PRAHA. Slovenský prezident Peter Pellegrini už má naplánované stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Uskutoční sa buď tento týždeň v Bruseli počas zasadnutia Európskej rady, alebo počas nadchádzajúceho summitu NATO vo Washingtone.
Povedal to v stredu počas svojej prvej zahraničnej cesty v Prahe.
Budúci týždeň navštívi Poľsko a postupne všetky susedné krajiny. Návštevou Bruselu chce dať najavo pevné ukotvenie Slovenska v štruktúrach EÚ a NATO, informuje spravodajkyňa TASR.
Na obnovenie medzivládnych rokovaní nedozrel čas, uviedol Pellegrini na návšteve Česka Čítajte "Mám avizované, že s pánom ukrajinským prezidentom sa stretnem buď už tento týždeň na Európskej rade, na okraj, alebo keď nie, tak už máme dohodnuté bilaterálne rokovanie na summite NATO, aby sme nečakali, kým sa uskutoční oficiálna návšteva v Kyjeve," povedal Pellegrini.
Podotkol, že z Prahy hneď odlieta do Bruselu, kde má ako prezident prvú bilaterálnu návštevu u predsedníčky Európskej komisie.
"To znamená, že oficiálne moja prvá cesta viedla do Prahy a druhá do Bruselu, aby som jasne ukázal a vyvrátil akékoľvek pochybnosti o našej zahranično-politickej orientácii," zdôraznil.
Slovensko podľa jeho slov je a vždy bude pevne ukotvené v EÚ aj v NATO a nič na tomto kurze nebude meniť ani vláda, ani on ako prezident.
Smer kritizuje českú políciu, že nestíha schvaľovanie atentátu na Fica Čítajte "Jediné, čo sme k tomu vždy dodali, je, že nemusíme už po desiatkach rokov členstva v týchto organizáciách byť pasívnymi členmi, ktorí len prijímajú rozhodnutia, ale môžeme byť spolutvorcami rozhodnutí," vysvetlil Pellegrini.
S českým prezidentom Petrom Pavlom sa podľa neho zhodli, že Slovensko ani Česko by nemali mať strach zo svojej veľkosti, ale môžu suverénnym hlasom hovoriť svoj názor a zastupovať región strednej a východnej Európy, ktorý má podľa jeho slov trochu iné špecifiká, ako napríklad jej západná časť.
Po letných prázdninách by chcel navštíviť Nemecko a Francúzsko.
Podpora NATO
Peter Pellegrini o blížiacom sa samite Severoatlantickej aliancie vo Washingtone povedal, že Slovesnko konštruktívnym partnerom a nebude blokovať žiadne rozhodnutia, ktoré by mali byť prijaté.
Zdôraznil však, že ak by malo dôjsť k plánom nasadenia vojakov NATO na Ukrajine, aj keď by išlo len o výcvikový personál, Slovensko tam žiadneho svojho vojaka nevyšle.
"Podporíme aj balík opatrení a aktivít, ktoré má NATO pred sebou. Ale s tým, že v prípade, ak by malo dôjsť k plánom nasadenia vojakov NATO na území Ukrajiny - a to je bez rozdielu, či by malo ísť o tréningový personál alebo inštruktážnych ľudí, ktorí by mali Ukrajincov na území Ukrajiny učiť používať zbraňové systémy alebo ich školiť - SR nevyšle na územie Ukrajiny žiadneho svojho vojaka," zdôraznil Pellegrini.
Slovensko bude podľa neho pokračovať vo všetkých iných aktivitách. Dodal, že ak by mali slovenskí inštruktori niekde vo vzťahu k ukrajinským vojakom pôsobiť, tak len na území Slovenska.
Nízka bojaschopnosť
V reakcii na otázku k článku 5 Severoatlantickej zmluvy - teda či by Slovensko v prípade jeho aktivácie vyslalo svojich vojakov na pomoc členskej krajine NATO - odpovedal, že je to logické, ale rozhodujúca bude aj kondícia slovenskej armády.
"Slovensko má z titulu svojho členstva v NATO svoje povinnosti aj práva. Keď počítame s tým, že v prípade útoku na Slovensko sme a budeme odkázaní na pomoc aliančných partnerov, aby prišli pomôcť brániť Slovensko v prípade potreby, tak logicky slovenská armáda sa do budúcna môže zúčastniť aktivít pri aktivovaní článku 5, samozrejme," povedal prezident.
Podotkol však, že armáda musí byť vyzbrojená "tak, ako má byť," aby pri ochrane spojenca mohla aj niečo urobiť.
"Takže rozhodujúce pri použití, nedajbože, článku 5 bude aj to, v akej kondícii sa zložky slovenskej armády budú nachádzať. Tých modernizačných programov je podpísaných veľmi veľa, ale zatiaľ techniku, s ktorou by sa dalo ísť bojovať, slovenská armáda veľmi nemá," dodal Pellegrini s tým, že je to podľa neho limitujúci prvok.
