V uplynulých týždňoch sa zo Záhorskej Bystrice šírili signály, že v spravodajskej redakcii televízie Markíza vládne nespokojnosť. Redaktori sa sťažovali na zásahy do svojej práce zo strany vedenia a svoje si museli vypočuť aj od niektorých predstaviteľov vládnej koalície.
Práve tých, ktorí odmietali odpovedať na otázky a chodiť diskutovať do relácie Na telo. Vedenie televízie sa preto rozhodlo formát skrátiť o dve vydania a predčasne nabehnúť na prázdninový režim. Konanie odôvodnila "objektívnymi dramaturgickými výzvami, s ktorými súvisí potreba zabezpečiť názorovú pluralitu".
Keď však moderátor relácie Michal Kovačič v priamom prenose obvinil vedenie Markízy z cenzúry spravodajstva, televízia pristúpila k okamžitému prerušeniu relácií Na telo a Na telo PLUS.
„Televízia Markíza, člen skupiny CME, ako oprávnený vysielateľ a držiteľ príslušných autorizácií, nesie redakčnú zodpovednosť za účinnú kontrolu nad obsahom vysielania," vysvetľovalo vedenie v oficiálnom stanovisku.
Po tomto kroku sa vzbúrili redaktori spravodajstva, ale štrajk sa na poslednú chvíľu nekonal, pretože redakcia dostala ubezpečenie vedenia, že splní všetky podmienky štrajkového výboru.
No zároveň sa objavili aj také komentáre, že komerčná televízia si môže, na rozdiel od verejnoprávnej televízie, sama určovať, čo bude vysielať a čo nie.
Aká je realita? Je komerčná televízia povinná zabezpečiť pluralitu názorov alebo to zo zákona prináleží iba verejnoprávnej televízii? Môže zmeniť obsah vysielacej štruktúry, prípadne formát podľa toho, ako to televízii vyhovuje? A vôbec, kto určuje, či na Slovensku môže celoštátne vysielať nejaká televízia?
Odpovede na tieto otázky sme hľadali na Rade pre mediálne služby, ktorá na Slovensku plní funkciu regulátora médií.
Z článku sa dozviete, či:
- Potrebuje televízia na vysielanie licenciu.
- Môže si komerčná stanica vysielať, čo chce.
- Môže televízia meniť formát a má povinnosť oznámiť, že ruší reláciu.
- Môže Rada pre mediálne služby zrušiť reláciu.
- Musí televízia zabezpečiť pluralitu názorov a objektívnosť informácií.
- Hrozia televíziám pokuty za nedodržanie zákona.
Čo hovorí zákon
Audiovizuálne médiá sa riadia Zákonom o mediálnych službách. Ten upravuje práva a povinnosti "poskytovateľa obsahovej služby" podľa typu audiovizuálnej služby, teda či ide o televíziu, rozhlas, rádio alebo multiplex.
Od roku 2022 je v platnosti nový zákon, ktorý zahŕňa aj povinnosti pre poskytovateľov služby na požiadanie, akými sú napríklad Voyo či Joj play.
Zákon o mediálnych službách nerozlišuje povinnosti pre verejnoprávneho vysielateľa a komerčného vysielateľa. Funkciu a povinnosti verejnoprávnej inštitúcie vymedzuje zákon o RTVS, ktorý v súčasnosti prechádza zmenami z dielne ministerky kultúry.

Potrebuje televízia na vysielanie licenciu?
Žiadna celoštátne pôsobiaca a ani lokálna televízia nemôže začať vysielať bez rozhodnutia Rady pre mediálne služby. Pred spomínanou úpravou Zákona o mediálnych službách (pôvodne Zákon o vysielaní a retransmisii, pozn. red.) predchádzalo spusteniu televízneho vysielania rozhodnutie o pridelení licencie.
Na to, aby mohla dnes lineárna televízia vysielať, potrebuje získať autorizáciu vysielania. O nej rozhoduje Rada pre mediálne služby.
Koľko televízií vysiela na Slovensku?
- Na základe autorizácie vysiela u nás 162 televíznych programových služieb.
- Viac ako polovica sú lokálne televízie zamerané na konkrétnu geografickú časť, obec či mesto.
- Autorizáciu na vysielanie má 168 služieb na požiadanie.
Nejde iba o hru so slovíčkami. V minulosti väčšina televízií vysielala prostredníctvom terestriálnych (pozemných) vysielačov. Počet vysielačov bol obmedzený a spektrum na možnosti pridelenia licencie menšie.
V súčasnosti sa spôsob distribúcie vysielania zmenil a mnoho televízií prenáša obsah prostredníctvom digitálu. Túto technologickú zmenu sčasti reflektoval ešte pôvodný zákon, ktorý rozlišoval analógové a digitálne licencie. Nový zákon ju akceptuje vo väčšom meradle.
V prípade vysielania rádií sa vysielateľom prideľujú voľné frekvencie na základe výberových konaní. Rada termíny výberových konaní, ako aj voľné frekvencie vopred zverejňuje v predstihu, aby sa žiadatelia mohli pripraviť. Vypočutia sú verejné.
Ako sa žiada o autorizáciu
Pri žiadosti o autorizáciu musí žiadateľ, ktorým môže byť právnická alebo fyzická osoba, uviesť to, či ide o televíziu s lokálnym alebo celoslovenským pôsobením, prípadne komunitné vysielanie.
Legislatíva rozlišuje medzi televíziou s lokálnym a celoslovenským pôsobením.
"Vzhľadom na charakter lokálneho vysielania sa na týchto vysielateľov nevzťahuje povinnosť označovať programy piktogramami vekovej vhodnosti, lokálne televízie nemusia sprístupňovať svoj program osobám so sluchovým a zrakovým znevýhodnením či dodržiavať stanovený podiel európskych diel vo vysielaní," hovorí Lucia Michelčíková z Rady pre mediálne služby.
Žiadateľ o autorizáciu má podľa legislatívy uviesť názov novej televízie, ktorý sa nesmie podobať na konkurenčnú stanicu, či vzbudzovať klamlivú predstavu o obsahu služby.
Súčasťou žiadosti je okrem iného aj informácia o navrhovanej programovej skladbe.
Rozhodnutie, aký obsah bude televízia vysielať, je na strane komerčnej televízie.
Môže televízia zmeniť formát a má povinnosť to oznámiť?
Čo sa stane v prípade, že rada schváli oprávnenie na spravodajskú televíziu a o pol roka sa vysielateľ rozhodne, že si televíziu preformátuje pre detského diváka? Alebo, že by televízia získala autorizáciu na lokálne vysielanie, ale rozhodne sa, že bude vysielať na celom Slovensku?