BRATISLAVA. Minister spravodlivosti Boris Susko neplánuje priniesť na vládu požiadavku, aby sa štát odvolal proti rozhodnutiu Štrasburgu v prípade sudkyne Denisy Cvikovej. Namiesto pokusu zvrátiť rozsudok, ktorého súčasťou je 20-tisícové odškodné pre obvinenú sudkyňu, naďalej hovorí o zlyhaní senátu Juraja Klimenta. Jeho postup pritom v plnom rozsahu požehnal aj Ústavný súd.
„Takéto podanie je už vopred odsúdené na zánik,“ odpovedal Susko v stredu na otázku, či v prípade Cviková vs. Slovensko bude žiadať posúdenie veľkou komorou Európskeho súdu pre ľudské práva.
Denník SME sa ministra na tento postup pýtal na základe listu, ktorý Suskovi adresoval sudca Kliment z Najvyššieho súdu. Kliment sa obrátil aj na šéfov Ústavného a Najvyššieho súdu.
Susko sa rozhodol nezastupovať štát, lebo sa to Ficovi nehodí (komentár) Čítajte Upozornil ich, že akceptovanie názoru ESĽP v prípade Cvikovej negatívne ovplyvní trestnú politiku na Slovensku. Najmä to, aké okolnosti môžu brať súdy do úvahy pri rozhodovaní o väzbe obvinených ľudí. Pre dosahy na mnohé ďalšie kauzy nabádal Kliment na to, aby sa vláda proti rozsudku ohradila.
Susko mu odkázal, že na to nevidí dôvody. Myslí si totiž, že na to nie sú splnené podmienky, ktoré stanovuje Európsky dohovor o ľudských právach.
„Tie dôvody sú také, že ide napríklad o otázku všeobecného záujmu, že ide o výkladový rozpor dohovoru. A k takémuto niečomu naozaj v tomto prípade nedošlo,“ vyhlásil Susko. Slabinou je podľa neho aj to, že rozhodnutie v neprospech Slovenska vraj bolo jednomyseľné a hlasovalo zaň všetkých sedem sudcov komory, ktorá prípad posudzovala. Bola medzi nimi aj slovenská zástupkyňa na ESĽP Alena Poláčková.
Lenže dohovor žiadnu takúto podmienku nespomína. Hovorí len o tom, že veľká komora rozhoduje vo výnimočných prípadoch a že o predloženie do nej môže požiadať do troch mesiacov od prvého rozsudku každá zo zúčastnených strán.
Nejasné je tiež to, odkiaľ Susko berie istotu o jednomyseľnom rozhodovaní. ESĽP totiž nezverejňuje pomer hlasov pri rozhodovaní. Ak teda sudca nenapíše odlišné stanovisko, čím sa otvorene prizná k inému názoru, nie je známe, ako hlasoval. „Prehlasovaný“ sudca však takéto odlišné stanovisko napísať nemusí.
Päť- či šesťpercentná úspešnosť
Susko hovorí, že rozsudok ESĽP budú ešte na ministerstve analyzovať, no neskrýva pochybnosti, že by sa závery ešte korigovali, ak by sa prípad aj dostal do veľkej komory.
„Úspešnosť takýchto podaní v rámci celej Európy je možno päť alebo šesť percent,“ hovorí Susko.
Cesta za takýmto výsledkom je pritom dlhá.
Všetko aktuálne závisí od ministra Suska, ktorý môže prísť pred vládu s požiadavkou o predloženie prípadu veľkej komore. Ak by súhlasila, prípad by ešte musel prejsť akýmsi medzičlánkom - panelom zloženým z piatich sudcov, ktorí definitívne filtrujú, čo sa dostane pred veľkú komoru a čo nie.
A práve pri tomto päťčlennom paneli existuje prax, podľa ktorej sa hľadí aj na to, či k pôvodnému rozsudku vznikli aj nejaké odlišné stanoviská, avšak podľa informácií SME to vôbec nie je podmienkou na predloženie prípadu veľkej komore.
Kaliňák so Suskom navrhujú stopku pre Klimentov senát. Ten žiada vládu o odvolanie voči rozsudku zo Štrasburgu Čítajte Päťčlenný panel berie do úvahy najmä dosahy daného rozhodnutia a to, či sa otvárajú otázky všeobecného významu.
To sa pritom podľa Klimenta deje, keďže ESĽP v prípade Cvikovej obmedzil rozsah toho, na čo môžu sudcovia pri rozhodovaní prihliadať.
