Ľudia si radi prečítajú správy na webe, ale čoraz dôležitejším zdrojom online správ, najmä v mladších skupinách, sa stáva video.
Na Slovensku si krátke spravodajské video pozrie týždenne až 60 percent opýtaných, čo je v porovnaní s ostatnými štátmi západnej Európy približne o desať percentuálnych bodov viac.
Jeden z dôvodov, prečo narastá konzumácia spravodajského video obsahu, je, že sociálne video platformy najmä youtube a tiktok, ponúkajú rôznorodejšie perspektívy ako mainstreamové médiá.
Tieto závery konštatuje štúdia Digital News Report 2024 od Reuters Institute. Analýza každoročne prináša nové poznatky a trendy mediálneho správania sa a konzumácie spravodajského obsahu médií v online. Do prieskumu, ktorý vzniká na univerzite v Oxforde, sa v tomto roku zapojilo viac ako 95-tisíc ľudí v 47 krajinách sveta.
Kým z výsledkov štúdie v predchádzajúcich rokoch (2021, 2023) vyplynulo, že ľudia pri konzumovaní online spravodajstva stále uprednostňujú text, ešte to neznamená, že video – a najmä krátke video – sa nestáva dôležitou súčasťou pri konzumácií správ.
V rámci všetkých krajín dve tretiny opýtaných (66 %) si pozrú krátke spravodajské video (prieskum ho definuje ako niekoľkominútové alebo menej, pozn. red.) aspoň raz týždenne, pričom to viac platí pre krajiny mimo USA a západnej Európy.
Konzumácia krátkych videí v krajinách východnej Európy. (zdroj: Digital News report 2024)Na sociálne siete sa presúva politický video obsah
Štúdia vysvetľuje aj dôvody rastu konzumácie video obsahu. V USA sa napríklad na video platformy presúva politický obsah, ktorý tvoria buď tradičné online médiá, alebo moderátori prichádzajúci z mediálnych domov.
Napríklad konzervatívny politický komentátor Tucker Carlson, ktorý mal reláciu vo Fox News, dnes moderuje na sieti X (twitter). Jeho nekonfrontačný rozhovor s ruským prezidentom mal viac ako 200 miliónov prehratí a 34 miliónov na youtube.
Podobný úspech má napríklad vo Veľkej Británii ďalší známy kontroverzný moderátor - Piers Morgan. Ten opustil svoju dennú vysielaciu reláciu v tradičnej televízii ITV a vysiela teraz na youtube.
Odborníci sa už zaoberajú, ako veľmi môže byť tento model fungovania udržateľný z pohľadu ekonomiky.
Značka pomáha sile média aj v online
Zaujímavé sú dáta, ktoré hovoria o tom, aké vekové skupiny konzumujú spravodajstvo na jednotlivých sociálnych video platformách.
Na youtube nájdeme takmer rovnako prerozdelené vekové skupiny. Ale na instagrame a tiktoku prevládajú mladší (18 - 24, 25 - 34, 35 - 44 rokov). Na facebooku sú najpočetnejšou skupinou ľudia od 35 - 44 rokov.
Podľa štúdie starší diváci stále radi konzumujú veľkú časť videa cez spravodajské weby. Hoci väčšina priznáva, že sa k videu dostanú prostredníctvom platforiem tretích strán. Znamená to, že nejdú priamo na webovú stránku média, ale s videom sa stretávajú na rôznej sociálnej sieti.
Napríklad v Nórsku polovica používateľov (45 %) tvrdí, že videá pozerajú najmä cez webové stránky médií. Táto situácia je odrazom sily značiek médií, ako aj stratégie, ktorá obmedzuje šírenie videí na facebooku či na youtube.
Štúdia analyzuje aj tri najdôležitejšie motivácie, prečo ľudia pozerajú online videá. Prvý dôvod výstižne charakterizuje "Vidieť je veriť", ak niečo vidíte, skôr tomu uveríte. Druhým dôvodom je "pohodlie" a posledný záver je pre mainstreamové médiá najpoučnejší - opýtaní ocenili rôznorodosť názorov z rôznych perspektív.
Čo je skutočné a čo je falošné
Štúdia upozorňuje na skutočnosť, že mnohí respondenti sa obávajú o spoľahlivosť obsahu, hovoria o možnosti manipulácie s ním. Podiel respondentov, ktorí majú obavy o to, čo je skutočné alebo falošné, narástol o tri percentuálne body, dnes je to už 59 percent ľudí.
Najvyššie obavy majú opýtaní v Afrike (81 %), USA (72 %) a Spojenom kráľovstve (70 %).
Najmenšie percento pochybností o pravdivosti obsahu majú na severe a západe Európy (napr. Nórsko 45 % a Nemecko 42 %).
Prvýkrát sa autori štúdie pozreli aj na to, aké ľahké je pre ľudí konzumujúcich správy v online, rozlíšiť medzi dôveryhodným a nedôveryhodným obsahom.
