BRATISLAVA. Slovensko zrejme ešte nikdy nemalo také silné zastúpenie antivaxerov medzi vládnymi politikmi ako dnes. Napriek tomu práve táto vláda prichádza so zákonom, ktorý by mohol dostať odporcov očkovania na dva roky do väzenia.
Opatrenia známe ako lex atentát, ak prejdú tak, ako to vláda navrhuje, sa totiž nečakane dotknú aj neplatičov menších pokút od štátu. Také pritom chodia aj v situácii, ak niekto odmietne povinné očkovanie, prípadne ak odmietne dať zaočkovať svoje deti.
Štandardne dostávajú ľudia po odmietnutí povinného očkovania pokutu 331 eur. Nejde o úplne ojedinelé prípady. Len minulý rok udelili hygienici za tento priestupok 395 pokút v celkovej sume prevyšujúcej 30-tisíc eur.
Fico bude mať doživotnú rentu, protesty aj pred jeho domom budú zakázané. Lex atentát je na svete Čítajte Aktuálny návrh zákona, ktorým vláda reaguje na atentát na premiéra Roberta Fica, by mal mať dosah aj na neplatičov z tejto skupiny. Hovorí totiž, že ak „bez vážneho dôvodu niekto nesplní povinnosť zaplatiť pokutu alebo obdobnú sankciu peňažnej povahy uloženú rozhodnutím štátneho orgánu v malej výške“, pôjde o marenie výkonu úradného rozhodnutia. Tento trestný čin pozná Trestný zákon už dnes a hrozí zaň dvojročné väzenie.
Ak teda nezaočkovaný človek neposkytne relevantný dôvod, napríklad zdravotný, pre ktorý odmietol očkovanie, súdy ho budú môcť poslať za mreže alebo v lepšom prípade vyviazne s podmienkou, hoci stále aj so zápisom v registri trestov.
Dočítate sa:
- koho všetkého sa týka hrozba dvojročného väzenia,
- ako návrh súvisí s nenávistnými výrokmi na internete,
- ako vláda argumentuje za zvýšenie sankcií.
Protirečivý ústavný zákaz
O dôvode sprísňovania Trestného zákona v tomto bode hovorí predkladateľ novely lex atentát, ktorým je ministerstvo obrany, len všeobecne.
„Dôvodom je snaha reagovať na prípady svojvoľného ignorovania ukladaných peňažných sankcií, ktorým sa podrýva autorita administratívneho trestania orgánmi štátu, ako aj nedostatočný odstrašujúci efekt výkonu správneho rozhodnutia,“ uviedol rezort pod vedením Roberta Kaliňáka do dôvodovej správy návrhu.
Ten v stredu schválila vláda a budúci týždeň by o ňom mal v skrátenom konaní rozhodovať parlament.
Denník SME požiadal o stanovisko k zamýšľanému prísnejšiemu trestaniu antivaxerov – neplatičov aj vládneho splnomocnenca na prešetrenie manažovania pandémie covidu Petra Kotlára z klubu SNS. Ten je známym odporcom očkovania.
Na telefonáty ani zaslané otázky Kotlár nereagoval.
Kotlárov vplyv v zdravotníctve rastie. Jeho známy a sused je šéfom sekcie na ministerstve Čítajte Možné zatváranie neplatičov sa však ani zďaleka netýka len antivaxerov. Ide aj o ľudí, ktorí nezaplatia napríklad pokutu za dopravný priestupok, hoci tú neraz dostávajú už len poštou na základe objektívnej zodpovednosti. Môže ísť tiež o rodičov, ktorí neplatia výživné na svoje deti, či o ľudí s pokutou za chýbajúcu STK či sankciou od Sociálnej poisťovne napríklad za nedodržanie PN.
Advokát Igor Ribár hovorí, že návrh, zjednodušene povedané, zavedie trestanie dlžníkov, ktorých veriteľom je štát. Paradox vidí v tom, že na Slovensku platí ústavný zákaz postihovať trestom odňatia slobody občanov za neschopnosť plniť záväzky.
„Po novom by to teda vyzeralo tak, že za súkromné dlhy vás nemôžu zavrieť, ale ak budete dlhovať štátu, tak to bude rovno trestný čin,“ pozastavuje sa advokát. Navrhovanú novinku preto opisuje ako absolútne nepochopenie úlohy trestnoprávnej politiky štátu.
Otázkou tiež je, ako by súdy riešili vysvetlenie, že niekto jednoducho nemal na zaplatenie pokuty. Ak by to totiž súdy akceptovali, trestať by sa mohli len majetnejší ľudia.
„Štát nemôže umelo vytvárať kriminalitu tým, že si jedného dňa bez bližšieho zdôvodnenia povie, že nezaplatenie pokuty bude trestný čin,“ pokračuje Ribár, ktorý problém vidí aj v nešťastnej formulácii trestného činu. Aplikačné problémy by totiž spôsobila zrejme už len otázka, čo sú vážne dôvody na nezaplatenie a čo už také dôvody nie sú.
Množstvo pokút sa v súčasnosti generuje automaticky, pripomína Ribár. Ide o pokuty za dopravné priestupky v rámci objektívnej zodpovednosti, ale napríklad aj sankcie za chýbajúcu STK, rôzne poriadkové pokuty v súdnych konaniach či pokuty v stavebnom konaní.
Pokuty aj za online priestupky
Pokutovanie by sa pritom už čoskoro malo podľa navrhnutého zákona bežne týkať aj tzv. hate speechu, teda nenávistných výrokov v online priestore. Súčasťou lex atentátu je totiž aj doplnenie priestupkového zákona o explicitnú zmienku o tom, že priestupku sa možno dopustiť aj v online priestore.
„Nejde o meritórnu zmenu právnej úpravy, ale skôr o zdôraznenie toho, že ani online priestor nie je neprávnym priestorom, v ktorom by neplatili právne normy SR, voči adresátom práva,“ píše sa v dôvodovej správe návrhu.
Zvyšovať sa majú tiež samotné sankcie za priestupky. Ak niekto naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním sa, nepravdivým obvinením či hrubým správaním, horná hranica hroziacej pokuty už nebude 99 eur, ale rovno tisíc eur. Obdobne stúpnu aj pokuty za iné druhy priestupkov.
Zvyšovanie sankcií vysvetľujú predstavitelia vlády snahou o efektívnejšie odstrašenie ľudí od prejavov, za ktorými vidia polarizáciu spoločnosti.
Už vopred pritom Kaliňák aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok avizujú ďalšie opatrenia v tomto smere, ktoré by mali byť súčasťou lex atentátu 2. Známe by mali byť po lete, pričom sa bude hovoriť dokonca o trestnoprávnej rovine.
„Ďalšie opatrenia, ktoré sa budú týkať či už nejakých práv na slobodu prejavu, sprísňovania a podmienok hrubých a vulgárnych verbálnych útokov, budeme pravdepodobne predkladať k septembrovej schôdzi preto, aby sme prešli aj širokou diskusiou,“ avizoval Kaliňák.
