BRATISLAVA. Vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák (Smer) aktuálne nevidí priestor na zmenu volebného systému.
Myslí si, že by došlo k obvineniam o snahe vytvoriť systém, ktorý je prospešnejší pre Smer, pričom nevie, či má niekto chuť "túto vojnu" absolvovať. Uviedol to v stredu.
Zmena podľa ministra nie je reálna
"To je veľká debatná téma, ktorá je tu roky rokúce," zhodnotil Kaliňák. Nemyslí si, že zmena je reálna. Ako komentoval, úprava by vyhovovala najmä strane Smer, ktorý má ako najväčšia strana najviac lídrov.
Myšlienku zmiešaného systému, kde by sa polovica parlamentu volila pomerným zastúpením, polovica regionálne, považuje za zaujímavú. Zároveň sa však obáva komplikácií pri skladaní vlády.
"Tu by ste robili koalície s nezávislými poslancami v podstate," načrtol. Zložiť stabilnú vládu, ktorá by niekam posunula Slovensko, by bolo podľa neho prakticky nemožné.
O možnej zmene volebného systému hovorili cez víkend minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a líder KDH Milan Majerský.
Zhodli sa, že Slovensko by mohlo mať viac volebných obvodov. Minister avizoval, že Hlas príde s touto myšlienkou pred koalíciu a chce diskutovať.
Rezort vnútra priblížil, že prípadná zmena by závisela od výsledkov odbornej diskusie a dohody parlamentných strán. Viaceré opozičné strany odmietajú takéto zmeny z dielne vládnych strán.
Trvalo umiestnené stíhačky na Sliači
Letisko Sliač by mohlo byť po rekonštrukcii pripravené na stíhačky F-16 o tri až päť rokov, myslí si minister obrany Robert Kaliňák (Smer). Potvrdil, že na Sliači by mali byť stíhacie lietadlá trvalo umiestnené.
"Koncom júla by mali prísť prvé stíhačky a budú parkovať v Kuchyni v zrekonštruovaných hangároch, ktoré sme narýchlo urobili, keďže neostala od bývalej vlády žiadna príprava v tejto otázke," uviedol Kaliňák.
Z pohľadu rekonštrukcie sa podľa neho za posledné roky urobilo na Sliači minimum. Rozhodnutie zabezpečiť rekonštrukciu vo vlastnej réžii, bez NSPA (NATO Support and Procurement Agency), zdôvodnil tým, že plán NSPA so Sliačom bol pre rezort neudržateľný a neakceptovateľný, ale aj cenovo menej výhodný.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) uviedol, že zdroje na letisko si musí nájsť ministerstvo obrany vo vlastnom rozpočte.
"Ministerstvo obrany má to, čo sme sa zaviazali voči NATO, to znamená dve percentá HDP. Je to suma rádovo niekde okolo 2,5 miliardy, kde si musí nájsť zdroje na to, aby letisko bolo postavené," povedal. Poukázal aj na existenciu podporných programov NATO.
Rekonštrukciu letiska Sliač odsúhlasila vláda ešte v roku 2019 za ministra za SNS Petra Gajdoša. Jeho nástupca Jaroslav Naď (vtedy OĽANO, dnes Demokrati) v apríli 2023 informoval, že z 33 projektov realizujú 11 cez agentúru NSPA, sedem cez ďalšie programy NATO a prebieha aj 15 národných projektov.
Už vtedy pripustil, že nie všetky projekty budú dokončené v čase dodania stíhačiek. Svojich predchodcov kritizoval za nepripravenosť projektu.
Štyri ponuky na protivzdušnú obranu
Robert Kaliňák sa dotkol aj témy protivzdušnej obrany. Povedal, že zabezpečenie systémov trvá dlhšie než by malo, no Slovenská republika nesmie podpísať nevýhodnú zmluvu.
Spresnil, že rokovania o systémoch protivzdušnej obrany sú vo svojej najintenzívnejšej fáze. Do úvahy podľa neho aktuálne pripadajú štyri ponuky, pričom dve z toho sú izraelské, jedna nórsko-americká a jedna taliansko-francúzska.
„Teraz sme vo fáze, keď všetky ponuky porovnávame, hľadáme prípadné kombinácie, pretože každý zo systémov je založený na inom princípe, hoci majú zhruba rovnaké dosahy od 20 do 160 km, ale rakety sú na inom princípe,“ priblížil minister a vysvetlil, že niektoré sú na princípe vzduch-vzduch, čo znamená, že ide o lietadlové protiletecké rakety, a iné systémy sú zase postavené na princípe zem-vzduch.
„Všetky tieto kombinácie, výhody, nevýhody, možnosť použitia aj na stíhačkách F-16, to sú otázky, ktoré si zodpovedáme. Trvá to dlhšie, no ne je možné podpísať nevýhodnú zmluvu,“ uviedol Kaliňák a dodal, že medzičasom sa z 15 percent zapojenia domáceho priemyslu stalo 20 percent, a teda prichádzajú čoraz lepšie podmienky, ktorým sa chce rezort prispôsobiť.
Ako ďalej šéf rezortu obrany priblížil, dodávky systémov vybraných ponúk vychádzajú na roky 2025 až po 2028. Minister informoval, že sa rokuje aj o dočasnom systéme protivzdušnej obrany a rezort sa bude snažiť nájsť možnosti čo najrýchlejšieho spustenia rotačného princípu. Ide teda o to, aby Slovensko dostalo protilietadlový systém ako náhradu za to, čo predchádzajúca vláda darovala Ukrajine.
„Do toho momentu tu potrebujeme mať nejaký systém od spojencov. Niečo malé, veľmi krátkeho doletu má šancu prísť už onedlho a budeme postupne tlačiť na spojencov, aby sme mohli túto situáciu ďalej rozvinúť,“ informoval minister s tým, že by sa to mohlo podariť v najbližších týždňoch.
„Čo nie je však dohodnuté, to ešte neplatí. Pracujeme na tom intenzívne. Akonáhle sa niečo odohrá, tak budeme o tom informovať,“ uzavrel minister obrany.
