. Hlásilo sa takmer sto organizácií, nominovaných bolo 27 a my sme boli medzi nimi. Naša práca má zmysel, to vieme, ale ukazuje sa, že máme podobné smerovanie ako úspešné európske organizácie a z toho sa tešíme.
Slovenské mimovládky sú teraz vládou veľmi kritizované, ba až napádané, že sa na ochrane prírody iba obohacujú. Ako je to v Bavorsku, pracujú tam mimovládne organizácie na ochrane prírody?
Antje Uhl: V Bavorsku majú mimovládne organizácie skutočne veľa projektov na ochranu prírody. Ja som zo štátnej inštitúcie, našou každodennou úlohou je starať sa o rieku Isar, udržiavať ju v dobrom stave a chrániť ju.
Bavorské ministerstvo životného prostredia u nás robilo opatrenia na ochranu prírody, ale nikdy predtým nie spolu so správcom vodných tokov. V projekte obnovy rieky Isar takáto spolupráca dáva zmysel, lebo toho, kto administruje územie, zapojiť musíte.
Každú prácu v teréne musí niekto urobiť a nemyslím si, že je až také podstatné, kto to urobí, dôležité je, že sa projekt zrealizuje a že krajine na ochrane prírode záleží.
Poznáte projekt, ktorý realizuje BROZ?
Antje Uhl: Áno, ich práca je veľmi dôležitá a dôležité je aj naše stretávanie sa, vieme si vymieňať skúsenosti a vieme sa od nich aj veľa učiť. Svoje aktivity už realizujú veľmi dlho, majú veľa úspechov a je úctyhodné čo dosahujú, nielen pre Slovensko, ale pre celú rieku Dunaj. Rieka Dunaj aj iné rieky v Európe potrebujú takýchto ľudí.
Beata
Balogová
