BRATISLAVA. Aj keď to vraj nie je jej cieľom, vláda môže významne obmedziť prístup verejnosti k informáciám.
V pripomienkovom konaní je zákon o kritickej infraštruktúre. Na prvý pohľad málo zaujímavú európsku legislatívu musí Slovensko prebrať do vlastných zákonov. V rámci toho sa ide novelizovať aj zákon o ochrane utajovaných skutočností a zavádza sa v ňom pojem limitovaná informácia.
Mimovládky upozorňujú, že zákon je napísaný vágne a štátne orgány by tak mohli po novom označiť za limitovanú informáciu prakticky čokoľvek, aby sa vyhli verejnej kontrole. Napríklad aj odmeňovanie vrcholných funkcionárov či informácie o hospodárení úradu.
„Je to také všeobecné a gumené. Ohroziť dôveryhodnosť orgánu môže čokoľvek, aj výška odmien pre pracovníkov vedenia. Ak sú príliš vysoké, môže to ohroziť dôveryhodnosť,“ vysvetľuje riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.
Nápad s limitovanými informáciami prichádza v čase, keď sa vláda netají tým, že chce robiť zmeny v prístupe verejnosti k informáciám. Poslanci SNS už napríklad navrhli, aby sa väčšie žiadosti o informácie spoplatňovali.
Chcú tým vraj zamedziť prípadom, keď sú verejné inštitúcie zaplavované častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií. Zákon prešiel minulý týždeň do druhého čítania.
Limitovaná informácia
Už dnes poznáme štyri typy utajovaných informácií, ktoré sa líšia stupňom utajenia a verejnosť sa k nim nedostane.
