BRATISLAVA. Národná rada by mala prijať vyššie záruky na ochranu ústavného práva zhromažďovania občanov. Neplatenie pokút by sa ako trestný čin nemalo kvalifikovať.
V súvislosti s návrhom zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike (tzv. lex atentát) to uviedol verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Svoje poznámky a odporúčania k navrhovanej legislatíve tlmočil v pondelok (17. 6.) podpredsedovi vlády a ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi i NR SR.
Dobrovodský zdôraznil, že jeho podnety plne rešpektujú spoločenský a bezpečnostný kontext, v ktorom je návrh zákona predkladaný. Výhrady má však napríklad k ustanoveniam, zužujúcim okruh miest, na ktorých je možné zhromaždenie uskutočniť.
Dobrovodský pripomenul európske judikáty, z ktorých vyplýva, že zákaz konania zhromaždenia na určitom mieste musí byť vždy zakotvený jasne a presne len na dosiahnutie sledovaného cieľa.
"Považujem za dôležité, aby návrh zákona obsahoval dostatočné záruky, ktoré zabránia extenzívnemu výkladu dôvodov na zákaz zhromaždení. Hrozba, pre ktorú sa má obmedziť právo zhromaždiť sa, musí byť priama a reálna, nielen hypotetická," dodal ombudsman.
Na lex atentát môžu doplatiť antivaxeri. Za nezaplatenie pokút by mohli dostať dva roky väzenia Čítajte Poukázal i na to, že hoci navrhovaná novela zákona o Policajnom zbore zavádza nové oprávnenie policajta požadovať od prevádzkovateľov elektronických komunikačných služieb údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie, predmet telekomunikačného tajomstva, ako napríklad meno, priezvisko či telefónne číslo osoby možno žiadať len na základe písomného súhlasu zákonného sudcu.
Otázniky má Dobrovodský aj pri návrhu zaviesť novú skutkovú podstatu trestného činu neuhradenia pokuty. Poukázal pritom na to, že už v súčasnosti je neuhradenie pokuty dôvodom na začatie správnej exekúcie.
"Tento nástroj je dostatočne efektívny na vymáhanie pokút bez potreby kriminalizácie jednotlivcov, čo by len zbytočne zaťažovalo trestnoprávny systém a súdy," upozornil.
"Tento návrh by bol, navyše, v rozpore s trendom zvyšovania hranice malej škody, ktorý bol doteraz obhajovaný ako krok smerujúci k zmierneniu trestnoprávnych dôsledkov pre menej závažné porušenia zákona," dodal verejný ochranca práv.
Tzv. lex atentát, ktorého návrh schválila vláda, predpokladá zákaz zhromaždení v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta SR, vlády SR či všeobecného súdu.
V prípade Ústavného súdu SR by mal platiť zákaz zhromaždenia v okruhu 100 metrov od jeho sídla. Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia, chce napríklad zamedziť protestom pred obydliami.
