Slovensko sa na Svetovom zdravotníckom zhromaždení na prelome mája a júna vo švajčiarskej Ženeve dištancovalo od aktualizácie medzinárodných zdravotníckych predpisov. Tie určujú, aké zdravotnícke informácie, kedy a ako si majú vymieňať členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Cieľom je, aby sa lepšie pripravili na prípadnú pandémiu a dokázali jej čeliť.
Za odmietavým postojom Slovenska bol splnomocnenec vlády pre preverenie manažmentu pandémie a poslanec za SNS Peter Kotlár. Stanovisko za našu krajinu však musel pred partnermi vo WHO prezentovať profesor JOZEF ŠUVADA, čestný veľvyslanec Slovenska pre globálne zdravie.
„Veľmi zle som to vnútorne prežíval, lebo by som poprel všetko, čím som, čo som študoval a na čom som pracoval,“ vraví v rozhovore pre SME o svojich pocitoch, keď pred odborníkmi prezentoval postoj, s ktorým odborne nesúhlasil.
V rozhovore so Šuvadom sa dočítate:
- čo hovorí na Kotlárove vyjadrenie, že na Slovensku nebola pandémia covidu,
- ako sa určuje, či je daný výskyt ochorenia už pandémia,
- čo prežíval, keď sa dozvedel, že musí za Slovensko prezentovať názor, s ktorým nesúhlasí,
- čo bolo napísané v kondolenčných esemeskách, ktoré dostával po tom, ako sa Slovensko ako jediné na svete dištancovalo od zdravotníckych predpisov,
- či sa dá ešte zvrátiť postoj Slovenska a čo sa stane, ak ho dáme aj oficiálne na papier.
Splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie Peter Kotlár na mimoriadnom zasadnutí zdravotníckeho výboru v parlamente tento týždeň povedal, že pandémia covidu na Slovensku nebola. Ako ste to vnímali?
Som človek faktov, lebo sú priateľské a nie sú založené na domnienkach. Napriek nášmu chabému systému so zdravotnými dátami, ktoré sú mnohokrát skreslené a nemáme ich v mnohých oblastiach dobre zbierané, sa nám podarilo počas pandémie zozbierať celkom slušné údaje o ľuďoch, ktorí boli v nemocniciach a potrebovali umelú pľúcnu ventiláciu alebo kyslíkovú terapiu. Sú to objektívne dáta, ktoré neurobí žiadna davová psychóza ani psychosomatická projekcia masy ľudí.
Toto ochorenie (covid, pozn. red.) sa rýchlo šírilo. Keďže vyvolávalo u veľkého počtu ľudí príznaky, ktoré poznáme pod skupinou infekčných ochorení, tak veľmi pravdepodobne išlo o infekciu.
Ak by som teda zobral dáta, ktoré som nielenže videl, ale sám som ako lekár pacientov aj liečil a dáta zbieral, tak predpokladám, že tu bola infekcia, ktorá mala závažný dosah na zdravie ľudí. Keďže táto infekcia bola aj v okolitých krajinách a spĺňala kritériá definície pandémie, ako som sa ju učil na lekárskej fakulte, tak verím, že tu pandémia bola.
Podľa akých parametrov sa vyhodnocuje, či daný jav je už pandémia, alebo ešte nie?
Môžeme sa na to pozrieť z viacerých uhlov pohľadu.
Prvý je, že ide o ochorenie, ktoré je šírené známymi cestami prenosu, napríklad kvapôčkami. U človeka, ktorý je ním infikovaný, vyvoláva súbor závažných príznakov.
Jeho prenos v populácii je veľmi rýchly a postihuje veľa ľudí na viacerých kontinentoch v krátkom čase. Volá sa to incidencia. Znamená to, že v nejakom čase, na nejakom území isté percento ľudí ochorie, má rovnaké príznaky a priebeh alebo má rovnaký pozitívny test na diagnostiku konkrétneho patogénu.
Pandémia znamená, že infekčná choroba má veľký dosah na svetovú populáciu a tým aj na fungovanie základných služieb a bezpečnosti v krajinách a vyžaduje koordinovanú odpoveď od mnohých krajín a medzinárodných organizácií na jej zvládnutie.
Aký je druhý uhol pohľadu?
Pandémia má cezhraničný prenos. Nejde teda o epidémiu, ktorá je lokalizovaná na jednom mieste.
Každá pandémia sa začína ako epidémia a potom sa šíri cez hranice nekontrolovaným prenosom a ovplyvňuje infraštruktúru krajiny. Znamená to, že ľudia vypadávajú z pracovného procesu. Napríklad tí, čo rozvážajú pečivo alebo lieky či ošetrujú ľudí, alebo zabezpečujú poriadok a bezpečnosť.
Problém nastáva vtedy, keď dochádza k nekontrolovanému šíreniu ochorenia na viacerých ako dvoch, troch kontinentoch alebo možno aj na jednom s tým, že je vedecký predpoklad, že sa bude šíriť do celého sveta. Veľmi jednoducho by sme mohli povedať, že pandémia znamená epidémiu, ktorá postihuje celý svet.
Ako sa o šírení nejakej choroby na jednom kontinente dozvedia na celosvetovej úrovni?
Základným predpokladom je zber a výmena informácií a zdravotných dát, teda údajov o chorobnosti a mikrobiologických vlastnostiach vyvolávateľa. Tento súbor údajov má byť prenesený zo všetkých postihnutých území do centra diania, kde sa posudzuje zdravie celého sveta. Tým je Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Jej členské štáty ich prostredníctvom epidemiológov, ktorí sú oprávnení na úrovni štátu deliť sa o informácie o infekčnom ochorení, posielajú do centrálnej databázy WHO, aby sa tam skombinovali a vyhodnotili. Úzko sa spolupracuje s Centrom pre prevenciu a diagnostiku chorôb (CDC), ktoré spravuje databázy za jednotlivé regióny. Za európsky máme ECDC so sídlom v Štokholme.
Ide teda o akúsi celosvetovú sieť zdravotníckych informátorov?
Áno. Bola vytvorená medzinárodnými zdravotníckymi predpismi v roku 2005. Zámer bol, aby sa čím skôr vymieňali tieto informácie a čo najrýchlejšie sa urobili najúčinnejšie opatrenia na zabránenie šírenia.
Minulý týždeň bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí povedal, že vás ako veľvyslanca Slovenska pri WHO vláda donútila, aby ste prezentovali jej postoj, že sa dištancujeme od aktualizácie medzinárodných zdravotníckych predpisov. Ako to bolo?
