BRATISLAVA. V balíku zákonov lex atentát dôjde v druhom čítaní k zmenám. Informoval o tom poslanec Tibor Gašpar (Smer-SD), ktorý podal pozmeňujúce návrhy na rokovaní parlamentného výboru.
Viaceré časti vypustia
Má sa vypustiť hrozba sankcie pre obec, pokiaľ by došlo na zhromaždení k incidentu, na ktorý obec upozornila vopred polícia.
Má sa tiež vypustiť časť, ktorá hovorí o povinnosti prevádzkovateľov poskytovať metadáta o identite ľudí, ktorí sa v online priestore vyjadrujú vulgárne.
"Neexistuje dnes argument, že obce budú konať v nejakej obave a budú zakazovať verejné zhromaždenia, aby sa vyhli sankcii. To v zákone podľa tohto pozmeňujúceho návrhu nebude," skonštatoval Gašpar na piatkovej tlačovej konferencii.
Z lex atentát sa má tiež vypustiť časť, ktorá hovorila o tom, že kto by nezaplatil pokutu v priestupkovom konaní, mal byť postihovaný cez trestný čin marenia úradného rozhodnutia.
Šutaj Eštok hľadá po atentáte na Fica bývanie pre prezidenta, premiéra a šéfa parlamentu Čítajte Vypúšťa sa tiež časť, ktorá riešila povinnosť prevádzkovateľov poskytovať metadáta o identite ľudí, ktorí sa vyjadrujú vulgárne v online priestore. Zároveň vyradili právo polície požadovať k priestupku metadáta.
Gašpar zdôraznil, že v prípadoch, keď ľudia šíria v online priestore výroky, ktoré môžu byť trestným činom, napríklad výrokom schvaľujú iný trestný čin, bude prevádzkovateľ naďalej poskytovať metadáta o identite páchateľov.
Zlepšenie bezpečnostnej situácie
Lex atentát chce zamedziť aj protestom pred obydliami. Pokiaľ sa však bude konať zhromaždenie na námestiach či v parkoch, ktoré sú v blízkostí obydlí, budú sa môcť podľa Gašpara konať.
Predseda poslaneckého klubu Smeru-SD Ján Richter avizoval, že na jeseň majú predložiť ďalší návrh - lex atentát 2. Gašpar zdôraznil, že zmyslom návrhu je chrániť zhromaždenia. "Viac ísť proti tým, ktorí ho chcú narušiť," povedal. Odmieta, že by chcel Smer-SD zakazovať zhromaždenia.
Balík zákonov lex atentát má riešiť niektoré opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku. Zaviesť má zákaz zhromaždení v okruhu od sídla prezidenta SR, vlády SR, Ústavného súdu SR či všeobecného súdu. Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia.
Prezident, predseda Národnej rady SR a premiér by mali mať priznané právo na "primerane vybavenú nehnuteľnosť". Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii dve volebné obdobia, by zároveň mali mať právo na doživotný plat.
Dôjde k deeskalácii situácie, tvrdí Kaliňák
Prijatím lex atentát dôjde k deeskalácii atmosféry v spoločnosti, uviedol minister obrany a podpredseda vlády Robert Kaliňák.
"Myslím si, že prijatím zákona dôjde k deeskalácii atmosféry, ktorú mnohé konfliktné zhromaždenia, konfliktné diskusie medzi viacerými politickými stranami spôsobovali," povedal Kaliňák s tým, že aj to bola príčina radikalizácie, ktorá vyústila do atentátu.
Podčiarkol, že každý má právo na slobodné zhromažďovanie, ktoré nemá byť nikým rušené a protest sa nemá zmeniť na lynč toho, voči komu je zhromaždenie namierené.
To podľa neho nie je účelom práva na zhromažďovanie. Reflektovať má na to aj predložená právna úprava a prispieť k zlepšeniu.
