BRATISLAVA. Vo vládnych zmenách v tzv. lex atentát by ešte v druhom čítaní mohli nastať drobné úpravy.
Pripustil to minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) po utorkovom rokovaní brannobezpečnostného výboru v Národnej rade SR.
Zmeny by sa mohli týkať napríklad pokút pre obce v súvislosti so zákazom protestov v obytných zónach.
Kaliňák ozrejmil, že už predložený návrh zákona má zadefinovať systém ochrany ľudí pri výkone ich povolania, pri opozičných aj koaličných ústavných činiteľoch, ale aj odstrániť najväčšie riziká pnutia, napríklad vzájomné narúšanie prípadných zhromaždení.
Pri deeskalácii napätia považuje za dôležité aj odstránenie zamieňania si verejného lynču s protestami.
"Protestuje sa kvôli práci, výkonu, tak pred ministerstvami, príslušnými úradmi. To je priestor, kde sa má prejavovať nesúhlas," podčiarkol.
Jedna z vecí, ktorá by sa mohla upraviť, sa týka pokút pre obce pri zhromaždeniach. Navrhované ustanovenia mali podľa neho prispieť k tomu, aby sa brali vážne napríklad výzvy polície. Odmieta, že by bolo účelom zakazovanie zhromaždení.
Na lex atentát môžu doplatiť antivaxeri. Za nezaplatenie pokút by mohli dostať dva roky väzenia Čítajte "Je dosť pravdepodobné, že v druhom čítaní prejde aj toto opatrenie určitou zmenou," povedal minister. Problém podľa neho nenastane ani pri fabrikách či skládkach.
"Tam majú záujem hlavne obyvatelia zóny," doplnil s tým, že v takýchto prípadoch je predpoklad súhlasu obyvateľov so zhromaždením.
Kaliňák tiež avizoval, že v septembri alebo októbri pribudnú zrejme aj ďalšie zmeny v súvislosti s atentátom. Týkať by sa mohli niektorých otázok slobody prejavu či práva na odpoveď a ochrany osobnosti. Má ísť o nastavenie hraníc fungovania v slušnej spoločnosti.
"Nie je možné, aby niekto mal výhodu silového postavenia," podotkol s tým, že nemožno zverejniť akúkoľvek informáciu bez toho, aby mala dotknutá strana možnosť sa brániť. Minister očakáva, že k týmto zmenám bude širšia diskusia a nepôjdu skráteným legislatívnym konaním.
