BRATISLAVA. Najskôr sa od októbra minulého roku uvoľnilo jedno miesto na Ústavnom súde, potom v máji tohto roka dve miesta v Súdnej rade. Obsadenie kresiel je však stále v nedohľadne.
Napriek veľkému priestoru, ktorý lídri vládnych strán venujú vo svojich prejavoch téme spravodlivosti, sa koalícia stále nedohodla na menách, ktoré vyšle do oboch inštitúcií.
V uplynulom týždni sa začali napĺňať predpovede o taktizovaní koalície pri voľbe kandidátov na ústavného sudcu. Už celé mesiace sa špekulovalo, že voľby úmyselne naťahuje, aby si z dvojice, ktorú ponúkne parlament, nevyberala prezidentka Zuzana Čaputová, ale až jej nástupca Peter Pellegrini.
Odhady teda boli, že z prvých piatich uchádzačov napokon poslanci nevyberú nikoho, aby sa prihlasovanie otvorilo nanovo. V stredu sa začali napĺňať.
Parlament z pätice Anton Dulak, Martina Jánošíková, Michaela Králová, Zuzana Pitoňáková a Lívia Trellová nezvolil ani jedného kandidáta. Na zvolenie bolo treba 90 hlasov, no aj najúspešnejšia kandidátka Jánošíková ich dostala len 43.
Výsledky hlasovania jasne ukázali, že drvivá väčšina poslancov sa zdržala. Šlo najmä o koaličných poslancov. Jediný hlas získala dokonca aj sudkyňa Králová, hoci ju navrhol koaličný poslanec Roman Michelko z SNS. Práve on dal v hlasovaní Královej jediný spomínaný hlas. Aj pri tomto hlasovaní sa zdržalo až 86 zákonodarcov.
Šéfka Súdnej rady Kosová: Polícia a prokuratúra nepochopili, čo je ohýbanie práva Čítajte Znamená to, že voľba sa bude opakovať. Ak by pritom znova bola neúspešná, pre ďalšie kolá voľby by sa podmienky zmiernili, keďže na zvolenie bude kandidátovi stačiť iba 76 hlasov.
Opakovaná voľba je naplánovaná na budúci týždeň vo štvrtok. Už vopred sa však v koalícii podľa informácií SME ráta s tým, že nebude úspešná a bude sa musieť vyhlásiť nová. Znamená to, že by sa opäť mohli prihlasovať kandidáti.
Pre časový priestor na podávanie prihlášok a na dodržanie ďalších formalít je najskorším možným termínom hlasovania v novej voľbe až september.
Kaliňák informácie o Ficovom odchode nemá
Odďaľovanie voľby ústavného sudcu minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru dosiaľ obhajoval s tým, že v tom problém nevidí.
Opozičné strany naopak koalíciu kritizovali za neúctu k ústavným orgánom či nezabezpečenie ich riadneho chodu.
„Ústavný súd je zjavne predmetom koaličnej špekulatívnej hry. Na koho čaká uvoľnené miesto ústavného sudcu?“ pýtala sa v stredu po neúspešnej voľbe bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková z SaS.
V špekuláciách, koho by mohla koalícia posunúť na Ústavný súd, sa objavili viaceré mená vrátane premiéra Roberta Fica či jeho obžalovaného poradcu Davida Lindtnera.
Koaliční poslanci ešte pred májovým atentátom hovorili, že Ficova kandidatúra je nepredstaviteľná. K otázkam, či to platí aj po nedávnych udalostiach, sa v piatok nechceli vyjadrovať.
Koalícia rozbehla pri Ústavnom súde vysokú hru. Pellegrinimu môže poslať na výber aj toxické mená Čítajte Nepriamo odpovedal vicepremiér Robert Kaliňák v stredu, keď reagoval na podozrenia opozície, že Fico sa chystá do politického dôchodku.
„Žiadnu takúto správu nemám,“ povedal Kaliňák.
Spomínaný Lindtner zas koncom minulého roka v rozhovore pre Aktuality takéto ambície nevylúčil.
Poslanec Hlasu Samuel Migaľ hovorí, že reč o takýchto menách zatiaľ v koalícii nebola. Výsledok stredajšieho hlasovania o kandidátoch na ústavného sudcu vysvetľuje tým, že prednosť pri hľadaní koaličnej dohody dostali návrhy ako lex atentát či zákon o verejnoprávnych médiách. Personálne nominácie sa majú riešiť v ďalšom slede.
„Uvidíme, s čím prídu kolegovia z koalície. Dohoda je, že to musí prejsť najskôr koaličnou radou,“ povedal Migaľ.
Traja chýbajú aj Súdnej rade
Členov Súdnej rady po odvolaných dvoch zástupcoch parlamentu, Jánovi Mazákovi a Andrejovi Majerníkovi, môže parlament obsadiť priamo. Teda bez súťaže či vypočúvania kandidátov.
Voľba členov rady však v programe júnovej schôdze nie je a podľa Migaľa zatiaľ ani nebola reč o konkrétnych menách.
Ak by sa teda v lete nekonala netradičná parlamentná schôdza, na ktorú by zaradili aj tento bod, aj doplnenie Súdnej rady sa napokon posunie prinajmenšom na september.
Od stredy sa pritom v Súdnej rade uvoľnilo aj tretie miesto, tentoraz po nominantovi prezidentky Lajosovi Mészárosovi. Po skončení jeho päťročného mandátu má prezident Pellegrini vybrať jeho nástupcu.
Hovorkyňa prezidenta zatiaľ nepovedala, kedy chce Pellegrini oznámiť meno svojho nominanta. Bude to však jedna z prvých personálnych nominácií, ktoré v novej funkcii vyberie.
Odchodom Mészárosa zo Súdnej rady sa ešte viac oslabilo krídlo, ktoré bolo v opozícii proti skupine dnešnej šéfky rady Marcely Kosovej. Mészáros napríklad nesúhlasil ani s aprílovým odvolávaním Mazáka z funkcie predsedu rady.
V politikmi volenej polovici Súdnej rady (deväť miest z osemnástich) nezostal od nástupu novej vlády nik z pôvodných nominantov. Poslednou výnimkou sú dvaja nominanti Zuzany Čaputovej, ktorým by mal končiť mandát v rokoch 2026 a 2028.
Ústavný súd k odvolávaniu nominantov vlády, parlamentu, ale aj prezidenta, koncom mája povedal, že je možné ich vymeniť kedykoľvek, a to aj bez udania dôvodu.
Beata
Balogová
