Článok sme v piatok na poludnie aktualizovali o informácie o Ašotovi Grigorianovi a ďalších účastníkoch stretnutia.
BRATISLAVA. V slovenskom hlavnom meste sa v stredu nenápadne uskutočnilo sympózium Bratislava – hlavné mesto mieru. V hoteli Carlton sa stretli účastníci, medzi ktorými bol aj podpredseda slovenského parlamentu a novozvolený europoslanec Ľuboš Blaha, sekundoval mu europoslanec za stranu Republika Milan Uhrík. Pozvali si aj ďalších proruských politikov zo zahraničia.
Hlavným hovorcom a pravdepodobne aj organizátorom podujatia bol Ašot Grigorian, predseda arménskej komunity na Slovensku.
Novozvolená europoslankyňa za PS Ľubica Karvašová na facebooku napísala, že stretnutie organizoval Národný inštitút pre rozvoj komunikácie, ktorý sídli v Moskve. Označila ho za kryciu organizáciu bývalých agentov ruských tajných služieb.
O stretnutí na sociálnych sieťach informoval aj Igor Dodon, bývalý moldavský prezident v súčasnosti obvinený z korupcie.
Dodon bol prezidentom Moldavska do decembra 2020 a je považovaný za proruského politika, ktorý hovorí o Európe od Lisabonu po Vladivostok. Má dobré vzťahy aj s bieloruským diktátorom Alexandrom Lukašenkom.
Na sociálnych sieťach napísal, že ho do Bratislavy pozval slovenský podpredseda parlamentu.
Ľuboš Blaha na otázky denníka SME odmietol reagovať, kancelária Národnej rady odpísala, že nešlo o jej podujatie, a preto o ňom nemá informácie. Na zaslané otázky nereagoval ani samotný Dodon a Moldavská socialistická strana, ktorej je predsedom.
Hovorili po anglicky
S výnimkou statusov, ktoré zverejnil Dodon, bolo na internete ťažké nájsť informácie o stretnutí. Viac ako trojhodinový záznam však na facebooku zverejnila internetová televízia Raptor TV, ktorá je súčasťou dezinformačnej a extrémistickej scény.
Oficiálnymi témami stretnutia boli podľa rečníkov „vojna Západu s Ruskom“ či protiruské sankcie.
Grigorian, ktorý hovoril po rusky, na stretnutí prezentoval knihu Ukrajinská ruleta o údajných ekonomických záujmoch vo vojne na Ukrajine.
Na diaľku sa so stretnutím spojila aj britská členka Snemovne lordov, barónka Caroline Cox ová . Pozdravila Roberta Fica, privítala aj prezidenta Petra Pellegriniho, hoci ten na stretnutí nebol.
„Nemôžeme sa báť hovoriť o mieri, nemôžeme ustupovať politikom posadnutým vojnou a konfliktom. Ľudia na Slovensku na seba strieľajú len pre politické názory,“ povedal po anglicky Milan Uhrík. Na úvod sa po rusky ospravedlnil, že angličtina mu ide lepšie.
Po anglicky hovoril aj Blaha, ktorého Grigorian označil za dobrého priateľa. Hovoril o vojnových štváčoch a rusofóbii. Tvrdil, že v roku 1979, keď sa narodil, bola Bratislava symbolickým mestom mieru, no „liberáli a demokrati“ po roku 1989 symboly mieru odstraňovali.
„Najmä vo veľkých mestách je veľa progresivizmu, liberalizmu, militarizmu, diktuje to kolektívny Západ. Vidiek je iný, chce mier a tradičné hodnoty. Nikdy sme nezačali vojnu proti iným národom,“ povedal na stretnutí Blaha.
Tvrdil aj, že Slovensko nechce byť otrokom alebo kolóniou americkej armády, a preto sa Robert Fico stal obeťou atentátu. Zadržaného strelca označil za aktivistu opozície.
Medzi rečníkmi Grigorian na diaľku privítal aj Rusa Vladislava Gasumjanova, pravdepodobne ide o člena moskovskej diplomatickej školy MGIMO. Cez telekonferenciu sa pripojil aj Milorad Dodik, prezident Republiky Srbskej, ktorá je súčasťou Bosny a Hercegoviny.
Priamo v Bratislave rečnil aj nemecký politológ Alexander Rahr, člen Valdajského klubu. Prítomný bol aj ďalší člen klubu, slovenský expremiér Ján Čarnogurský.
Samotný Ašot Grigorian na Slovensku vystupuje ako predstaviteľ arménskej komunity. Hoci nie je oficiálnym diplomatom, televízia JOJ o ňom v októbri 2004 odvysielala reportáž, podľa ktorej sa snažil oklamať niekoľkých slovenských politikov.
"Tvrdí o sebe, že je veľvyslancom na Slovensku. Dokonca si v Bratislave zriadil kanceláriu s honosným názvom Arménsky zastupiteľský úrad, lenže s diplomaciou nemá v skutočnosti nič spoločné," oznámil vtedajší moderátor Branislav Ondruš, dnes štátny tajomník ministerstva práce.
Grigorian vtedy vystupoval v mene organizácie Arménsky zastupiteľský úrad, ktorá však bola iba občianskym združením. Na oficiálnu návštevu Arménska však vtedy podľa JOJ pozýval aj vtedajšieho slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča.
Dnes slovenské ministerstvo vnútra Grigoriana eviduje ako štatutára troch mimovládok, medzi nimi aj organizácie "Zastúpenie arménskych organizácií v Európe".
Proruský exprezident
Dodon je lídrom najväčšej opozičnej strany v Moldavsku a snaží sa nájsť vyzývateľa pre proeurópsku prezidentku Maiu Sanduovú. Podobne ako iní proruskí politici, aj Dodon používa rétoriku o zaťahovaní štátu do konfliktu.
"Vráťme sa k normálnemu dialógu s našimi partnermi - Ruskom, Čínou a ďalšími štátmi," citovala ho pred troma týždňami agentúra Reuters.
"Každý musí pochopiť, že Moldavsko je za mier a nenechá sa vtiahnuť do geopolitických sporov ako Ukrajina," vyhlásil.
Moldavsko sa nachádza medzi Rumunskom a Ukrajinou a jeho súčasťou je aj proruská separatistická oblasť Podnestersko, kde Rusko udržiava kontingent zhruba 1500 vojakov.
Moldavské ministerstvo zahraničia pre denník SME reagovalo, že Dodon nie je členom vlády, a tak nebol súčasťou moldavskej delegácie, ktorú vo štvrtok prijal slovenský minister zahraničia Juraj Blanár.
„Boli časy – a nebolo to tak dávno –, keď slovenskí politici sedeli za rokovacím stolom so západnými spojencami a spoločne hľadali riešenia na problémy Balkánu či migrácie. Časy sa menia. Dnes napríklad podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha sedel za rokovacím stolom na „mierovej konferencii“ s bývalým moldavským prezidentom obvineným z korupcie. Hrdo sediac vedľa krajne pravicového europoslanca Milana Uhríka hovoril o „totalitnom myslení v časti slovenskej spoločnosti“, okomentoval stretnutie na facebooku opozičný poslanec Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska.
