Vláda schválila lex atentát. Zdroj: TASR
BRATISLAVA. Okrem bývalých prezidentov budú mať právo na doživotnú rentu aj bývalí predsedovia vlád a predsedovia parlamentu.
Vyplýva to z Návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku („lex atentát"), ktorý schválila vláda.
Dve volebné obdobia
Podmienkou však je, aby vykonávali svoju funkciu aspoň dve úplné, neskrátené volebné obdobia.
"Toto časové obdobie by malo vyjadriť, obdobne ako pri prezidentovi, zásadný rozsah angažovanosti vo verejnom priestore a určitý status s tým nevyhnutne spojený po skončení tohto angažovania sa. Začlenenie sa do „bežného“ života je častokrát nemožné už len z prostého dôvodu mimoriadnej úrovne exponovanosti osoby v predošlých rokoch," uvádza sa v odôvodnení návrhu.
"Výkon takej vysokej ústavnej funkcie po takú dlhú dobu prináša jej nositeľovi tak úroveň skúseností a poznania verejného priestoru, že je aj v záujme štátu umožniť aj po skončení výkonu funkcie jeho pôsobenie v tomto priestore a využitie získaných skúseností v prospech budúcich generácií," pokračuje návrh.
Platia výnimky
Na právo na doživotnú rentu pre premiérov a šéfov parlamentu sa však budú vzťahovať dve výnimky.
Fico bude mať doživotnú rentu, protesty aj pred jeho domom budú zakázané. Lex atentát je na svete Čítajte „Prvou je prípad, ak osoba začne vykonávať inú ústavnú funkciu – vtedy sa súbeh rieši pozastavením vyplácania doživotného platu počas tohto výkonu. Druhým prípadom je odsúdenie za úmyselný trestný čin, ktoré z dôvodu závažnosti takéhoto konania znamená zánik práva na doživotný plat," uvádza sa v dokumente.
Súčasťou opatrení je aj to, že sa prezidentovi, predsedovi národnej rady a predsedovi vlády priznáva právo na „primerane vybavenú nehnuteľnosť“.
Takisto sa rozširuje počet osôb, ktorým sa bude zo strany štátu poskytovať trvalá ochrana.
„Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu a vyššiu mieru ohrozenia politických predstaviteľov, a to bez ohľadu na to, či patria ku koalícii, alebo opozícii, sa navrhuje, aby sa ochrana určených osôb poskytovala aj všetkým predsedom politických strán a politických hnutí, ktoré v ostatných voľbách do Národnej rady získali zastúpenie v Národnej rade, pokiaľ sú poslancami Národnej rady," uvádza sa v materiáli.
Traja najvyšší ústavní činitelia by mali mať právo na nehnuteľnosť. Zdroj TASR
Posudzuje jedenásť nehnuteľností
Rezort vnútra momentálne posudzuje 11 nehnuteľností pre potencionálne ubytovanie prezidenta, predsedu parlamentu a predsedu vlády.
Uviedol to na tlačovej konferencii minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v súvislosti s tým, že vláda mimo iného odsúhlasila trom najvyšším ústavným činiteľom právo na „primerane vybavenú nehnuteľnosť“.
„Myslím si, že ten proces sa nejako vykryštalizuje počas leta," povedal minister. Finálne vybrané nehnuteľnosti budú podľa neho následne bezpečnostne uspôsobené.
Zabezpečenie bývania pre ústavných činiteľov vyplýva tiež z návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR („lex atentát"), ktorý schválila vláda.
Obmedzenie protestov
Zákon tiež zavádza tri nové dôvody na zákaz zhromaždenia.
„Prvý z nich je založený na tom, že výkonom zhromažďovacieho práva sa vyjadrujú názory na riešenie verejných a iných spoločných, spoločenských záležitostí, a preto je priestorom na jeho výkon primárne priestor mimo súkromia, resp. obydlia iných osôb, hoc aj osôb, ktorých sa účel zhromaždenia môže týkať. V prípade zhromaždení takpovediac pod oknami dotknutej osoby dochádza ku konfliktu dvoch ústavných práv, ktorý je nevyhnutné riešiť primárne dohodou a ak k nej nedôjde, tak v prospech práva na súkromie a nerušené užívanie obydlia," uvádza sa v dokumente.
Druhým dôvodom je podľa predkladateľov predchádzanie stretu viacerých konkurenčných zhromaždení.
„ V danom prípade návrh vychádza z toho, že samotné riziko stretu skupín s protichodnými záujmami vrátane rizika konfliktu nie je dôvodom na zákaz zhromaždenia. Zároveň sa vychádza z premisy pozitívneho záväzku štátu zabezpečiť možnosť realizácie zhromažďovacieho práva aj s použitím síl a prostriedkov, ktoré má rozumne k dispozícii. Na použitie tohto dôvodu zákazu bude teda potrebné posúdiť, či riziko konfliktu, ktoré by v konečnom dôsledku viedlo k porušeniu podmienky pokojného výkonu zhromažďovacieho práva, je silne prítomné a nie je ho možné riešiť poriadkovými a organizačnými opatreniami na mieste, resp. dohodou zvolávateľov alebo iným spôsobom," deklaruje materiál.
Ak žiaden zo spôsobov do úvahy neprichádza, resp. zabezpečenie verejného poriadku by si vyžiadalo nasadanie síl a prostriedkov, ktoré buď presahujú možnosti verejnej moci, alebo sú neprimerane náročné, bude po novom možné konflikt viacerých zhromaždení riešiť zákazom.
Tretím dôvodom na obmedzenie zhromažďovacieho práva je ochrana základných práv a slobôd iných, konkrétne práva na súkromie a práva na pokojné užívanie obydlia.
„To, čo sa v danom prípade bude musieť posudzovať, je miera narušenia týchto práv a neexistencia inej možnosti ich ochrany," dodal dokument.
