BRATISLAVA. Ministerstvo životného prostredia je najhoršou inštitúciou v počte nesplnených úloh z Plánu obnovy a odolnosti SR.
Zhodujú sa na tom aktivisti z Klimatickej koalície a Priateľov Zeme.
Vyzvali preto šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu (nominant SNS), aby začal skutočne pracovať na plnení úloh.
„Vláda by mala urýchlene pristúpiť k náprave, a to najmä v pokračovaní reforiem, prepracovania zákonov a hľadania ciest na odstránenie prekážok v plnení cieľov. Ak bude envirorezort pokračovať ako doteraz, Slovensko môže prísť o viac ako tri miliardy eur,“ uviedla Dana Mareková z Klimatickej koalície.
Najpomalší v plnení plánu
Mareková spresnila, že podľa aktualizovanej správy z 22. mája o pokroku v implementácii Plánu obnovy a odolnosti SR vyplýva, že ministerstvo životného prostredia je najpomalšou vládnou inštitúciou pri plnení plánu.
Tarabu nezaujímajú a robia vraj pseudoprojekty. Slovenská mimovládka je finalistom na Oscara za ochranu prírody Čítajte Dokončené načas ani splnené úlohy envirorezort nemá žiadne. Z celkovo 13 úloh je osem úloh nesplnených v termíne a päť úloh je splnených s miernym pokrokom.
„Aj vo februárovej vládnej správe bolo najmenej schopným rezortom. Slovensko si nemôže dovoliť stratiť viac ako 3 miliardy eur kvôli tvrdohlavému prístupu ministerstiev, kde zaostáva najmä envirorezort. Popri tom sa v rýchlosti pripravujú zákony, ktoré súvisia s plánom obnovy, ale ich návrhy rozhodne nespĺňajú pôvodný zámer. Ide aj o zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), zákon o krajinnom plánovaní, či už schválený zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície,” povedal Juraj Melichár z Priatelia Zeme.
Zanedbaná dekarbonizácia aj obnoviteľné zdroje
Doplnil, že problémové sú aj oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, a to dekarbonizácia priemyslu, schéma Obnov dom a Podpora domácností ohrozených energetickou chudobou.
Podľa Melichára majú problémy aj časti kapitoly REPowerEU v prípade metodík a pilotných oblastí vhodných na rozvoj veternej energie.
„V časti Zelená ekonomika, ktorá sa týka najmä adaptačných opatrení, sú v rizikovej skupine majetkové vysporiadanie sa so súkromnými vlastníkmi v národných parkoch, revitalizácia vodných tokov a reforma krajinného plánovania,“ doplnil Melichár.
„Ministerstvo za takmer trištvrte roka vlády viac času venuje vyhadzovom vo svojej pôsobnosti ako venovaniu sa tomu, aby Slovensko profitovalo z európskych financií. Na takéto politické hry nemáme čas. Následky zmeny klímy budú stále horšie a my momentálne robíme veľmi málo pre to, aby sme ľudí na Slovensku pred nimi ochránili. Aj keď to vyzerá, že minister pochopil, že ak nechce o tieto financie prísť, musí začať konať,” povedala Mareková.
Experiment odsúdený na neúspech
Tomáš Taraba v reakcii kritizoval Plán obnovy a odolnosti SR, ktorý bol podľa neho pripravený bývalou vládou bez zapojenia sociálnych partnerov, zamestnávateľov či zástupcov regiónov.
„Experiment, keď sa úradníci v Bratislave hrali na sociálnych inžinierov, bol od začiatku odsúdený na neúspech," povedal Taraba s tým, že napriek tomu ministerstvo plánuje dokončiť niektoré projekty a zachrániť finančné prostriedky pred ich prepadnutím.
Šéf envirorezortu dodal, že jeho ministerstvo intenzívne spolupracuje s Úradom podpredsedu vlády pre Plán obnovy a odolnosti Petrom Kmecom a taktiež vedie konštruktívne rokovania s Európskou komisiou. „Urobíme všetko pre to, aby tieto peniaze neprepadli, ale boli použité na dekarbonizačné či iné zmysluplné environmentálne projekty," zdôraznil Taraba.
Vicepremiér Taraba tiež odmieta, aby o hospodárskom rozvoji a environmentálnych pravidlách rozhodovali predovšetkým úradníci či aktivisti.
Kritizuje aj tzv. goldplating, teda uplatňovanie prísnejších pravidiel ako vyžaduje legislatíva EÚ, čo sa podľa neho deje aj v procesoch EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie).
„Navrhovaná zmena EIA má za cieľ vrátiť Slovensko medzi civilizované štáty, kde každý, kto požiada o povolenie, vie, čo sa od neho požaduje a v akom horizonte povolenie získa. Vypaľovanie investorov mimovládkami sa skončí," uviedol minister.
Podľa Tarabu bol pôvodný zákon o krajinnom plánovaní pripravený bývalou vládou ako diktát, čo môžu a nemôžu samosprávy robiť na svojom území. „Takýto zákon nemá v EÚ v tejto podobe nikto a bol by výraznou komplikáciou pre ďalšie územné plánovanie," uviedol Taraba.
Preto bol zákon upravený tak, aby splnil podmienky a nebol prekážkou na vyplatenie peňazí z Plánu obnovy.
„Legislatíva vytvára priestor na lepšie plánovanie do budúcnosti a samosprávam dáva jednoznačné právo záväzne sa vyjadrovať k plánom na ich území," zdôraznil na záver vicepremiér Taraba.
