BRATISLAVA. Nového prezidenta Petra Pellegriniho čaká rozhodnutie, či vymenuje Pavla Gašpara za šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS). Pellegrini tak ukáže, či bude nadstraníckym prezidentom.
Uviedla to Nadácia Zastavme korupciu s tým, že Gašpar zatiaľ dôveryhodne nevysvetlil, ako prišiel k svojmu majetku. Podľa analýzy nadácie totiž nie je možné, aby si naň zarobil, ako to Gašpar tvrdí.
Majetok neúmerný príjmom. Bez vysvetlenia
Nadácia hovorí o dvoch nehnuteľnostiach, ktoré vlastní, pričom k týmto prišiel ešte v čase, keď bol zamestnancom štátnej správy s platom 800 až 1 800 eur.
„Ak by si chcel na kúpu našetriť, musel by si mesačne odhadom odložiť vyše dvetisíc eur," uviedla nadácia a dodala, že okrem týchto dvoch domov vlastní Gašpar aj byt, a chatu.
Nadácia Zastavme korupciu zrekapitulovala, že Gašpar si kúpil dva domy v roku 2016. Jeden starší dom si kúpil spoločne s manželkou bez hypotéky v Nitre pod Zoborom a má teda polovičný podiel. Hodnota domu bola v tom čase okolo 100-tisíc eur, no v súčasnosti sa zo staršieho domu stala luxusná vila, pričom podľa odhadov nadácie prerábka mohla stáť približne 200-tisíc eur.
V tom istom roku si kúpil v Nitre aj ďalší rodinný dom, ktorý v dobe kúpy mohol stáť rovnako približne 100-tisíc eur. V súčasnosti sa podľa nadácie môže jeho hodnota pohybovať okolo 220-tisíc eur.
„Gašpar neodpovedal na otázky týkajúce sa jeho majetkov, ktoré nadácia zaslala na SIS, kde pracuje. Zastavme korupciu sa preto pokúsila zrátať jeho príjmy v čase, keď získal uvedené nehnuteľnosti,“ vysvetlila nadácia s tým, že vtedy pracoval ako štátny úradník kde mohol zarobiť maximálne 1 800 eur.
„Podľa jeho životopisu v rokoch 2011 a 2012 pracoval ako vyšetrovateľ na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Nitre, zrejme ako policajt čakateľ, teda nemal dostávať osobný príplatok. V rokoch 2012 a 2013 bol vyšetrovateľom na úrade boja proti organizovanej kriminalite. Od roku 2013 pôsobil ako štátny úradník v kancelárii Súdnej rady SR a na Najvyššom súde SR a v rokoch 2016 až 2019 ako vyšší súdny úradník na Okresnom súde v Nitre. Plat súdneho úradníka v tom čase predstavoval asi 800 eur,“ spresnila nadácia s tým, že na kúpu jedného domu, polovicu ďalšieho domu a bytu s garážou by potreboval zarobiť približne 235-tisíc eur.
„Ak by sme zobrali do úvahy, že byt s garážou kúpil celý na hypotéku, a odpočítali by sme ho od tejto sumy, potreboval by mať v roku 2016 zarobenú sumu 150-tisíc eur. Banky však v roku 2016 už zrejme neposkytovali stopercentné hypotéky," uviedla nadácia s tým, že dôležitá je aj skutočnosť, že Gašpar začal pracovať v roku 2011, dovtedy študoval a musel by ročne za šesť rokov odložiť 25-tisíc eur, čo je mesačne viac ako dvetisíc eur.
„Toľko nezarábal. Okrem toho by sme museli pripustiť, že by na živobytie za šesť rokov neminul ani euro a nešiel by na žiadnu dovolenku,“ doplnila nadácia, ktorá je názoru, že Gašpar ako najvyšší predstaviteľ SIS by mal majetkové pomery vysvetliť, aby nevzbudzoval žiadne podozrenia.
Väčšie kompetencie na skúmanie pôvodu majetku
Majetkové priznania politikov a vysokých štátnych úradníkov, ako je Gašpar, sú podľa Zastavme korupciu v súčasnosti málo konkrétne a neumožňujú verejnosti kontrolu, či osoba vo verejnej funkcii neprimerane zbohatla, alebo či jej majetok zodpovedá oficiálnym príjmom.
Nadácia Zastavme korupciu spolu s Via Iuris preto navrhujú v rámci posilnenia právneho štátu aj reformu majetkových priznaní.
„Kontrolovať by ich mal nezávislý orgán. Napríklad by sa mohli rozšíriť kompetencie súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten by mal mať prístup aj do databáz štátu tak, aby bola kontrola efektívna,“ uzavrela Nadácia Zastavme korupciu.
Gašpar sa odvoláva na bezpečnostnú previerku
Pavol Gašpar v tejto súvislosti uviedol, že si svoju zákonnú povinnosť vo vzťahu k majetkovému priznaniu riadne a včas splnil.
„Moje majetkové pomery boli posudzované v rámci bezpečnostnej previerky, ktorú mám, mimochodom, už od roku 2013. Nevidím preto dôvod reagovať na účelové tvrdenia čurillovskej mimovládnej organizácie, v ktorej vo vedení je Ľubomír Daňko, bývalý riaditeľ NAKA, známy tým, že vyšetroval sám seba za údajný úplatok v hodnote 250-tisíc eur," uzavrel Gašpar.
