BRATISLAVA. Je po desiatej hodine a kaviareň Lepší príbeh len pred chvíľou otvorila. Zamestnancovi Petrovi Bárdymu, ktorý v nej pracuje, meškal vlak z Nového Mesta nad Váhom, a tak prišiel neskôr. No hneď ako vojde, odloží si veci a začína sa starať o zákazníkov. Pripravuje kávy, robí objednávky. Na prvý pohľad na ňom nie je nič nezvyčajné.
Keď sem prišiel prvýkrát, pred dverami kaviarne stál desať minút. Váhal. Predtým mu jeho psychologička povedala, že v Bratislave je špeciálna kaviareň, ktorá zamestnáva ľudí s duševnými ochoreniami.

„Rozmýšľal som, či do toho pôjdem, pretože šlo o novú vec a stále mám strach z nových vecí. No povedal som si, že musím spraviť krok dopredu,“ hovorí 22-ročný Peter, ktorému pracovná príležitosť pomohla vymaniť sa z izolácie. Už tri mesiace dochádza niečo vyše hodiny pravidelne vlakom z Nového Mesta nad Váhom do Bratislavy do svojej novej práce.
Nie je to chránená dielňa
Lepší príbeh je prvá tréningová kaviareň na Slovensku. Zamestnáva ľudí s duševným ochorením, ktorí si často pre svoju chorobu nevedia nájsť prácu na bežnom pracovnom trhu.
Tréningová kaviareň však nie je chránená dielňa: zamestnanci v nej nezostávajú celý život.
Ako vysvetľuje terapeut a štatutár občianskeho združenia Starý tunel, ktoré stojí za kaviarňou, Martin Zambor, ľudí s duševnou chorobou chcú podporiť, aby si zvykli na to, že pracujú, a aby sa potom dokázali zamestnali inde, v bežnom, nepodporovanom zamestnaní.
Lepší príbeh
- Prvá tréningová kaviareň na Slovensku zamestnáva ľudí s duševným ochorením.
- Po tréningu v kaviarni zamestnancov vysielajú na trh práce s tým, že majú pracovnú skúsenosť a referenciu.
- Zamestnanci u nich nezostávajú celý život.
- Chcú ich podporiť, aby si zvykli na to, že pracujú, a aby sa potom zamestnali inde, v bežnom, nepodporovanom zamestnaní.
- Za kaviarňou stojí občianske združenie Starý tunel.
- Kaviareň sídli v bratislavskom obchodnom centre VIVO! na prvom poschodí vedľa kina.
Vo svete je tento koncept rozšírený, v Česku funguje podobných kaviarní viac ako desať, rovnako aj v rakúskej Viedni. Na Slovensku je však len jedna. „Ide o overený koncept, ako pomôcť ľuďom s duševným ochorením pri návrate do bežného života,“ vysvetľuje Zambor.
Duševné ochorenia ako psychózy, depresie, poruchy osobností často spôsobujú obdobia práceneschopnosti či potrebných opakovaných hospitalizácií. Ľudia tak prichádzajú o prácu, vypadnú zo školy, a stáva sa, že niekoľko rokov zostávajú doma. A hoci sú stabilizovaní, majú nastavenú liečbu a vedia, že ju musia dodržiavať, je pre nich ťažké nájsť si zamestnanie. Na pohovory totiž prichádzajú bez pracovných skúseností za posledné roky, a preto ich už ani na ďalšie nevolajú.
Aj na Slovensku evidujeme nárast duševných chorôb. Ako zverejnila v marci Liga za duševné zdravie v najnovšom prieskume, podľa oficiálnych európskych štatistík Depression Scorecard (2022) na Slovensku žije s duševnými problémami až 12 percent obyvateľov, podľa starších dát v roku 2018 trpelo u nás duševnými chorobami minimálne 15 percent populácie, teda takmer 625-tisíc ľudí.
Za posledných 12 mesiacov malo pritom na Slovensku nejaké emocionálne alebo psychosociálne problémy, napríklad pocit depresie či úzkosti, 42 percent ľudí.
Na Slovensku pritom podľa štúdie väčšina pacientov s duševnými poruchami nikdy nevyhľadá odbornú pomoc. Ľudia sa obávajú stigmatizácie a tiež sa stretávajú s diskrimináciou, najmä v zamestnaní.

Nechcel skončiť na psychiatrii
Peter Bárdy predtým študoval na vysokej škole v Žiline. No prišlo prvé skúškové obdobie. „To ma dosť psychicky položilo. Mal som rok pauzu, bol som zavretý doma. Sem-tam som brigádoval v Piešťanoch. Chýbala mi však socializácia s mojimi rovesníkmi,“ spomína.