Bratislava 8. februára (TASR) - Najväčší podvod spáchal 31-ročný samostatný ekonóm štátneho podniku z Košíc. Obvinený v období od decembra 1996 do júla 2001 v 93 prípadoch vyhotovil písomné doklady k úhrade colných zábezpek. Na základe dokladov, ktoré v skutočnosti nebolo potrebné uhradiť, boli tieto bezdôvodné úhrady vykonané prevodom z účtu štátneho podniku na účty colného úradu. Následne na základe sfalšovaných splnomocnení tieto omylom uhradené peniaze vo výške 21 955 880 Sk colný úrad vrátil štátnemu podniku. Šekom ich vyplatil páchateľovi, ktorý financie však neodviedol na účet svojho zamestnávateľa, ale si ich ponechal pre seba.
Najväčší úverový podvod spáchali členova úverovej rady Slovenskej kreditnej banky (SKB), ktorí odsúhlasili a následne za Slovenskú kreditnú banku, a. s. podpísali úverovú zmluvu so spoločnosťou z Bratislavy na úver vo výške 88 410 000 Sk a so spoločnosťou zo Žiliny na úver vo výške 200 850 000 Sk. K schváleniu úveru a jeho následnému poskytnutiu došlo v rozpore s pracovným predpisom pre poskytovanie úveru cez homebanking. Zástupcovia SKB úverové zmluvy schválili a podpísali a zástupcovia spoločností, ktorým boli úvery poskytnuté, uviedli do omylu SKB v otázke plnenia úverových podmienok a deklarovaním použitia úverových prostriedkov na prevádzkové náklady, čím získali spoločným konaním neoprávnený majetkový prospech a spôsobili SKB škodu 289 260 000 Sk.
Najväčší subvenčný podvod spáchali dvaja podnikatelia, ktorí ako štatutárny orgán firmy z okresu Revúca v zmysle zmluvy o poskytnutí štátnej pomoci na rozvoj okresov s vysokou mierou nezamestnanosti a následnom predložení fiktívnych dokladov na kúpu technológie pre bio-hospodárenie v poľnohospodárstve vylákali od Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR štátnu pomoc účelovo viazanú vo výške 1 460 000 Sk, pričom nezadokladovali, na čo finančné prostriedky použili.
Najväčší poisťovací podvod sa pokúsili spáchať dvaja podnikatelia a jeden pracovník realitnej kancelárie v Žiline, ktorí sa snažili vylákať poistné plnenie z poisťovne Kooperatíva vo výške 3 904 883 Sk v prospech firmy z Čadce. Obvinení v prípade krádeže vlámaním do objektu zlatníctva v Žiline, pri nahlásení poistnej udalosti v poisťovni, úmyselne nadsadili výšku spôsobenej škody najmenej o 3 000 000 Sk. Túto škodu preukazoval jeden z nich nákupom zlatých výrobkov, k čomu mu dvaja spoločníci zabezpečili fiktívne faktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady.
Najväčšie skrátenie dane spôsobila skupina 9 páchateľov, ktorí za pomoci colníkov priviezli na územie SR z Rumunska a Chorvátska v období od 30. augusta 1999 do 3. marca 2001 v 36 prípadoch 885 600 litrov kvapalnej látky. Dovážaná kvapalina bola deklarovaná ako čistiaci prostriedok alebo prostriedok na použitie v kožiarskom priemysle, pričom hlavným produktom pri jej výrobe bol lieh. Z látky sa spätným chemickým procesom sa dal získať čistý lieh. Tým, že došlo k úniku tovaru spod colného dohľadu, došlo k neuhradeniu colného dlhu v celkovej výške približne 236 490 466 Sk, ktorá čiastka pozostáva z cla, dovoznej prirážky, spotrebnej dane z liehu a z dane z pridanej hodnoty.
Najväčšie skrátenie dane v súvislosti s neodvedením dane z pridanej hodnoty spôsobil 50-ročný konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným z Košíc. Obvinený v rokoch 1997 a 1998 vykazoval fiktívne zdaniteľné plnenia tak, že sám v 92 prípadoch vyhotovil za týmto účelom falošné doklady a na základe nich skrátil daň z pridanej hodnoty celkove o 11 432 196 Sk.
Najväčšej sprenevery sa dopustil 35-ročný konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným z Košíc. Na základe zmluvy s akciovou spoločnosťou z Bratislavy obvinený pre ňu vymohol od štátneho podniku zo Žiliny pohľadávku vo výške 380 000 000 Sk, z ktorej však čiastku 215 000 000 Sk nepoukázal na účet príkazcu. Peniaze použil pre vlastné podnikateľské účely.
Polícia počas uplynulého roku v oblasti ekonomickej kriminality zaznamenala 7448 trestných činov, čo je približne 20 skutkov za deň. Každé 2,7 hodiny zaevidovali podvod, každých 12,6 h došlo ku skráteniu dane, každých 6,35 hodín k sprenevere.
