BRATISLAVA. Poslanci Národnej rady začínajú šiesty rokovací deň aktuálnej 15. schôdze diskusiou o vládnom návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní.
Návrh je v druhom čítaní a čaká ho záverečné hlasovanie.
Pravidlá pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou vo verejnom obstarávaní sa na základe novely majú zjednotiť.
Zároveň sa má zvýšiť hranica podlimitnej zákazky z doterajších 10-tisíc eur na 50-tisíc eur.
Nasledovať bude rokovanie o ďalších vládnych návrhoch, poslanci majú v programe naplánovanú napríklad novelu zákona o e-Governmente či o sociálnom poistení. Po nich sa majú vrátiť k diskusii o tzv. lex atentát.
Opozícia kritizuje skrátené konanie
Koalícia sa pri lex atentát ponáhľa, nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Zároveň môže po prijatí zákona dochádzať k zásahu do základných ľudských práv, ako je právo sa zhromažďovať.
Počas diskusie v pléne Národnej rady (NR) SR k návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR to uviedla poslankyňa Mária Kolíková (SaS). Poslanec Jaroslav Spišiak (PS) si myslí, že viaceré ustanovenia v návrhu sú formulované vágne.
Kolíková pripomenula, že koalícia odmietla prizvať opozíciu do diskusie o navrhovaných opatreniach, ako aj do hodnotenia toho, čo sa stalo a čo predchádzalo atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer).
"Aby sme sa dozvedeli, či sa to dalo odvrátiť," povedala. Veci podľa nej treba nazývať priamym menom, a to sa pri návrhu zákona lex atentát nedeje.
Viaceré opatrenia v ňom sú podľa nej zbytočné. Zdôraznila, že právo zhromažďovať sa je právo, na ktorom stojí demokracia, zásahy doň sa musia riadne zvážiť. Ak by návrh nebol v skrátenom konaní, dostal by viac priestoru na vyjadrenie odbornej verejnosti.
Dodala, že aj koalícia by mala čas si návrh lepšie premyslieť. Opatrenia treba podľa nej robiť slušne a dôstojne a tento návrh k tomu vôbec nevedie.
Spišiak: Výklad je nejednoznačný
Spišiak sa obáva, že zákon bude viesť k zamedzeniu zhromažďovania občanov. Výrazy sú podľa neho nejednoznačné a umožňujú rôzny výklad.
V návrhu sa hovorí o rozšírení ustanovenia o možnosti zákazu z dôvodu zásadného obmedzenia dopravy alebo zásobovania aj o dôvod zásahu do práva na súkromie a pokojného užívania obydlia.
Spišiak pripomenul, že vždy môže dôjsť k obmedzeniu dopravy alebo zásobovania. V takom prípade by sa mohlo zhromaždenie konať len na lúke za mestom. So zákazom zhromažďovania pred obydlím by vedel súhlasiť, ak sa demonštruje proti danej osobe. Môže však podľa neho nastať prípad, že demonštrácia nie je proti osobe, ale proti obydliu.
"Ak osoba získala obydlie netransparentným spôsobom, alebo obydlie je morálne, eticky nevhodné, spochybnené občanmi, mali by mať právo demonštrovať pred objektom," vyhlásil s tým, že vtedy je účelom demonštrácie poukázať na daný objekt.
Mikulec sa obáva o slobody občanov
Poslanec za hnutie Slovensko a exminister vnútra Roman Mikulec v rozprave upozornil, že opatrenia v lex atentát nehovoria o tom, ako sa má zmeniť bezpečnostná situácia v krajine a upravuje len posilnenie ochrany ústavných činiteľov.
Obáva sa, že koalícia chce zákonom zakázať ľuďom, aby sa zhromažďovali.
Mikulec súhlasí s potrebou diskusie aj o ochrane ústavných činiteľov. Nesúhlasí s tým, že sa rokuje o návrhu v skrátenom legislatívnom konaní, bol by aj za okrúhly stôl, debata v skrátenom konaní je podľa neho nepostačujúca.
Poslanec súhlasí s tým, aby sa obmedzili demonštrácie, ktoré sú rušivé a plné nenávisti. Navrhované podmienky, keď možno obmedziť právo zhromažďovať sa, sú podľa neho už za hranou.
"Aj ombudsman poukázal, že aj v súlade s európskymi normami pri ochrane ľudských práv je uvádzané, že zhromažďovacie právo by malo byť obmedzované len v nevyhnutnej miere," povedal.
Odkrývanie osobných údajov
Mikulec upozornil, že z návrhu vyplýva aj možnosť prelomenia telekomunikačného tajomstva.
"Ak bude prokurátor súhlasiť s návrhom príslušníka Policajného zboru, bude sa môcť tento dostať k osobným údajom každého občana," myslí si. Hovorí o nesúlade s Trestným poriadkom a Trestným zákonom.
Poslanec tiež upozornil, že v porovnaní s ostatnými krajinami v EÚ, a možno aj celosvetovo, máme na Slovensku najviac chránených osôb v pomere k počtu príslušníkov úradu na ochranu ústavných činiteľov. Súhlasí s diskusiou o tom, či je potrebné a za akých podmienok rozširovať okruh poskytovania ochrany až do konca života.
"Treba povedať, čo to bude obnášať, ochranu musí niekto aj zabezpečovať," zdôraznil.
Z rokovania parlamentu:
- Slovenská národná strana podá na septembrovú schôdzu parlamentu zákon o regulácii sexuálnej výchovy na školách. Zákon, ktorý predložili poslanec Richard Vašečka a poslankyňa Anna Záborská (klub Slovensko, Za ľudí, KÚ) bol podľa strany nekomplexný. SNS navrhne aj to, aby základné a stredné školy prísne dodržiavali učebné osnovy, aby tak rodičia vedeli kto, kedy a ako vzdeláva ich deti v oblasti sexuálnejo správania. „Novelou zákona bude možné distribuovať učebný materiál a tlačovinu schválených len príslušným pedagogickým ústavom, resp. príslušnými inštitúciami," dodala strana s tým, že sa snažia zabrániť tomu, aby na základné a stredné školy vchádzali kedykoľvek tretie osoby, ako napríklad aktivisti z tretieho sektoru šíriaci výučbu bez súhlasu rady školy či rodičov. „Máme na zreteli, že v školách sa majú pohybovať len ľudia, ktorými sú pedagógovia a odborníci v danom odbore," uzavrela SNS.
