BRATISLAVA. V Bratislave už ani deviataci s dobrým prospechom nemajú istotu, že sa dostanú na gymnázium. Základnú školu totiž aktuálne končia silné ročníky, žiakov je tak oveľa viac a gymnáziá tomu neprispôsobili kapacity.
V médiách aj na sociálnych sieťach sa tak na konci školského roka veľa diskutuje o tom, či sa bratislavská župa na situáciu adekvátne pripravila.
Niektorých rodičov pobúrilo odporúčanie župana Juraja Drobu v rozhovore pre Denník N, aby si ich deti viac vyberali stredné odborné školy. „Rodič si musí realisticky vyhodnotiť, na akú školu dieťa má alebo nemá predpoklady,“ povedal.
Župan tvrdí, že jeho úrad už urobil pre zvýšenie kapacít gymnázií dosť a že nemajú priestory pre nové triedy a ani učiteľov, ktorí by v nich učili. Pripomína tiež, že v Bratislave študuje na gymnáziách oveľa viac detí než v iných krajoch.
Pri rozdeľovaní kapacít stredných škôl má župa rozhodujúce slovo. Ministerstvo školstva totiž len stanoví podľa demografického vývoja celkový počet miest na stredných školách v jednotlivých krajoch a župa potom rozhoduje o tom, ako sa tieto miesta rozdelia medzi konkrétne školy.
Dáta ukazujú, že spolu s rastúcim počtom deviatakov skutočne rastú aj kapacity stredných škôl, no nie rovnomerne medzi rôznymi typmi škôl.
Medzi rokmi 2019 až 2024 narástol počet deviatakov v Bratislavskom kraji o 57 percent. Plánované kapacity gymnázií rástli v rovnakom období o 24 percent, v ostatných stredných školách o 30 percent.
V prerozdeľovaní kapacít majú silné slovo zamestnávatelia, ktorí tlačia na to, aby išlo čo najviac deviatakov na stredné odborné školy. Potrebujú zamestnancov s technickými zručnosťami.
Kapacity stredných škôl zrejme nemôžu úplne presne kopírovať počet nových študentov, no už z týchto čísel je jasné, že župa v posledných rokoch zvyšovala kapacity pre iný typ stredných škôl, než sú gymnáziá.
Nemusí to automaticky znamenať, že kapacity gymnázií sú dnes nedostatočné. Viac napovie porovnanie s inými krajmi.
