BRATISLAVA/LOZORNO. V Klube dôchodcov v Lozorne, kde sú teraz dočasne presťahované niektoré triedy miestnej základnej školy, pobehujú druháci hore-dole po triede. Majú prestávku a čaká ich hudobná výchova. No iná, než by človek čakal.
Deti sa potešia, keď vidia, ako učiteľka so sebou nesie syntetizátor a ďalšie hudobné nástroje. Niektoré Evu Šuškovú poznajú aj ako umeleckú vedúcu v zbore Superar, ktorý navštevujú. Medzinárodný vzdelávací program pôsobí na Slovensku desať rokov v šiestich základných a šiestich materských školách.
Z 828 detí, ktoré sú aktuálny školský rok do programu zapojené, pochádza 361 zo zraniteľných skupín. Sú to deti s poruchami učenia, zdravotným znevýhodnením, z vylúčených komunít, vyrastajúce s jedným rodičom, alebo také, ktoré sú z rodín utekajúcich pred ruskou inváziou na Ukrajine.
Superaru sa tak darí stavať mosty medzi deťmi zo sociálne zraniteľného prostredia a majoritnou spoločnosťou.
Zabili jej otca pred očami
V Lozorne je na hodine 19 detí. Päť z nich pochádza z Ukrajiny, ďalšie sú rómske deti, niektoré majú poruchy sústredenia, alebo ich rodiny zasiahla generačná chudoba.
Rozdiely však medzi nimi nevidno. A nevnímajú ich ani deti. Hrajú sa spolu, rozprávajú sa. Niektoré majú v ruke nestarnúcu papierovú skladačku, ktorú viacerí poznajú pod názvom nebo-peklo-raj.
Triedu navštevuje aj ukrajinské dievča Julia. Otca jej zabili Rusi pred očami, jej tehotná matka, ktorá bola vojačkou, nemohla opustiť krajinu a tak s jednou igelitkou a starou mamou ušli na Slovensko.
