BRATISLAVA. Zrejme nikde na Slovensku sa v nasledujúcich mesiacoch nevyťaží viac dreva, ako v okolí Čierneho Balogu na Horehroní. Štát plánuje pre lykožrútovú kalamitu vyťažiť až milión kubíkov. Bola by to asi desatina z toho, čo sa legálne vyťaží za rok na celom Slovensku.
Štátne Lesy SR ťažia drevo aj samy, ale platia si tiež služby viac ako stovky miestnych firiem a živnostníkov, ktoré majú s podnikom dlhodobé rámcové zmluvy.
Vraj to nestačí, a preto Lesy SR bez súťaže vybrali ďalšie tri veľké firmy, ktoré majú najbližšie štyri mesiace vyťažiť takmer 400-tisíc kubíkov dreva, za čo dostanú od štátu vyše 11 miliónov eur.
Tamojší lesní robotníci sú sklamaní, že prídu o veľkú časť biznisu. Upozorňujú, že oni ťažia drevo za polovičné ceny. Viacerí sa napokon dostanú k spracúvaniu kalamity tak, že si ich vyberie niektorá z troch veľkých firiem ako subdodávateľa.
Sporné je tiež to, ako štátny podnik firmy vybral. Podľa zákona tak postupovať nemohol, ak kalamitu spôsobil sám.
Kto za to môže
O vzniku kalamity šíri minister pôdohospodárstva Richard Takáč zo Smeru teóriu, že za ňu môžu bezzásahové územia v neďalekom národnom parku Muránska planina.
„Z bezzásahu, ktorý si presadili určité mimovládne organizácie, takzvaní ekoteroristi, to potom preskočí do zdravých funkčných lesov,“ hovoril minister v pondelok.
Ochranári majú iné vysvetlenie. V okolí Čierneho Balogu rastú vysadené smreky, ktoré sú v nízkych nadmorských výškach zraniteľné otepľovaním, čo sa v posledných rokoch prejavuje. Po suchom lete v roku 2022 sa v oslabených stromoch lykožrút ešte viac rozšíril.
Obe strany sa zhodujú, že bývalé vedenie Lesov SR kalamitu dostatočne nespracúvalo. Súčasné vedenie preto podalo trestné oznámenie.
Od začiatku roka sa nad obcou vyťaží 70- až 80-tisíc kubíkov mesačne, no riaditeľ Lesov SR Tibor Menyhart hovorí, že ani to nestačí, aby sa kalamita zastavila, či aspoň spomalila.
Na Horehroní spustili ťažbu dreva aj vyšetrovanie lykožrútovej kalamity Čítajte Problémom je aj nedostatok techniky. Vyše stovka dodávateľov vraj používala len jeden harvestor, ktorý je na spracovávanie rozsiahlej kalamity najefektívnejší a drevo rovno odvetví a skráti na požadované dĺžky.
Štátny podnik rozdelil oblasť kalamity na tri časti a oslovil priamo tri veľké firmy, ktoré si ich podelili. O jednotlivé časti súťažili a každá uspela v jednej.
Poslancovi SaS Alojzovi Hlinovi to pripomína kartelovú dohodu. Minulý týždeň kritizoval aj vysokú cenu. „Štátne lesy sa správajú mimoriadne nehospodárne,“ povedal.
ÚVO začal konať
Lesy SR využili namiesto súťaže tzv. priame rokovacie konanie. Zákon o verejnom obstarávaní ho umožňuje v prípade mimoriadnej udalosti, keď pre časovú tieseň nie je možné urobiť verejnú súťaž.
Lenže zákon zároveň hovorí, že priame rokovacie konanie je možné použiť len pri mimoriadnych udalostiach, ktoré nespôsobí sám verejný obstarávateľ, v tomto prípade Lesy SR.
Štátny podnik aj ministerstvo pôdohospodárstva však vyhlasujú, že za kalamitu je zodpovedné bývalé vedenie.
Postup podniku začal preto aj bez podnetu preverovať Úrad pre verejné obstarávanie.
Robia za polovičné ceny
Najväčšiu časť dreva má spracovať firma Forestra. V priemere za kubický meter dostane 33 eur. ADO-Service dostane v priemere 29 eur a Orémusz spol. 26 eur.
Ide o spriemerované ceny. V skutočnosti sa cena za každý kubický meter môže významne líšiť. Záleží napríklad od použitej technológie či terénu.
Pri harvestroch je cena nižšia, no tie sa môžu použiť len v teréne so sklonom menším ako 30 percent. Ak treba využiť kone či lanovky, je cena vyššia.
Tamojší dodávatelia, s ktorými hovoril denník SME, tvrdia, že oni ťažia v priemere približne za polovičné ceny. Nikto z nich nechcel zverejniť svoje meno, boja sa, že by prišli aj o tie zákazky, ktoré majú dnes.
Niektorí pripúšťajú, že drevo z kalamitnej oblasti by sami nedokázali vyťažiť, no hovoria, že si mohli najať subdodávateľov z iných častí Slovenska.
Ani tri spomenuté firmy nemajú na taký objem ťažby kapacity, potvrdil aj Juraj Orémuzs, majiteľ firmy Orémusz spol. Povedal, že firma bude využívať subdodávateľov, vrátane miestnych, ich podiel nevedel odhadnúť.
Firma Orémusz spol. dostane za zákazku dva a pol milióna eur. Minulý rok mala firma tržby dva milióny eur.
„Každý, kto robí v ťažbe dreva, sa na Čierny Balog trasie, lebo tam sú také porasty, že tam aj hlúpy vie zarobiť peniaze,“ hovorí pre SME zdroj z tohto biznisu, ktorý chcel tiež zostať v anonymite.
Hovorkyňa Lesov SR Katarína Palková povedala, že na otázky SME nebudú odpovedať a odkázala na pondelkovú tlačovú besedu.
Takáč by mal podľa Hlinu prísť postup štátneho podniku vysvetľovať parlamentnému výboru pre pôdohospodárstvo.
Čakajú aj povodne
Nie je tiež isté, čo sa stane potom, ako po masívnej ťažbe v nasledujúcich štyroch mesiacoch zostanú na Horehorní nové stovky hektárov holín.
Vedenie štátneho podniku si myslí, že situácia sa stabilizuje a lykožrúta zastavia. Iniciatíva My sme les oponuje, že po masívnej ťažbe zostanú okrajové časti lesov zraniteľnejšie a lykožrút sa do nich opäť pustí.
Aj keď Lesy SR začali s novými opatreniami, ktoré majú v lese zadržať vodu, podľa ochranárov to nepomôže a obyvateľov Balogu skôr či neskôr zatopí.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
