Parlament rokuje o zrušení RTVS. Zdroj: TASR
BRATISLAVA. Poslanci parlamentu budú dnes rokovať o zrušení verejnoprávneho média Rozhlas a televízia Slovenska do úplného prerokovania bodu. Následne potom sa uskutoční hlasovanie.
Zákonodarcovia tak rozhodli na základe procedurálneho návrhu podpredsedu parlamentu Petra Žigu (Hlas-SD).
Zmeny do parlamentu predložilo ministerstvo kultúry. Návrh prerokujú poslanci v skrátenom legislatívnom konaní.
Do diskusie sa písomne prihlásilo 26 rečníkov. Podľa predchádzajúceho rozhodnutia poslancov bude diskusia časovo obmedzená, vyhradených je na ňu celkovo 12 hodín.
Postup je ústavný
Vláda a ministerstvo kultúry postupujú pri zabezpečení plurality a verejnoprávnosti ústavným spôsobom. Vyhlásila to ministerka kultúry Martina Šimkovičová na záver diskusie.
Ministerka odmietla, že by zákon ohrozoval demokraciu a nesúhlasí s výhradami opozície. Postupuje sa podľa nej v súlade so všetkými parametrami a záväzkami, ktoré vyplývajú z členstva SR v Európskej únii (EÚ).
"Ďakujem vám za schválenie zákona, je škoda, že niektorí z vás sa nedokázali na zámery zákona pozerať objektívne," odkázala poslancom. Upozornila na to, že za 14 rokov sa nepodarila finančná konsolidácia telerozhlasu deklarovaná v zákone z roku 2010.
Vyhlásila tiež, že zo súčasného telerozhlasu sa vytratil základný atribút verejnoprávnosti, tým aj objektívnosti najmä spravodajských a publicistických relácií.
Časť opozície sa nezúčastní
Poslanci z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ sa nezúčastnia na hlasovaní o novom zákone o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR). Poslanci sa podľa svojich slov nechcú podieľať na likvidácii RTVS.
"Ficova vláda s cieľom udržať si moc za každú cenu potrebuje zrušiť objektívne médiá, ktoré pravdivo informujú o nespočetných zlyhaniach tejto vlády organizovaného zločinu. Po vzore Orbána si idú vytvoriť nové, poslušné médiá, ktoré budú o krokoch vlády informovať len v pozitívnom svetle. V tomto im poslanci hnutia Slovensko nebudú asistovať," uviedol predseda poslaneckého klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ Michal Šipoš.
Nová inštitúcia
Materiál deklaruje zámer vytvoriť novú inštitúciu, ktorá bude objektívne napĺňať verejnoprávny charakter vysielania.
„Navrhované zmeny vyplývajú z negatívnych skúseností vyplývajúcich z aplikácie zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a komparácie skúseností z fungovania verejnoprávnych inštitúcií v zahraničí, predovšetkým v Európe," píše sa v ňom.
Rovnako zdôrazňuje, že rozhlas a televízia sa formálne nerozdelia, no vytvoriť by sa mal priestor na samostatný rozvoj oboch.
Dvojbodku kritizovali už pred ôsmimi rokmi. Politický sen SNS o ovládnutí RTVS sa splní od štvrtka Čítajte Zmeny by podľa rezortu mali prispieť k vyššej flexibilite, návrh prináša i nové prvky a kombináciu verejného a súkromného práva do procesu voľby i odvolávania riaditeľa verejnoprávneho vysielateľa aj procesu utvárania Rady Slovenskej televízie a rozhlasu. Zavedie sa i nový poradný orgán rady.
„Predložený návrh zákona vychádza z podnetov laickej i odbornej verejnosti apelujúce k bezodkladnému zlepšeniu plnenia základných funkcií verejnej služby s cieľom vyššej objektívnosti vysielania, najmä v oblasti spravodajstva a publicistiky, ako aj zo záverov pripomienkového konania k návrhu zákona, ktorý bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Po skončení medzirezortného pripomienkového konania pristúpil predkladateľ k zásadnejším zmenám návrhu zákona," uvádza ministerstvo kultúry v materiáli.
Pripúšťajú úpravy
Návrh zákona by sa mohol ešte upraviť, poslanec Dušan Jarjabek zo Smeru podal pozmeňujúci návrh.
Ten okrem iného prináša navýšenie mesačnej odmeny člena rady a upravuje aj rozsah vysielania prostredníctvom regionálnych rozhlasových a televíznych štúdií.