PS zákon nepodporí
Opoziční za PS nepodporia lex atentát ani po pozmeňujúcich návrhoch z výborov, predložia aj vlastné zmeny. Namietajú najmä ustanovenia, týkajúce sa práva na zhromaždenie.
V prípade prijatia legislatívy bez lepšej úpravy sú pripravení obrátiť sa aj na Ústavný súd, informovali o tom predseda klubu PS Martin Dubéci a poslankyňa za PS Zuzana Mesterová na piatkovej tlačovej konferencii.
"Oceňujeme, že navrhovateľ počúval naše výhrady a viaceré zapracoval do pozmeňujúceho návrhu," uviedla Mesterová. Pozitívne vníma vypustenie ustanovení o udeľovaní pokút obciam v súvislosti so zhromaždeniami.
Znenie legislatívy však naďalej nepovažuje za dostatočné, pretože nadmieru zasahuje do práva na zhromažďovanie. PS preto predloží aj svoj pozmeňujúci návrh.
Chce ním vylúčiť z legislatívy časti, ktoré považuje za protiústavné.
Priblížila, že chcú jasnejšie upraviť body, týkajúce sa zákazu zhromaždenia, ak by nastala kolízia dvoch skupín. Problematický je podľa nej aj bod, ktorý umožňuje zrušenie protestov, aj ak by namietali len dvaja či traja ľudia.
Poznamenala, že vládny návrh nedáva obci konkrétne mantinely a jasný postup, ako v týchto prípadoch konať. Obáva sa nejasného a chaotického výkladu ustanovení v praxi.
Dubéci rovnako ocenil, že koalícia si vypočula výhrady opozície a viaceré aj zapracovala do pozmeňujúceho návrhu z výboru. Napriek tomu poslanci hnutia lex atentát nepodporia.
Problémom je podľa Dubéciho slov okrem zásahov do práva na zhromažďovanie aj doživotná renta pre viacnásobných premiérov či predsedov parlamentov. Poznamenal, že legislatíva nemá slúžiť ako rozdávanie odškodného.
SaS podá pozmeňujúci návrh
Poslanci za SaS podajú k lex atentát pozmeňujúci návrh, ktorým by sa mal vytvoriť útvar pri parlamente, ktorý by monitoroval vyhrážky poslancom. Podobný útvar by mal fungovať aj pri Policajnom zbore.
Útvar pri parlamente by mal vyhrážky voči poslancom sledovať, vyhodnocovať a byť poslancom nápomocný aj pri opatreniach na ich predchádzanie.
"Pri Policajnom zbore navrhujeme, aby mal svoju dvojičku, ktorá sa špecializuje na vyhrážky súvisiace s výkonom profesie od priestupkov po trestné činy. Dôsledné stíhanie páchateľov vyhrážok s hľadaním preventívnych opatrení je jednou z ciest, ako zvýšiť bezpečnosť," priblížila na tlačovej konferencii poslankyňa Mária Kolíková (SaS).
Poslanci SaS sú pripravení na konštruktívnu diskusiu o zákone lex atentát. Zákon však podľa strany vo viacerých bodoch netriafa svoju podstatu, neadekvátne zasahuje do práv všetkých občanov, a preto je nutné ho zmeniť.
Atentát na premiéra je podľa Kolíkovej odsúdeniahodný čin, ale nemôže slúžiť ako zásterka pre hrubé zásahy do zhromažďovacieho práva.
Hnutie Slovensko vyzýva na stiahnutie zákona
Lex atentát by mala vládna koalícia stiahnuť z rokovania, zákon by mal ísť riadnym legislatívnym procesom, tvrdí predseda poslaneckého klubu hnutia Slovensko, Za ľudí, KÚ Michal Šipoš.
Hnutiu Slovensko prekáža, že zákon rieši doživotnú rentu pre premiéra a tiež to, že rieši obmedzovanie práva na zhromažďovanie. Šipoš predložil v pléne aj pozmeňujúci návrh, ktorým navrhuje vypustiť takmer všetky články zákona.
