Zamestnanci RTVS začali štrajk. Zdroj: TASR
BRATISLAVA. Asi 150 zamestnancov a spolupracovníkov RTVS sa v pondelok zúčastnilo na prvom výstražnom štrajku. Prácu prerušili na tri hodiny. Do vysielania RTVS nevstúpili.
Štrajkujúci zamestnanci sa z budovy rozhlasu presunuli pred ministerstvo kultúry na Námestí SNP. „Štrajkujeme za slobodu slova, ktorá je dnes bezprecedentne ohrozená,“ zaznelo v úvode zhromaždenia.
Zamestnanci RTVS vstúpili do štrajkovej pohotovosti na protest proti tomu, ako sa vládna koalícia Smer-Hlas-SNS snaží zmeniť podobu verejnoprávneho telerozhlasu. Vidia v ňom pokus o ovládnutie verejnoprávnych médií a obávajú sa, že sa televízia a rozhlas vrátia do čias mečiarizmu, keď vysielanie kontrolovala vládna moc a kritická žurnalistika v ňom prakticky neexistovala.
Žiadajú, aby vláda stiahla návrh zákona o STVR alebo ho dala zásadne prepracovať tak, aby bola zabezpečená nezávislosť, ďalej primerané financovanie inštitúcie podľa európskeho vzoru a zastavenie útokov na novinárov, nielen z RTVS, ale všetkých.
Ak ich požiadavky nebudú vypočuté, sú pripravení štrajkovať ďalej a intenzívnejšie.
Zákon, podľa ktorého RTVS v súčasnej podobe zanikne a namiesto nej vznikne Slovenská televízia a rozhlas (STVR), do parlamentu predložila ministerka kultúry za SNS Martina Šimkovičová.
Parlament ho má definitívne schváliť v júni, aby ho stihol nový prezident Peter Pellegrini podpísať pred plánovaným dátumom platnosti 1. júla. Schôdza sa začína v utorok, zákon o STVR sa na program dostane najskôr vo štvrtok.
RTVS si nedáme
Napriek dažďu sa pod obrátenou pyramídou Slovenského rozhlasu o dvanástej stretlo približne 150 zamestnancov a spolupracovníkov RTVS. Označení ružovými stužkami či odznakmi s logom RTVS sa potom presunuli na Námestie SNP.
„Nechceme cenzúru“, „RTVS si nedáme“, „Za slobodu slova“, „Slobodné médiá“, ozývalo sa z davu.
Pred ministerstvom kultúry, na ktorého čele je bývalá televízna moderátorka Martina Šimkovičová, však viacerí rečníci svoje slová mierili skôr na predsedu mediálneho výboru za SNS Romana Michelka.
Pre konšpiračný portál Infovojna Michelko nedávno povedal, že známych moderátorov Martu Jančkárovú a Mareka Makaru v septembri už diváci na obrazovkách verejnoprávnej televízie neuvidia.
Štrajkový výbor vyjadril obavu, že politici budú po schválení zákona rozhodovať aj o personálnych otázkach, čo okrem Maďarska v Európskej únii nemá obdobu.
„Martu si nedáme,“ odpovedal dav.
Organizátori tiež pripomenuli, že nová etická komisia, ktorú chce vytvoriť SNS, nemôže byť tvorená politicky. Obavy zamestnancov vzbudzuje aj to, že komisia by mala hodnotiť aj správanie na internete či súkromný život zamestnancov. „Nepripomína vám to kádrové komisie z pred roka 1989?“ pýta sa štrajkový výbor.
Ide o likvidáciu verejnoprávnych médií, hovorí tvár RTVS. V Košiciach sa protestovalo Čítajte Novinár Ivan Brada spomínal na obdobie, keď slovenskú televíziu riadil Štefan Nižňanský s pomocou Lukáša Machalu. „Z novinárskeho hľadiska ide o jedno z najtemnejších období slovenskej televízie,“ hovoril Brada.
„Nerobme si nádeje, že by to bolo inak než za Nižňanského a Machalu, ktorý priamo ovplyvňoval všetky spravodajské a publicistické programy v prospech vlády,“ povedala Martina Kubániová, ktorá ich správanie počas svojho pôsobenia v relácii Reportéri označila za eštebácke praktiky.
Zazneli aj príhovory novinárov a osobností, ktoré za slobodu slova a demokratické hodnoty bojovali v minulosti.
Na záver zazneli spomienky na viacerých novinárov, ktorí boli v slovenskej histórii rôzne umlčiavaní. Zavraždenému Jánovi Kuciakovi účastníci položili k pamätníku kvety a sviečky.
Chystajú ďalšie štrajky
Pondelkový výstražný štrajk bol prvý v histórii verejnoprávneho vysielateľa.
„Ak požiadavky nebudú vypočuté, sme pripravení zorganizovať aj ďalšie a intenzívnejšie štrajky,“ odkazuje štrajkový výbor.
Tomáš Bartoněk z výboru povedal, že štrajky môžu mať rôzne podoby, závisí to od situácie a od vôle zamestnancov a spolupracovníkov. Do živého vysielania rádia ani televízie nevstúpili, ale do budúcna to nevylučujú.
„Berieme to ako nejakú postupnosť v štrajkovej pyramíde,“ hovorí Bartoněk.
Štrajk podporil aj Medzinárodný tlačový inštitút a ďalšie medzinárodné organizácie, ktoré sa venujú slobode médií a ochrane novinárov.
Verejnú podporu zamestnancom RTVS, ktorí sa rozhodli protestovať proti prijatiu zákona o STVR, vyjadrili aj profesijné asociácie filmárov vrátane Slovenskej filmovej a televíznej akadémie.
Za RTVS stojí aj časť občanov, ktorí v posledných mesiacoch organizovali protesty v 22 slovenských mestách. V štyroch z nich, Dolnom Kubíne, Humennom, Rimavskej Sobote a Ružomberku, sa na podporu slobodných médií uskutočnia verejné zhromaždenia aj tento utorok o 18.00 hodine.
Ako chce koalícia politicky ovládnuť verejnoprávne médium:
- vo chvíli, keď zákon o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) vstúpi do účinnosti, zanikne RTVS a vznikne nástupnícke verejnoprávne médium,
- generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj bol zvolený na päťročné funkčné obdobie a mandát mu mal uplynúť až v lete 2027, ale so zánikom RTVS zanikne jeho pozícia,
- nového riaditeľa bude voliť Rada RTVS, čo je právomoc, ktorá od roku 2011 patrila parlamentu,
- rada bude mať deväť členov - štyroch vyberie ministerka kultúry, z toho jedného po dohode s ministerstvom financií, ostatných členov zvolí parlament, kde má vládna koalícia väčšinu,
- vznikol by aj nový orgán - etická komisia - ktorá má zaujímať stanoviská k dodržiavaniu štatútu programovými pracovníkmi. Právo nominovať členov by mali aj cirkvi a Matica slovenská, menšiny, samosprávy, SAV či zdravotne postihnutí. Členom nebude nikto zo zamestnancov STVR ani z občianskeho sektora,
- zákon zavedie povinnosť STVR merať sledovanosť väčšiny vlastných programov, meranie pritom už vykonáva spoločnosť PMT pre celý slovenský televízny trh.
