Iršava je malé mestečko na západe Zakarpatskej oblasti na Ukrajine. V prvej Československej republike bolo jej súčasťou. Taras Tsohla, ktorý sa tu narodil, vie po ukrajinsky, rusky, rusínsky, anglicky a teraz už aj po slovensky a trochu po nemecky.
V Banskej Bystrici študuje medzinárodné vzťahy, je tu už tri a pol roka, prišiel ešte pred vojnou, aby si urobil bakalárske štúdium, naučil sa jeden jazyk navyše a získal nové skúsenosti. Na magisterský stupeň sa však už na Ukrajinu nevracia. Od vypuknutia vojny doma nebol.
Má 20 rokov a cez leto pracuje v Spojených štátoch, po prázdninách bude piatak na Univerzite Mateja Bela, na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov.
Karpaty, Čierne more a boršč
Iršava leží na brehoch rieky Iršavka a je obklopená malebnou prírodou Karpát. Malé mesto s desaťtisíc obyvateľmi má bohatú históriu aj silné kultúrne dedičstvo, ktoré zahŕňa rôzne etnické skupiny vrátane Ukrajincov, Maďarov a Rumunov.
Najbližšie väčšie mesto je Mukačevo. Pre vojnu niektorí z Iršavy odišli, skôr ale pribúdajú vnútorní presídlenci.
Práve okolité Karpaty, Čierne more a boršč je to, čo má Taras na rodnej Ukrajine rád. Najradšej má však ľudí. „Cítim, že to sú moji ľudia, sú takí ako aj ja, medzi nimi sa cítim dobre a pohodlne,“ hovorí.
Deň, keď vypukla vojna
Taras už dva dni pred začiatkom invázie intenzívne sledoval správy. Čo sa deje, zistil 24. februára 2022 napoludnie. Noc predtým nespal, a tak vstával neskôr. Spolubývajúci na internáte mu povedal, čo sa stalo. „Hneď som začal čítať všetko, čo sa deje, čo stalo v noci a ráno, volal som mame, bola v strese, už nevedela vybrať peniaze z bankomatu,“ spomína na ten deň.
Po obede mal prednášku na univerzite a podvečer bol v Banskej Bystrici protest pred ruským generálnym konzulátom. „Išiel som naň,“ hovorí.
„Vôbec som to nečakal,“ povie o totálnom napadnutí Ukrajiny. „Myslel som si, že to bude taká malá vojna,“ dodáva. Že sa bude diať len v oblastiach, ktoré boli pod kontrolou Ruskej federácie, teda v Doneckej a Luhanskej oblasti. Nikdy si nepomyslel, že to bude totálna agresia.
Taras v Banskej Bystrici, kde dnes študuje medzinárodné vzťahy. (zdroj: Archív TT)Ukrajina, aká bola, sa už nevráti
Čo cíti dnes Taras k Ukrajine po takmer štyroch rokoch na Slovensku? „To je dobrá otázka,“ vraví a zamyslí sa.
Hovorí, že „jeho“ Ukrajina bola tá pred dvoma rokmi, pred vojnou. Teraz sa krajina veľmi zmenila. Stále však cíti, že je to jeho domov, má tam rodinu aj kamarátov.
„Niekedy si ale hovorím, či tam mám naozaj stále kamarátov, prešla dlhá doba, oni sa zmenili, ja som inde, nevidíme sa,“ vysvetľuje. „Skôr to bude tak, že mám vo svojej hlave romantický obraz Ukrajiny, ktorý som si zapamätal,“ dodá.
Ukrajina taká, aká bola, sa podľa Tarasa už nikdy nevráti.