Poslanec kritizuje, že návrh, ktorý má riešiť zlepšenie bezpečnosti, rieši bývanie a doživotný plat ústavných činiteľov.
"Je zrejmé, že rozšírením nároku na ubytovanie pre ústavných činiteľov a už vôbec nie doživotnou rentou pre predsedu vlády sa bezpečnostná situácia v SR nezlepší a táto právna úprava do tohto návrhu zákona s týmto názvom nepatrí," ozrejmil Šipoš.
Kritizuje aj časť návrhu zákona, vďaka ktorej by došlo k prelomeniu telekomunikačného tajomstva, "keďže už pri podozrení zo spáchania priestupku prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby musí podnik poskytnúť Policajnému zboru všetky údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie".
Vypustiť by sa podľa Šipoša mala aj časť zákona, ktorá sa týka zmien v Trestnom zákone. Nesúhlasí s rozširovaním skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.
KDH nechce obmedzovať zhromaždenia ani renty
Poslanec za KDH Igor Janckulík si myslí, že lex atentát svojím obsahom neodkáže zvýšiť bezpečnostnú situáciu na Slovensku.
V pléne predniesol aj pozmeňujúci návrh k vládnemu zákonu a navrhol vypustiť niektoré ustanovenia.
Namieta najmä časti týkajúce sa obmedzenia práva na zhromažďovanie, zavedenie renty pre viacnásobných premiérov a predsedov parlamentu či pokuty pre obce v súvislosti s protestami.
"Predložený vládny návrh, ktorý má zaviesť opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR, považujeme za návrh, ktorý svojím obsahom nedokáže zvýšiť a zlepšiť bezpečnostnú situáciu na Slovensku," vyhlásil Janckulík.
V súvislosti s atentátom na premiéra Fica odmietol násilie ako prostriedok riešenia konfliktov.
Súhlasí s potrebou prijatia adekvátnych opatrení na ochranu ústavných činiteľov, pretože politici by podľa neho mali mať možnosť vykonávať svoju prácu bez toho zastrašovania a útokov. Podčiarkol však, že atentát treba riadne vyšetriť, aby bolo možné vyvodiť závery a reflektovať na ne.
Ozrejmil, že KDH má výhrady najmä k zásahom do práva na zhromažďovanie. Podčiarkol, že ide o základné ľudské právo, výdobytok demokracie a vládny návrh doň neprimerane zasahuje.
Vidí tu snahu o zavedenie neurčitých a ľahko zneužiteľných atribútov, ktoré by umožnili neprimerané obmedzovanie tohto práva. Chýba mu kontext potreby navrhovanej úpravy a spoločenskej požiadavky.
Čo sa týka doživotnej renty aj pre zvyšných dvoch najvyšších ústavných činiteľov, apeluje na riadnu diskusiu. Podotkol, že nastavenie pravidiel v tejto oblasti by malo byť výsledkom celospoločenskej dohody. Preto ustanovenie navrhol stiahnuť.
Poslanci ukončili druhý týždeň a 8. rokovací deň aktuálnej 15. schôdze diskusiou o návrhu novely zákona o sociálnom poistení z dielne opozičných poslancov Simony Petrík a Dávida Deja (obaja PS).
"Cieľom návrhu zákona je zlepšiť sociálne podmienky študentiek a študentov v dennej forme doktorandského štúdia tým, že tieto študentky a študenti budú nemocensky a dôchodkovo poistení, pokiaľ nevykonávajú inú zárobkovú činnosť," vysvetlili predkladatelia.
V rokovaní budú poslanci pokračovať budúci týždeň v utorok.
Na ráno majú termínované viaceré body, napríklad vládny návrh novely zákona o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov, novely zákona o organizácii činnosti vlády, či návrh na skrátené legislatívne konanie o novele zákona o pozemkových úpravách.
V utorok ani stredu hlasovať nebudú, najbližšie hlasovanie o prerokovaných bodoch majú naplánované na štvrtok (27.6.).