Pozmeňujúci návrh stanovuje minimálny rozsah vysielania prostredníctvom regionálnych rozhlasových a televíznych štúdií. Každé má podľa neho zabezpečiť vysielanie najmenej 20 minút denne.
Hovorí aj o povinnosti STVR zabezpečiť podporu regionálnych televíznych a rozhlasových štúdií, a to najmä v Banskej Bystrici a Košiciach.
Navrhuje sa tiež, aby člen rady STVR, ktorému sa skončilo funkčné obdobie, bol oprávnený vykonávať funkciu až do zvolenia alebo vymenovania nového člena. Predkladatelia to v pozmeňujúcom návrhu odôvodňujú záujmom zachovania funkčnosti rady. Pozmeňujúci návrh má tiež zvýšiť mesačnú odmenu člena rady.
Poslankyňa a exministerka kultúry Ľubica Laššáková z Hlasu ocenila, že Jarjabek spomenul vo svojom návrhu regionálne vysielanie, ktoré je podľa nej tepnou každého vysielania.
"Som rada, že jeho vážnosť bude opäť potvrdená aj v zákone," uviedla s tým, že regionálne štúdiá sa roky považovali za "technickú popolušku RTVS", hoci v nich pracujú šikovní ľudia. Rovnako ocenila, že v zákone bude ukotvená existencia a relevantnosť symfonického orchestra rozhlasu.
Poslankyňa Lucia Plaváková z PS pripomenula, že Jarjabek predložil rozsiahly pozmeňujúci návrh. Nerozumie navyšovaniu odmeny členov rady na dvojnásobok, chcela by preto počuť odôvodnenie tejto zmeny.
Cieľom je podľa SaS ovládnutie
Cieľom nového zákona o Slovenskej televízii a rozhlase je politicky ovládnuť verejnoprávnu televíziu a rozhlas a určovať jej obsah, skonštatoval predseda opozičnej SaS Branislav Gröhling.
Podľa SaS koalícia nemá žiadne argumenty ani dáta a pri obhajovaní zákona používa všeobecné frázy, pretože nevie vysvetliť cieľ návrhu.
Strana zdôraznila, že verejnoprávne médiá majú byť schopné a spôsobilé byť kritické aj voči vláde. Poslanec Tomáš Szalay z SaS na tlačovej konferencii dodal, že návrh je v rozpore s európskymi predpismi.
SaS kritizuje aj obmedzenie diskusie k zákonu, ktorá má trvať 12 hodín. Poslankyňa Mária Kolíková z SaS si myslí, že prezident Peter Pellegrini by nemal zákon podpísať.
Poukázala na to, že ako premiér v roku 2019 za Slovensko podpísal dokument, vďaka ktorému sa Slovenská republika stala členom tzv. Media Freedom Coalition.
Návrh zákona je podľa nej v rozpore so záväzkami, ktoré vyplývajú z tohto členstva.
Podľa KDH sa chcú zbaviť súčasného vedenia
Cieľom návrhu je zbaviť sa súčasného vedenia a nahradiť ho "svojimi" ľuďmi. V diskusii v pléne to povedal Jozef Hajko (KDH).
Rada STVR bude podľa neho len predĺženou rukou vládnej moci. Označil za prázdne reči tvrdenia, že zabezpečiť nezávislosť inštitúcie má to, že riaditeľa bude voliť rada namiesto parlamentu.
Hajko si myslí, že generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj mal odstúpiť, ak to malo zabrániť zdevastovaniu súčasnej inštitúcie. Zákon sa podľa neho robil na "kolene", označil za absurdné zvýšenie odmeny pre členov rady a pre generálneho riaditeľa. Považuje to za sprivatizovanie RTVS.
Odmieta kritiku novinárov RTVS, ide podľa neho o fungujúcu inštitúciu. Pripomenul, že vládne garnitúry neboli schopné zvýšiť takmer 20 rokov príjem z koncesionárskych poplatkov a nakoniec ich zrušili, hoci išlo o symbol nezávislosti. Napriek tomu si podľa Hajka dokázala RTVS plniť povinnosti, ktoré od nej zákon vyžadoval.
Poslanec vyčítal vláde, že odmieta diskutovať o tom, čo sú to verejnoprávne médiá a akú úlohu majú zohrávať v 21. storočí, či sú vysielateľmi alebo producentmi a v akom pomere. "Pre vás je verejnoprávne médium médium služby politikom a vašim politickým záujmom," odkázal vládnej koalícii. Dodal, že striedajúce sa vládne garnitúry si cez RTVS realizujú svoje úzke záujmy.
