BRATISLAVA. Tzv. lex atentát, balík zákonov predložených po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer), prerokuje parlament v skrátenom legislatívnom konaní. Odobrili to poslanci Národnej rady.
Balík zákonov má riešiť niektoré opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku.
Zákaz zhromaždení by mohol platiť v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta, vlády či všeobecného súdu. V prípade Ústavného súdu by mal platiť zákaz zhromaždenia v okruhu 100 metrov od jeho sídla.
Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia. Chce napríklad zamedziť protestom pred obydliami.
Prezident, predseda Národnej rady a premiér by mali mať priznané právo na "primerane vybavenú nehnuteľnosť". Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii dve volebné obdobia, by zároveň mali mať právo na doživotný plat.
Prihlásilo sa jedenásť rečníkov
Do diskusie k tzv. lex atentát sa v utorok podvečer prihlásilo 11 rečníkov písomne.
Podľa rokovacieho poriadku môže písomne prihlásený poslanec rečniť maximálne 20 minút, ak je prihlásený za klub, tak pol hodiny.
Zákonodarcovia môžu na jednotlivých rečníkov reagovať faktickými poznámkami, jedna môže trvať najviac dve minúty.
Po vystúpeniach písomne prihlásených poslancov bude množné sa prihlásiť do diskusie ešte ústne. Hocikedy môžu požiadať o slovo členovia vlády, premiér, podpredsedovia a predseda Národnej rady.
Parlament začal rokovať o lex atentát. Zdroj: TASR
Koalícia sa ponáhľa
V úvode diskusie predstavil návrh minister obrany Robert Kaliňák zo Smeru.
Zástupcovia vládnej koalície trvali na dôvodnosti skráteného legislatívneho konania k tzv. lex atentát.
Kaliňák zo Smeru počas diskusie v pléne Národnej rady hovoril o jasných dôvodoch na zrýchlený režim. Verí v rýchle prijatie legislatívy, aby sa situácia mohla postupne upokojiť.
Žilinka má výhrady k niektorým častiam návrhu lex atentát, poslal list Žigovi Čítajte "Dôvody na skrátené legislatívne konanie sú dané čistejšie ako kedykoľvek inokedy práve potrebou ochrany všetkých tých, ktorí sa aktívne podieľajú na verejnom živote," zdôraznil Kaliňák.
Zopakoval, že lex atentát má pomôcť k upokojeniu, zmenšeniu trecích plôch či zníženiu rizika napätia na zhromaždeniach.
Tibor Gašpar zo Smeru poukázal na aktuálnu situáciu v spoločnosti. Podčiarkol potrebu ochrany verejných činiteľov. Pripomenul, že vyhrážkam čelia aj viacerí poslanci.
Mimoriadne okolnosti preto podľa Gašpara môžu stále pretrvávať, preto treba zmeny prijať. Apeloval aj na predchádzanie eskalácii napätia a obhajoval dôvody na skrátené legislatívne konanie. Deklaroval, že vláda nechce občanom obmedzovať práva. Má však podľa neho záujem zabezpečiť ľuďom právo na pokojné protesty a zvýšiť na nich bezpečnosť.
Ján Mažgút zo Smeru rovnako odmieta, že by mal lex atentát obmedzovať práva občanov. Citoval dôvodovú správu, podľa ktorej sa upravujú niektoré podmienky zhromažďovania, a to v súlade s medzinárodným dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd.
Ďalší poslanec Smeru Richard Glück pripomenul, že v krajine spáchali atentát na premiéra a pýta sa, kedy inokedy je dôvod na zrýchlené prijatie zmien.
Minister dopravy Jozef Ráž, ktorý je nominantom Smeru, sa vyjadril k výhradám opozície o návrhu na doživotnú rentu dvojnásobnému premiérovi či predsedovi parlamentu.