Konkrétne šlo v prípade Cvikovej o trinásť listín, ktoré u sudkyne našli pri domovej prehliadke. Vyplývalo z nich podozrenie, že Cviková sa koordinovala s ďalšou obvinenou sudkyňou Zuzanou Maruniakovou v spôsobe, akým majú pred policajtmi vypovedať, a to dokonca až na úroveň, keď treba povedať, že si už nepamätajú.
Sudkyne sa dostali do podozrenia z porušovania zákona v súvislosti s kauzou falošných zmeniek Mariana Kočnera voči televízii Markíza.
O spomínané listiny oprel v auguste 2020 Klimentov senát rozhodnutie o predĺžení Cvikovej väzby. Išlo o dôkazy, ktoré boli v spise, avšak prokuratúra ich priamo nespomenula v sťažnosti, ktorú podávala.
Ústavný súd s tým problém nemal a senát Jany Baricovej priamo napísal, že Trestný poriadok to umožňuje, no ESĽP napokon minulý týždeň vyhlásil opak. Videl totiž porušenie rovnosti zbraní.
No práve to otvára podľa Klimentovho listu ministrovi tzv. závažnú otázku všeobecného významu, keďže Trestný poriadok aj doterajšie rozhodnutia súdov nielen nezakazujú, ale dokonca priamo prikazujú pri rozhodovaní o väzbe zohľadniť všetky okolnosti, ktoré vyplývajú z trestného spisu. A to bez ohľadu na návrhy prokurátora.
Pochybnosti o záveroch ESĽP naznačil v utorok aj bývalý predseda Súdnej rady Ján Mazák, ktorý pôsobil aj ako generálny advokát na súdnom dvore v Luxemburgu. Poukázal na to, že v prípade Cviková sa zjavne rozišli právne názory slovenského Ústavného a Najvyššieho súdu s názormi ESĽP.
„Preto by bolo vhodné predložiť jej vec veľkej komore ESĽP. Je to jediný dovolený spôsob kritiky rozsudku tohto súdu vo veci Cviková,“ povedal Mazák.
Minister Susko si to však nemyslí. Spolu s vicepremiérom a ministrom obrany Robertom Kaliňákom zvolali v utorok tlačovú besedu, na ktorej zaútočili na Klimenta a ďalších dvoch členov jeho senátu Petra Štifta a Petra Hatalu. Susko na nich podal disciplinárny návrh s požiadavkou, aby boli zbavení funkcie sudcov.
Kolíková by konala opačne
Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková z SaS hovorí, že sama by sa priklonila k tomu, aby prípad ešte šiel aj do veľkej komory. Rozsudok ESĽP totiž môže posunúť rozhodovanie slovenských súdov smerom, o ktorého správnosti sú pochybnosti.
„V tomto prípade je na stole otázka, či je naozaj v poriadku prijať premisu, že sudca sa nemá pozerať na to, čo je v spise pri rozhodnutí, ale len na to, čo prednášajú účastníci konania a na čo upozorňujú,“ hovorí Kolíková.
Situácia je pritom podľa nej o to citlivejšia, že minister Susko navrhuje za dané rozhodnutie potrestať konajúcich sudcov. A to aj napriek tomu, že Ústavný súd žiadne porušenie práv nespozoroval.
Sudca Kliment, ktorého napádal Fico: Stretnúť so mnou sa snažil aj Košč, Zurian to chcel kryť Čítajte Sama doniesla v minulom volebnom období na vládu prípad súvisiaci s kauzou Gorila, kde ESĽP taktiež rozhodol v neprospech štátu.
„Brala som to tak, že ako ministerka spravodlivosti zastupujem Slovenskú republiku a chcela som mať silný mandát na to, ktorým smerom sa vybrať,“ hovorí Kolíková.
Politici Smeru rozsudok ESĽP v prípade Cviková vs. Slovensko využili na útok proti Klimentovmu senátu, ktorý dlhodobo spochybňujú, a to najmä po rozhodnutiach v citlivých kauzách. Kliment či Štift okrem iného rozhodovali v kauze bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika či o väzbe advokáta Mareka Paru, ktorý je dnes poradcom premiéra Roberta Fica.
Ten už začiatkom apríla Klimentovi odkazoval, že byť na jeho mieste, tak už by sa zbalil.
Beata
Balogová