Hajko dodal, že nový zákon bude telerozhlas nútiť ku komercionalizovaniu obsahu, pretože percento reklamy sa desaťnásobne zvyšuje.
V rozpore s európskou legislatívou, tvrdí PS
Zámerom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase nie je reforma zlepšenia verejnoprávnych médií, ale odvolanie súčasného vedenia, ktoré je vládnej koalícii nepohodlné.
Skonštatovala to podpredsedníčka parlamentného výboru pre kultúru a médiá Zora Jaurová v diskusii. Myslí si, že je to v rozpore s európskou legislatívou.
"Verejnoprávne médiá by mali mať zabezpečenú ochranu pred akýmkoľvek politickým alebo ekonomickým zasahovaním, čo je nevyhnutné na udržanie ich objektivity a nezávislosti," poznamenala s tým, že podľa európskej legislatívy nie je možné ukončovať predčasne funkčné obdobia vedúcich zamestnancov verejnoprávnych médií.
Zákon podľa nej obsahuje viaceré body, ktoré sú v rozpore s európskou legislatívou. Tvrdí, že návrh je problematický aj z ústavného hľadiska. Poslankyňa namietala aj legislatívny postup.
"Bezdôvodné rušenie existujúcej verejnoprávnej inštitúcie a zakladanie novej identickej ibaže úplne podriadenej vláde s cieľom odstrániť súčasného generálneho riaditeľa a manažment a ovládnuť spravodajstvo je presne taký zásah do slobody médií, pred akým varuje aj novoprijatá európska legislatíva, s ktorou je táto úprava v príkrom rozpore," dodala.
Nesúhlasí s viacerými navrhovanými zmenami, napríklad so spôsobom kreovania rady STVR či zvýšením reklamného objemu. Zároveň skritizovala, že návrh nerieši financovanie verejnoprávnych médií.
Hlas chce program pre Slovákov v zahraničí
Slovenská televízia a rozhlas by mala vysielať aj programy zamerané na Slovákov žijúcich v zahraničí, Roman Malatinec (Hlas-SD) to navrhuje zaradiť medzi hlavné činnosti inštitúcie.
Zmenu chce presadiť cez pozmeňujúci návrh k zákonu o Slovenskej televízie a rozhlase.
Pozmeňujúci návrh hovorí o "doplnení činnosti STVR vysielať programy zamerané na Slovákov žijúcich v zahraničí - jednak tých, ktorí tvoria slovenské autochtónne menšiny v okolitých krajinách strednej a východnej Európy a slovenské tradičné komunity v krajinách západnej Európy a zámoria, ako aj vysťahovaných Slovákov z novších migračných vĺn tzv. novej diaspóry".
Zmena by podľa poslanca mohla prispieť k budovaniu silnejších vzťahov medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a SR, k rozšíreniu povedomia o problematike tzv. krajanstva a prispieť k udržiavaniu a rozvoju slovenského povedomia vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.
Hnutie Slovensko navrhuje úpravu
Z navrhovaného zákona by sa malo vypustiť zriadenie etickej komisie, navrhuje to opozičný poslanec Lukáš Bužo (Slovensko, Za ľudí, KÚ), ktorý predložil pozmeňujúci návrh.
V diskusii v pléne NR SR pripomenul, že fungovanie verejnoprávnej televízie a rozhlasu potrebovalo zmeny, no mohli prísť cez novelu už existujúceho zákona.
Dodal, že hnutie Slovensko s návrhom zákona nesúhlasí.
Okrem vypustenia etickej komisie navrhuje Bužo zmenu v kreovaní rady STVR tak, aby sa každé dva roky menila jedna tretina členov. To podľa neho zabezpečí väčšiu stabilitu rady. Chce takisto vypustiť možnosť znížiť mzdu generálneho riaditeľa.
"To, s čím prišla koalícia, je vec, ktorá mení charakter, spôsob verejnoprávnej inštitúcie, ktorá bola v mienke ľudí na dosť vysokej úrovni," povedal. Poslanec si nemyslí, že po prijatí zákona sa zvýši dôvera vo verejnoprávny telerozhlas.
Dušan Jarjabek (Smer-SD) mu odkázal, že v RTVS sú aj zamestnanci, ktorí nesúhlasia so štrajkom a majú iný názor na navrhovaný zákon.
