Moc je zaujímavá a silná vec, hovorí v rozlúčkovom rozhovore pre denník SME odchádzajúca prezidentka ZUZANA ČAPUTOVÁ. Sama pre seba si ju prirovnáva k meču, ktorý človek zodvihne a použije vo chvíli, keď musí urobiť rozhodnutie, ale potom by ho mal veľmi rýchlo odložiť.
V rozhovore prezidentka hovorí aj o tom, na čo sa po skončení mandátu teší najviac, čo pozitívne si necháva zo svojej skúsenosti z piatich rokov, aj s ktorým z piatich premiérov, ktorí sa vystriedali počas jej prezidentského mandátu, sa jej spolupracovalo najlepšie.
Text je prepisom z debaty denníka SME s prezidentkou Zuzanou Čaputovou v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava. Prepísala ho Zuzana Beneková.
Ste na konci mandátu, tešíte sa alebo cítite nejakú clivosť?
Je prirodzené, že sa človek teší na to, že si oddýchne. Že budem môcť vypnúť najmä z uvedomovania si zodpovednosti, ktoré je prítomné pri takejto funkcii 24/7.
Pri každom pohľade na displej mobilu musím sledovať, či sa niečo neudialo, či už z hľadiska bezpečnosti štátu, alebo iných okolností, na ktoré by bolo potrebné reagovať. Aj vzhľadom na to, že mojich päť rokov bolo veľmi špecifických.
Tých pohľadov na mobil s vážnym výrazom bolo celkom dosť. Verím, že to bude úľava, ktorá nenastúpi z hodiny na hodinu alebo zo dňa na deň.
Na promócii mojej stredoškolskej dcéry som si hovorila, fajn, tu nemám príhovor. Na toto sa teším. Ale, samozrejme, budú aj veci, za ktorými mi bude clivo, pretože tá funkcia umožňuje stretať skvelých ľudí a aj mať skvelých ľudí pri sebe v mojom tíme.
Odchádzate z funkcie v náročných časoch. Obávate sa o smerovanie Slovenska?
Mám pocit, že náročné časy ma sprevádzali celých päť rokov. Striedali sa jedna kríza za druhou a navyše to boli všetko krízy, ktoré sme nepoznali. Či to bola pandémia, vojna na Ukrajine, v našom bezprostrednom susedstve, na to nadväzujúca energetická kríza, alebo neistota a inflácia.
Áno, poznali sme infláciu aj predtým, ale táto bola rekordná od pádu totality. Do toho silný vplyv sociálnych sietí a silná nenávisť v spoločnosti až po atentát na predsedu vlády.
Dúfam a veľmi si želám, aby sme aj na tú aktuálnu, zmenenú alebo inú bezpečnostnú situáciu, reagovali múdro a s rozvahou. A veľmi si želám, aby vlna ľudskosti a solidarity vydržala čo najdlhšie.
Máte bohaté skúsenosti s médiami. Vidíte to tiež tak ako mnohí vládni politici, že hlavným rozsievačom nenávisti sú kritické slobodné médiá?
Demokracia bez slobodných médií nemôže existovať. Médiá sú súčasťou krvného obehu spoločnosti. Prinášajú informácie nám všetkým občanom, aby sme sa mohli zodpovedne rozhodovať.
Slobodné médiá nie sú samozrejmosťou. Ak si ich nebudeme chrániť, ak sa o ne nebudeme zaujímať a bojovať korektnými politickými nástrojmi, tak o ne môžeme prísť a veľmi ľahko sa môže demokracia preklopiť na totalitu. Ja si ju pamätám ešte spred roka 1989 a pamätám si, ako vyzerala karikatúra slobody prejavu alebo slobody médií. A malo to veľmi ďaleko od toho, čo žijeme.
Ako diskutovať s ľuďmi, ktorí sú autenticky presvedčení napríklad o tom, že ste americká agentka? Ako žiť a diskutovať v krajine, kde nejaká možno aj nemalá časť ľudí verí aj bludom?
Myslím si, že ak je na tej druhej strane alebo na oboch stranách ešte vôľa vnímať a počúvať sa navzájom, hoci vieme, že máme rozdielne pohľady, názory, hodnoty, tak to je dôležitý prvý predpoklad.
Horšie je to vtedy, ak niektorí ľudia k vám pristupujú s apriórnou nedôverou, ak vás naozaj majú za americkú agentku, lebo im to tak ľudia, ktorým dôverujú, ponúkli. Ako zdôvodníte, že nie ste Marťan? Naozaj nemám dôkazy o tom, že nie som niečo, čo nie som.
A jediné, o čo som sa tých päť rokov pokúšala, je pri akomkoľvek osobnom stretnutí pôsobiť rešpektujúco, vľúdne, ľudsky. A možno niektorí ľudia si aspoň pootvorili dvierka, alebo ma zatratili. Ale na to majú právo. Ašpirácia byť prezidentkou všetkých neznamená naivnú predstavu, že sa všetkým budem páčiť, ale moju absolútnu povinnosť prihovárať sa všetkým a slúžiť všetkým. Aj tým, ktorí ma zatratili.
Poďme sa rozprávať aj o nenávisti a vyhrážkach, pretože vy ste vo svojom mandáte zažili bezprecedentné útoky na prezidentský úrad. Koľko z toho pripisujete aj tomu, že ste prvá žena v tomto úrade?
Priznám sa, že som si to na začiatku ani tak neuvedomovala. Keď som sa rozhodla kandidovať, tak som sa rozhodla samu seba nelimitovať. Jednoducho idem, snažím sa byť dobrá a ako ja hovorievam, byť ženou nie je kvalifikácia.
Faktom je, že potom sa začala časť toho hejtu a nenávistných prejavov, ktoré mali vyslovene základ v tom, že som žena. Ale samozrejme, nebolo to iba o tom. Je to širšie a je to, žiaľ, súčasť nízkej politickej kultúry, že tie útoky, ktoré boli osobné, ponižujúce, dehumanizujúce, boli aj o tom, že som žena v slovenskej politike.
Pravidelne chodíte na políciu, chodia vám vyhrážky smrťou, mali ste niekoľkokrát ohlásenú bombu vo vašom dome, vaše dcéry mali ochranku. Vyvrcholilo to útokom ženy, ktorá k vám preliezla cez plot. Dá sa s tým naučiť žiť? S takouto úrovňou nenávisti?
