BRATISLAVA. Múry už ledva držia, strecha je dávno zničená a vnútri sa usídlila príroda.
Aby sa pri pohrebnej kaplnke rodiny Rakovszkých na Ondrejskom cintoríne v centre Bratislavy niekto nezranil, ohradzuje ju bezpečnostná páska. Keďže však stojí bokom od hlavnej trasy cintorína, veľa návštevníkov okolo nej denne neprejde.
Kaplnka je pritom národnou kultúrnou pamiatkou. Z registra pamiatok vyplýva, že ju doň zaradili v decembri 1988. Postavili ju v druhej polovici 19. storočia.
Správcom cintorína je bratislavské pohrebníctvo Marianum. Zodpovednosť za stav kaplnky však odmieta. "Za stav hrobov a ich príslušenstva vrátane hrobky sú zodpovední ich vlastníci," hovorí zástupkyňa pohrebníctva Katarína Šemberová.
Cirkev sa nehlási
Kto je vlastníkom kaplnky, nie je ťažké zistiť. Z registra národných kultúrnych pamiatok vyplýva, že je ním rímskokatolícka cirkev. V katastri nehnuteľností je Rímskokatolícky farský úrad vedený ako vlastník celého cintorína.
Kostol, ktorý je aj s priľahlou stavbou do priestoru včlenený, patrí gréckokatolíckej cirkvi.
Zo zákona sú vlastníci kultúrnych pamiatok povinní zabezpečovať ich údržbu na vlastné náklady a tiež užívať ich v súlade s pamiatkovou hodnotou. Zároveň majú nárok na asistenciu štátu.
“Cirkev odmietla vlastníctvo a zároveň zodpovednosť za stav a opravu kaplnky.
„
Ak vlastník nezabezpečí základnú ochranu kultúrnej pamiatky a neudržiava ju v dobrom stave, dopúšťa sa priestupku. Pokuta môže byť v prípade právnickej osoby od tristo do milióna eur.
Marianum písomne vyzývalo rímskokatolícku cirkev, aby sa o kaplnku postarala. "Cirkev odmietla vlastníctvo a zároveň zodpovednosť za stav a opravu kaplnky," hovorí Šemberová.
Ani v stanovisku pre SME sa bratislavská arcidiecéza ku kaplnke priamo neprihlásila. Na otázku, prečo ju nechala schátrať, neodpovedala ani po dvoch týždňoch.
"Cintorín potrebuje komplexnú úpravu. Situáciu budeme riešiť v spolupráci s mestom," odkázal stručne hovorca arcidiecézy Radovan Pavlík.
Cintorín osobností
Cintorín otvorili v roku 1784. Je na ňom pochovaných viacero významných osobností vrátane prezidenta Michala Kováča a jeho manželky Emílie. Ďalej napríklad herci Július Satinský, Marián Labuda, režisér Martin Ťapák, moderátor Julo Viršík či basketbalista Stanislav Kropilák.
Hroby tam majú politik Vavro Šrobár, gróf Štefan Esterházy aj rodina staviteľa prvého bratislavského vežiaka Rudolfa Manderlu a ďalší.
Na cintoríne, ktorý ľuďom slúži aj ako park, sa pracovníci pohrebníctva starajú o zeleň, ošetrujú stromy. V poslednom období vymieňajú schátrané lavičky za nové.
Medzi kultúrnymi pamiatkami je cintorín zapísaný ako celok. Zdevastovaná kaplnka rodiny Rakovszkých stojí napravo od hlavného vchodu.
Marianum sa pre ňu obrátilo už aj na bratislavský magistrát a pamiatkarov. V dohľadnom čase by mal byť zvolaný štátny pamiatkový dohľad, na ktorom sa má riešiť aj stav kaplnky.
Na možnú devastáciu pamiatky upozorňovali ľudia na internetovej stránke Odkaz pre starostu od roku 2016. Už vtedy sa na budove začala prepadávať strecha. Mesto odporúčalo obrátiť sa na cirkev.
V stanovisku z novembra mestské pohrebníctvo tvrdí, že nevie spoľahlivo zistiť, kto je vlastníkom kaplnky, keďže cirkev sa k nej nehlási. Ak sa objekt nepodarí zachrániť, môže stavebný úrad spolu s pamiatkovým úradom nariadiť odstránenie stavby.

Beata
Balogová