Ráž poznamenal, že aj renta prezidenta má svoj účel, aby vedel dôstojne dožiť život a nebol nútený sa zamestnať. Myslí si, že od štvornásobného premiéra nebude nikto čakať, že čas do dôchodku strávi tým, že sa zamestná v nejakej firme. Čo sa týka bezpečnosti, situácia sa podľa neho eskaluje. Poukázal aj na hrozby smerujúce voči poslancom parlamentu.
"Ak vytvárame nástroje pre zvýšenú ochranu politických činiteľov, malo by sa to udiať čo najrýchlejšie," dodal minister dopravy.
Opozícia má k lex atentát viacero výhrad. Zdroj: TASR
Dôvod na skrátené konanie nevidia
Opozícia namietala skrátené legislatívne konanie. Apelovala na riadny legislatívny proces a diskusiu.
Zuzana Mesterová z PS si myslí, že nie sú splnené požiadavky na skrátené konanie a dôvody predkladateľa označila za domnelé a neodrážajúce skutočnú situáciu. Tvrdí, že aj súčasná legislatíva umožňuje poskytnúť ochranu všetkým verejným činiteľom, ktorým by hrozilo nebezpečenstvo. Nevidí preto dôvod na zmenu v zrýchlenom režime.
Rovnako podľa Mesterovej podmienky nespĺňajú ani ustanovenia týkajúce sa obmedzenia práva na zhromažďovanie a ďalšie. Podotkla, že lepšie by bolo dať takejto citlivej veci priestor na riadnu diskusiu.
Mária Kolíková z SaS taktiež spochybnila opodstatnenosť skráteného legislatívneho konania. Volá po diskusii o navrhovaných opatreniach. Viaceré v nej evokujú opatrenia pre policajný štát. Nesúhlasí s tým, aby sa ochrana prideľovala automaticky podľa funkcie, napríklad predsedom parlamentných strán. "Treba ju poskytnúť tým, ktorí ju potrebujú," myslí si.
Kolíková poukázala aj na personálne kapacity úradu na ochranu ústavných činiteľov. V návrhu lex atentát jej chýba riešenie podstaty situácie v spoločnosti. Zle podľa nej funguje napríklad vyhľadávanie páchateľov vyhrážok.
Naopak, doživotná renta podľa Kolíkovej na zlepšenie bezpečnostnej situácie nikomu nepomôže. Zdôraznila tiež potrebu citlivého prístupu k zásahom do práva na zhromažďovanie.
Klub hnutia Slovensko návrh na skrátené legislatívne konanie nepodporí. Poslanec Gábor Grendel zdôvodnil, že viaceré ustanovenia nespĺňajú príslušné podmienky, napríklad doživotný plat pre premiéra Roberta Fica alebo doživotná ochranka. Uvítal by riadny legislatívny proces.
Za sporné považuje Grendel v návrhu aj prideľovanie ochranky pre predstaviteľov opozičných strán. Podčiarkol, že aj dnes môže minister vnútra rozhodnúť o poskytnutí ochranky v prípade pocitu ohrozenia. Pripomenul tiež výhrady Súdnej rady.
Podľa lídra KDH Milana Majerského predložený zákon nerieši zvýšenú ochranu ústavných činiteľov.
"Jednak preto, že ide v zrýchlenom legislatívnom procese, jednak preto, že nerieši podstatu veci," zdôvodnil. Vyzval vládu, aby návrh stiahla a apeloval na riadny legislatívny proces. Podotkol, že vyšetrovanie atentátu stále nie je uzavreté.
Návrh zákona podľa Majerského mal prísť až po došetrení prípadu a príslušnej expertíze. Neprekáža mu zámer zabezpečiť bývanie pre najvyšších ústavných činiteľov.
Predseda KDH sa nebráni ani obmedzeniu zhromaždení pred obydliami politikov. Témou podľa neho môže byť aj renta, no nie v skrátenom konaní. V prípade jeho schválenia avizuje pozmeňovacie návrhy.
