BRATISLAVA. Lex atentát je v tejto podobe zlý, ľahko zneužiteľný a nemôžeme zaň takto zahlasovať. Na tlačovom brífingu to uviedol predseda hnutia Progresívne Slovensko (PS) Michal Šimečka.
Zdôraznil, že volali ako po vyšetrení atentátu na predsedu vlády Roberta Fica (Smer), tak aj po preskúmaní toho, ako vôbec k takej udalosti, akou je atentát na premiéra, mohlo dôjsť. Následne mala podľa Šimečku prebehnúť široká diskusia medzi politickými predstaviteľmi, pričom mal byť na zmenách dosiahnutý konsenzus medzi nimi. Nič z toho sa podľa neho ale nestalo.
Šimečka poukázal, že vláda bez analýzy predložila návrh takzvaného lex atentátu v skrátenom legislatívnom konaní, čiže bez širšej diskusie alebo medzirezortného pripomienkového konania.
Lex atentát: Čo prekáža PS
Návrh tiež podľa progresívcov obsahuje mnoho vecí, ktoré s atentátom či prevenciou pred podobnými udalosťami, nesúvisia. V tomto smere Šimečka poukázal napríklad na doživotnú rentu pre predsedu vlády, pričom jediným premiérom, ktorý spĺňa podmienky nastavené zákonom, je práve Robert Fico.
Rovnako v návrhu PS vníma i nebezpečný zásah do práva na zhromažďovanie, zároveň je v tomto smere podľa Šimečku prenášaná zodpovednosť na obce.
Šéf PS tiež akcentoval, že voči takzvanému lex atentát majú výhrady aj ombudsman Róbert Dobrovodský či generálny prokurátor Maroš Žilinka.
„Úprimne nerozumiem, prečo je nutné urobiť to takto rýchlo, v skrátenom legislatívnom konaní, bez možnosti diskusie? Prečo to musí byť všetko v jednej parlamentnej tlači, v rámci jedného balíka?," spytoval sa Šimečka a podotkol, že v návrhu sú i veci, ktoré podľa nich majú zmysel.
Avizoval tiež, že hnutie PS podá k návrhu pozmeňujúce návrhy.

Zákon kritizuje aj KDH
Stiahnutie zákona lex atentát žiada aj KDH. Požaduje ho dopracovať a posunúť do riadneho legislatívneho konania.
Kresťanskodemokratické hnutie upozornilo, že návrh nerieši ochranu ústavných činiteľov, ani bezpečnosť ľudí. Podľa KDH je najskôr potrebné vyhodnotenie atentátu odborníkmi, na základe toho prísť s riešeniami a potom prijať opatrenia.
„Návrh zákona je šitý horúcou ihlou, bez riadnej odbornej diskusie a ohrozuje ústavné práva občanov," vyhlásili kresťanskí demokrati s tým, že ich poslanci tento návrh v aktuálnom znení nepodporia.
Predseda KDH Milan Majerský kritizuje, že aktuálna úprava lex atentátu je neurčitá, neadresná a veľmi jednoducho zneužiteľná.
„Tento návrh nemá žiadnu garanciu, že sa obdobný hanebný atentát nemusí opakovať, nedostávame žiadne garancie, že bude posilnená bezpečnosť a ochrana obyvateľov a predstaviteľov štátu. Aj keby bol takýto návrh prijatý pred rokom, atentátu by nezabránil, preto si myslím, že je chyba ho schvaľovať,“ zdôraznil Majerský a spresnil, že nesúhlasia s tým, aby vláda obmedzovala právo na zhromažďovanie, ktoré je garantované ústavou.
Rovnako nesúhlasia s tým, že vláda chce obmedziť právo na súkromie občanom využívaním informácií z telekomunikačných operátorov.
„Chcú rozšíriť právomoci Slovenskej informačnej služby a sledovať politikov aj po výkone mandátu. V prípade, že napriek očividným výhradám si koaliční poslanci návrh skráteného konania schvália, urobíme všetko pre to, aby sme presadili pozmeňujúce návrhy a jeho škody minimalizovali," vyhlásil Majerský.

To, že lex atentát je nekvalitne pripravený, dokazujú aj pripomienky od Súdnej rady, Slovenskej advokátskej komory a ombudsmana. Bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas (KDH) súčasne upozornil, že tu nejestvujú dôvody na skrátené legislatívne konanie.
„Dodnes nepoznáme výsledky vyšetrovania, a teda nie je jasné, aké opatrenia by pomohli zabrániť potenciálnej hrozbe v budúcnosti. Preto sa pýtame, ako je možné, že vláda tvrdí, že bezpečnostné zložky nezlyhali a zároveň predstavuje sériu opatrení, ktoré majú garantovať, aby sa predišlo takýmto zlyhaniam,“ podotkol Karas, podľa ktorého je tento návrh ohrozením ústavných práv a súčasne zvyšuje náklady na políciu a bezpečnostné zložky.
Podľa Karasa to tak bude v konečnom dôsledku drahšie, a navyše bez garancie toho, že bude dostatok policajných príslušníkov, ktorí by sa o bezpečnosť, zdravie a majetok obyvateľov starali aj na iných miestach v rámci Slovenska.
Podľa SaS nerieši bezpečnú situáciu
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) s návrhom zásadne nesúhlasí, pretože podľa nich nijakým spôsobom nerieši bezpečnostnú situáciu na Slovensku. Liberáli naznačili, že pri niektorých jeho častiach dokonca hrozí, že sa Slovensko môže stať policajným štátom.
„Zo strany vlády v úvode zaznelo, že to bude návrh, ktorý bude konsenzom v spoločnosti. Predpokladali sme, že prebehne diskusia medzi koalíciou a opozíciou, k ničomu takému však nedošlo. Až krátko pred rozhodnutím vlády sme sa dozvedeli, čo za návrh má byť v parlamente prerokovaný,“ povedala poslankyňa Mária Kolíková podpredsedníčka SaS.
Kolíková tiež poukázala na to, že vláda otvára Trestný zákon, pričom návrh zavádza prísne tresty, ako napríklad doživotné renty pre predsedu parlamentu a premiéra za podmienok, o ktorých sa nikdy nediskutovalo.
„Pamätám si billboardy o drahých potravinách, no teraz ideme zas riešiť situáciu premiéra a predsedu parlamentu a nie každodennú situáciu ľudí,“ poznamenala Kolíková.
Kritizovala tiež, že právnu úpravu predkladá minister obrany, čo vyvoláva dojem, ako keby sme boli vo vojne, a nie minister vnútra, ktorý by bol logickejším navrhovateľom.
Kolíková upozornila aj na plánované zmeny v zákone o práve na zhromaždenie, ktoré podľa nej vytvárajú zo Slovenska policajný štát. „Nevidíme dôvod ani na to, aby sa riešili osobitné kompetencie pre SIS či utajované skutočnosti,“ dodala podpredsedníčka. V tejto súvislosti spomenula, že Súdna rada aj Slovenská advokátska komora sa vyjadrili, že na takéto rýchle konanie nie je dôvod.
SaS pripravuje pozmeňujúci návrh, ktorý sa bude týkať reálnych bezpečnostných hrozieb, akými sú vyhrážky voči politikom a verejne činným osobám. „Budeme preto navrhovať špecializovaný útvar pre boj s vyhrážkami, na ktorom sa bude takéto konanie stíhať,“ uzavrela Kolíková.