Vzhľadom na silnejúci dosah tiktoku je znepokojujúce zistenie, že viac ako štvrtina používateľov tejto platfomy pre mladých (27 %) tvrdí, že majú problémy s odhalením dôveryhodných správ. Ďalšia štvrtina nemá výrazný názor a asi štyria z desiatich tvrdia, že nájsť falošnú správu je pre nich jednoduché.
Obavy z toho, ako rozlíšiť dôveryhodný a nedôveryhodný obsah na online platformách, sú pre tiktok a X najvyššie v porovnaní s inými online sieťami. Obe siete šírili dezinformácie alebo konšpirácie týkajúce sa príbehov, ako sa vyvíja vojna v Gaze, ale aj o zdraví princeznej z Walesu či ďalšie "deep fake" obrázky a videá.
Aké ťažké je odhaliť pravdivé a falošné spravodajské informácie na sociálnych sieťach. (zdroj: Digital News report 2024)Strach z umelej inteligencie a dezinformácií
V minulom roku zaznamenala štúdia zvýšený nárast deep fake informácií, ktoré vygenerovala umelá inteligencia. V online priestore sa šíril falošný zvukový záznam hlasu, ktorý sa vydával za amerického prezidenta Joea Bidena. Vyzýval ľudí, aby neprišli k primárkam.
Šírilo sa aj video z kampane, ktoré obsahovalo zmanipulované fotografie Donalda Trumpa, ako aj umelo generované obrázky vojny na Blízkom východe od prívržencov palestínskej, ale aj izraelskej strany.
Výskum Digital News Report 2024 naznačuje, že väčšina ľudí si nemyslí, že sa osobne stretli s obrázkami a videami vygenerovanými umelou inteligenciou. Rozdiel je v prípade mladších konzumentov, ktorí sa s nimi stretávajú na sociálnych sieťach pravidelne.
Dôveryhodnosť médií a vyhýbanie sa správam
Štúdia každoročne prináša informáciu o dôveryhodnosti médií v jednotlivých krajinách. Fínsko zostáva krajinou s najvyššou úrovňou (69 %), naopak Grécko a Maďarsko majú najnižšiu (23 %). Na Slovensku dôveruje médiám 25 % ľudí. Denníku SME dôveruje 41 % opýtaných, nedôveruje 31 %.
Za nízkym skóre dôvery v niektorých krajinách, napríklad v USA (32 %), Argentíne (30 %) a Francúzsku (31 %) vidí štúdia vysokú úroveň polarizácie a rozdeľujúcich diskusií o politike a kultúre.
Potvrdzuje sa dlhoročný trend o poklese záujmu o správy. Podiel ľudí, ktorí hovoria "o zámernom vyhýbaní sa správam" sa tento rok zvýšil o tri percentuálne body na 39 percent. To je o desať percentuálnych bodov viac ako v roku 2017.
Za touto rekordnou zmenou vidia autori štúdie predovšetkým vplyv politickej situácie - vojny v Gaze, na Ukrajine, ako aj chaotické časy, ktoré žijeme.
Sledovať spravodajstvo odmietajú najmä ženy a mladšie vekové kategórie.
Ďalšie zaujímavé závery
- V mnohých krajinách, najmä mimo Európy a Spojených štátov, štúdia zaznamenala výrazný pokles facebooku ako dôležitého zdroja správ.
- Konzumácia správ na online platformách je roztrieštená. Šesť sietí oslovuje najmenej 10 percent respondentov.
- Youtube používa každý týždeň takmer tretina (31 %) opýtaných, WhatsApp približne pätina (21 %). tiktok (13 %) prvýkrát predbehol twitter (10 %), ktorý sa premenoval na X.
- Pri konzumácii spravodajstva v online sa čoraz viac zameriavame na samostatných komentátorov, influencerov a mladých tvorcov správ, ktorí fungujú najmä na youtube a tiktoku. Na facebooku a X (twitter) hrajú stále významnú rolu tradičné spravodajské médiá.
- Keďže vydavatelia začínajú používať umelú inteligenciu, štúdia upozorňuje na jej prípadné nevhodné použitie pri spravodajských príbehoch, ako sú politika alebo vojna. Väčšina opýtaných by mala problém, ak by vydavateľské domy pri tvorbe obsahu používali AI, aj keď pod dohľadom človeka. K používaniu umelej inteligencie pri prepise a preklade textu sú tolerantní.
- Spravodajské podcasty zostávajú svetlým bodom pre vydavateľov, priťahujú mladšie, vzdelané publikum, ale celkovo sú menšinovou aktivitou. V 20 krajinách si vypočuje aspoň jeden podcast mesačne 35 percent ľudí. Mnohé z najpopulárnejších podcastov sa distribuujú aj prostredníctvom youtube a tiktok.
Beata
Balogová
